Jadrová energia – Kanadský milionár - Uránový kráľ so slovenskými koreňmi.

Písmo: A- | A+

Meno Štefan Roman je našim starším čitateľom dosť známe. Bol to predseda Kanadskej Slovenskej ligy, a mal zásluhy pri vzniku Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Pre mladších čitateľov je to skôr asi neznáma osoba.

Jadrová energia – Kanadský milionár - Uránový kráľ so slovenskými koreňmi.

Meno Štefan Roman je našim starším čitateľom dosť známe. Bol to predseda Kanadskej Slovenskej ligy, a mal zásluhy pri vzniku Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Pre mladších čitateľov je to skôr asi neznáma osoba. 

A pre všetkých čitateľov je pravdepodobne ešte menej známe aj to, že bol majiteľom jedných z najväčších uránových baní vo svete.

Obrázok blogu

Pred mesiacom 15. apríla 2021 zorganizovala Kanadská obchodná komora v Bratislave medzinárodnú konferenciu, ktorá bola venovaná 100-ému výročiu narodenia predsedu a zakladateľa Svetového kongresu Slovákova Štefana B. Romana. 

Obrázok blogu

Národná banka SR vydala k výročiu špeciálny súbor unikátnych 2500 kusov slovenských euromincí 2021 s jeho portrétom (s ohraničeným právom kúpiť si iba 10 kusov na osobu). Aj Slovenská pošta vydala (16. apríla 2021) k jeho stému výročiu poštovú́ známku s jeho podobizňou s nominálnou hodnotou 1,00 €. Áno, Štefan Roman bol skutočne veľkým slovenským patriotom a plne si to zaslúžil. Dokonca si myslím, že si zaslúžil aj väčšej pozornosti, než aká u v týchto dňoch bola na Slovensku venovaná. Najmä pre mladú generáciu by mohlo byť v mnohom žiarivým vzorom. Veď dobrých, pozitívnych vzorov, a to no skutočne aj bol, nikdy nie je dosť. 

Čo to bol za človeka, keď sa mu dostalo takej pocty?

Dalo by sa povedať, že dávnejšia história Slovákov v zahraničí bola poznačená zvláštnym zjavom. Slováci v lone cudzích národov vynikali hlavne v duchovnej sfére, často ako kňazi alebo vedeckí pracovníci a literáti. V osobe Š. B. Romana Slovensko však dalo americkému kontinentu priemyselného magnáta, ktorého životná púť začala v malej dedinke na východnom Slovensku.

Chlapec z malej dediny a chudobnej rodiny.

Obrázok blogu

Štefan Boleslav Roman sa narodil 17. apríla 1921 vo Veľkom Ruskove (dnes Nový Ruskov) v skromných pomeroch v rodine roľníka. Bol grécko-katolíckeho vierovyznania ako väčšina ľudí v tej oblasti. Po skončení základnej školy, začal študovať na poľnohospodárskej škole v Košiciach, ktorú však nedokončil, lebo v roku 1937, vo veku 16 rokov, odišiel spolu so starším bratom Jurajom, ktorý s manželkou emigrovali do Kanady. Pomáhal na farme Port Perry a učil sa nové reči. Počas II. svetovej vojny slúžil v rokoch 1941-42 v kanadskej armáde, ale zo zdravotných dôvodov bol demobilizovaný. Potom pracoval v automobilke General Motors v meste Oshawa až do roku 1945. Skončila vojna, mladý Štefan mal 23 rokov a veľké plány a začal podnikať v oblasti, ktorá je typicky nádejná vo všetkých obrovských neprebádaných krajinách ako Kanada – geologický prieskum a baníctvo. Začal vo firme Concord Mining Syndicate, ktorá pôsobila v západných provinciách Kanady a v Severnej Dakote v USA.

Úspech v podnikaní

Obrázok blogu

Začiatkom 50. rokov minulého storočia Štefan Boleslav Roman výhodne kúpil pozemky pri jazere Elliot Lake v štáte Ontário, kde následne objavili ložiská uránu.

Obrázok blogu

Založil firmu Denison Mines Limited, z ktorej sa časom stala spoločnosť vlastniaca najväčšie uránové bane na svete. Vďaka jeho podnikateľskej šikovnosti spoločnosť, v ktorej bol výkonným riaditeľom a predsedom správnej rady, dominovala nielen v oblasti obchodu s uránom, ale aj s naftou, plynom, uhlím či cementom v celosvetovom meradle. Jedným z jeho právnych poradcov bol aj neskorší prezident USA Richard Nixon. Okrem energetických surovín Štefan B. Roman podnikal ako správny kanadský farmár aj v chove dobytka. Založil firmu pomenovanú po ňom - Romandale Farms Ltd., ktorá sa venovala chovu špeciálneho holsteinského rožného dobytka. Mal opäť úspech - jeho jedného plemenného býka vydražili za 1,45 milióna dolárov, čo mu prinieslo zápis aj do Guinnessovej knihy rekordov.
 

Úspech v dobývaní a produkcie uránu.

Obrázok blogu

Štefan B. Roman vybudoval komplex banícko-priemyselných akciových spoločností, ktorých kapitálová hodnota sa v polovici 60. rokov 20. storočia odhadovala na 70 miliárd dolárov. V roku 1978 ho zaradili medzi desať najúspešnejších kanadských podnikateľov.

V nasledujúcich niekoľkých rokoch Š. B. Roman začal podnikať a budovať vo svete známe ”Roman Empire”- veľké priemyselné a finančné podniky nielen v Kanade, ale aj v mnohých iných krajinách a svetadieloch.

Obrázok blogu

Na svoje slovenské korene nezabúdal.

Obrázok blogu

Aj napriek tomu, že Štefan B. Roman odišiel do Kanady v mladom veku, nezabudol na svoj slovenský pôvod. Patril k významným organizátorom a mecenášom spoločenského a kultúrneho života kanadských i zahraničných Slovákov. Pôsobil ako redaktor a publicista Slovenského hlasu, orgánu Kanadského slovenského podporného spolku. Autorsky prispieval aj do časopisu Slovenské bratstvo. Najprv ho v roku 1944 ho na kongrese v Oshawe zvolili za podpredsedu Kanadskej Slovenskej ligy. Bol jedným zo signatárov Rezolúcie Kanaďanov slovenského pôvodu, adresovanej kanadským delegátom na bezpečnostnej konferencii v San Franciscu. Významne sa zaslúžil o vznik Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Pri príležitosti 1100. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu inicioval v Toronte medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili vplyvné cirkevné a svetské osobnosti. Aj jeho zásluhou došlo v 60. rokoch minulého storočia k obnoveniu gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Pričinil sa tiež o vznik Eparchie sv. Cyrila a Metoda v Toronte.

Obrázok blogu

V Markhame pri Toronte dal postaviť Katedrálu Premenenia Pána, ktorú 15. septembra 1984 vysvätil samotný pápež Ján Pavol II. Katedrála stála 25 miliónov dolárov a má najväčšie zvony v Kanade. Štefan B. Roman ju dal postaviť v takom štýle, že je zväčšeninou kostola z jeho rodnej obce. Snahy Štefana Boleslava Romana o zviditeľnenie Slovákov vo svete vyvrcholili v roku 1970, keď bol pri vzniku Svetového kongresu Slovákov (SKS), ktorého sa stal prvým predsedom. Tento post zastával až do svojej smrti v roku 1988. Pod jeho vedením sa uskutočnili nielen generálne zhromaždenia SKS v Chicagu (1973), Ríme (1975), Washingtone (1978), Toronte (1981), New Yorku (1984) a opäť v Toronte (1987), ale aj osobitná politická recepcia v budove Senátu USA či prijatie delegácie SKS v Európskom parlamente (EP). Delegáciu uviedol do parlamentu arcivojvoda Otto von Habsburg, ktorý zastával kladný postoj k snahám Slovákov o slobodu a rovnoprávnosť. Z iniciatívy Štefana B. Romana odoslal SKS niekoľko významných memoránd, napríklad prezidentovi Spojených štátov amerických, dvom helsinským konferenciám v Belehrade (1977) a v Madride (1980), Organizácii Spojených národov (OSN), kanadskej vláde a Vatikánu.

Spoločenské aktivity a ocenenia.
Spoločne so spisovateľom Eugenom Löblom napísal knihu „The Responsible Society“ (New York, 1977), ktorá vyšla aj v slovenčine pod názvom „Zodpovedná spoločnosť“ (Toronto, 1983). V roku 1963 pápež Ján XXIII. vyznamenal Štefana Boleslava Romana Rytierskym radom sv. Gregora Veľkého. Bol aj jediným kanadským laickým pozorovateľom II. Vatikánskeho koncilu. Čestné doktoráty mu udelili tri kanadské vysokoškolské ustanovizne - Univerzita sv. Františka v mestečku Antigonish (1967), Torontská univerzita (1968) a Univerzita sv. Vavrinca v meste Sudbury (1980). Ako jeden z najvýznamnejších kanadských podnikateľov sa stal držiteľom najvyššieho vyznamenania Kanady - Order of Canada. V roku 1982 mu udelili cenu J.G. Diefenbakera a v roku 1986 Európsku cenu cisára Karola IV. V roku 1990 mu Slovenská národná rada (SNR) udelila Národnú cenu Slovenskej republiky (SR) in memoriam. Rad bieleho dvojkríža 1. stupňa in memoriam prepožičal Štefanovi Boleslavovi Romanovi v roku 1995 prezident SR Michal Kováč.
Zo Slovenska (z obce Záriečie) pochádzala aj manželka Štefana B. Romana, s ktorou mali štyroch synov a tri dcéry.

Štefan Boleslav Roman, úspešný kanadský veľkopodnikateľ, významná osobnosť zahraničných Slovákov, prvý predseda Svetového kongresu Slovákov, zomrel 23. marca 1988 v Toronte.

Obrázok blogu

V Kanade a Spojených štátoch životné úspechy Štefana Romana boli zaznamenané už počas jeho života a najmä pri jeho predčasnej smrti 23. marca 1988 v knihách a časopisoch. ”Ešte aj v smrti” – napísal najváženejší torontský denník Globe and Mail – ”predstavoval obraz nadživotnej veľkosti. Multimilionár, uránový cár, bojový apoštol neprikrášleného kapitalizmu a nekompromisný antikomunista, banský magnát

Štefan B. Roman zomrel na infarkt 66-ročný ako legenda a jeho pohreb mal všetky znaky štátnej ceremónie.” V skutočnosti bol pohreb Štefana Romana majestátny. Medzi smútiacimi účastníkmi uprostred dvojtisícového zástupu boli: premiér Ontária, manželka predsedu vlády Mila Mulroney, minister financií federálnej kanadskej vlády, Emett kardinál Carter, arcibiskup Toronta, slovenskí biskupi z Ríma, Spojených štátov a Kanady. Vatikán poslal kondolencie a 30 kňazov koncelebrovalo zádušnú omšu, na ktorej sa zúčastnili reprezentanti ekonomického a finančného sveta popri stovkách Slovákov, ktorí si ho vážili a obdivovali a zástupcov etnických skupín, ktorí boli naňho hrdí. Oblečený bol v uniforme Rytiera komandanta sv. Gregora Veľkého a truhla obkľúčená strážou v nedokončenej slovenskej katedrále Premenenia, ktorú Štefan Roman začal stavať pred svojou smrťou a dokončená má nevyčísliteľnú duchovnú a morálnu hodnotu. Finančne ju možno ohodnotiť na 24 miliónov kanadských dolárov.

Život a úspechy Š. B. Romana boli zaznamenané v knihách: D. H. LeBurdais, Canada and the Atomic Revolution, (Toronto, 1959); George Lonn, About Men and Mines, (Toronto 1962); Builders of Fortune (1963); Businessmen Around the Globe (1967) a iných. V časopisoch: Fortune ( New York. sept. 1966): Executive (Januar 1960); Monetary Times (apríl 1967); Enterpise (Paríž,1967). V slovenčine okrem množstva článkov v novinách a kalendároch vyšla aj kniha Človek v rozdvojenom svete, ktorú pri príležitosti 60.narodenín Š. B. Romana zredigoval prof. F . J. Litva.

Náročný podnikateľ.

Obrázok blogu

V drvivej väčšine sa o Štefanovi Romanovi v publikáciách a informáciách uvádzajú, alebo zdôrazňujú iba jeho úspechy. Áno je to plne zaslúžené, ale tak ako aj slnko má svoje vlastné škvrny na svojom povrchu, ani on nebol úplne bezchybný. Je o ňom známe, že sa od rannej mladosti vyznačoval veľkou ctižiadosťou. A keď sa k tomu pridal jeho organizačný talent, vyšiel z neho skvelý až legendárny manažér, ktorý vedel a aj vytvoril veľkolepé koncepcie. Na druhej strane bol klasický „plnokrvný kapitalistický podnikateľ“, neskôr veľkopodnikateľ, ktorý musel na jednej strane čeliť nemilosrdnej konkurencii (veď medzi jeho konkurentov ešte z čias ich úplných začiatkov bol nikto menší ako dnes celosvetová spoločnosť Rio Tinto), a na druhej strane stále sa zvyšujúcim požiadavkám svojich zamestnancov. Bol teda dostatočne „tvrdý“ nielen na seba (veď dobre vedel z akých pomerov vyšiel) ale aj na svoje deti a samozrejme aj na svojich zamestnancov. Okrem toho, napriek tomu že sa priatelil s predstaviteľmi najvyšších Kanadských kruhov, je o ňom tiež známe, že bytostne neznášal úradnícke obmedzenia a všelijaké prieky od štátnych inštitúcií. Ale, ktorý podnikateľ ich má rád? Existuje niekoľko publikácií, ktoré ho zo strany jeho bývalých zamestnancov ako aj vo vzťahu k úradom jemne povedané „moc nechvália“. Ale je to zrejme v poriadku, pretože podnikanie musí byť založené na oprávnenom a primeranom zisku. Veď a to aby ste mohli dať chudobnejším, alebo jednoducho tým menej úspešnejším musíte ten balík, tie peniaze navyše, ktoré potom na charitu rozpustíte, najprv skutočne zarobiť.

Dynastia pokračuje.

Obrázok blogu

Štefan B. Roman založil a rozvinul veľkú a úspešnú firmu pôsobiacich vo viacerých oblastiach. Ale nezabúdal, že raz príde aj ten čas, keď bude musieť aj on odísť, a že si so sebou nebude môcť vziať nič.

Všetci sa holí na tento svet rodíme, a holí z neho aj všetci odchádzame. Tak je to. 

A preto myslel aj na to čo bude potom a k tomu viedol aj svoje deti aby „banícka kráľovská dynastia Romanovcov“ nevymrela. 

Obrázok blogu

Jeho priamy pokračovateľ, najstarší syn Stephen Roman, ktorý sa časom stal doslova sériovým budovateľom baní po celom svete a zároveň uznávaným finančníkom začínal v otcovej firme - uránovej spoločnosti Denison Mines (TSX: DML; NYSE-AM: DNN), ktorú práve jeho otec vybudoval. Počas jeho detstva bolo mestečko Elliot Lake najbohatším zdrojom uránu, ktorý bol v tom čase jedným z najvyhľadávanejších a globálne strategických minerálov na svete.

Do bane ho otec vzal už ako útleho fagana, keď mal iba päť (áno, dobre ste prečítali – 5) rokov! Dnes na to spomína takto: „Do šachty číslo 1 som išiel do podzemia so svojím otcom a vtedajším manažérom baní Johnom Kostjukom, ktorý sa potom stal prezidentom Denisona. Mal som na sebe iba krátke nohavice a veľké bagandže, s ktorými som sa potkol a spadol, a dosť silne odrel koleno. Pán Kostjuk ma zdvihol a potom ma celý čas v podzemí niesol na svojom chrbte. Keď sme vyšli zo šachty na povrch, išiel som k najbližšej kaluži, kde som si ranu umyl. Pre mňa ako malého chlapca to bolo veľmi vzrušujúce."

Obrázok blogu

Potom už omnoho neskôr, počas rokov, keď som bol na univerzite, tak som cez prázdniny pracoval v podzemí, kde som musel najskôr absolvovať ťažobný program Denison School a absolvovať aj štúdium ťažby na tvrdej skale. "Robil som normálne na smene s partnerom (baníkom) v pravidelnom tvrdom rytme práce", žiadne úľavy, že som nejaký synáčik papaláša. Prešiel som kompletne všetky celé zaškolenia, ale aj tréningy na ochranné návleky, upchávky, rozbušky, ktoré sa používali v Denisone, a bola to často fakt makačka, pretože uránové vrstvy ležali dosť plocho." Dnes sa tento typ ťažby už príliš nerobí, pretože je to príliš namáhavé a ľudia by to už dnes asi ani neurobili. Taký vrták, ktorý sme vtedy používali je veľmi ťažký a miesta, v ktorých som pracoval, boli najťažšími časťami bane, kam mechanizované stroje nemohli ísť. “ „Na druhej strane ma dnes žiadny baník, či odborársky predák neopinká nejakou rozprávkou, že aké je to neuveriteľne ťažké....“

Bez ohraničenia...

Obrázok blogu

Stephen Roman po ukončení aktivít na svojom pôvodnom otcovskom projekte pokračoval v rozvoji niekoľkých zlatých projektov - posledným bol nový Harte Gold’s - nová ťažba cukru v Ontáriu. Ďalej vybudoval v Ontáriu novú baňu Black Fox, ktorú potom predal spoločnosti McEwen Mining. Založil spoločnosť Gold Eagle a potom predal spoločnosti Goldcorp (za 1,5 miliardy dolárov).

Romanov záujem o urán však nikdy neutíchal. V januári 2005 založil spoločnosť Global Uranium Corp., ktorá sa v súčasnosti nazýva Global Atomic a zamerali sa na západnú Afriku. Tam v priebehu troch rokov objavil ich geologický tím ložisko uránu Dasu, jedno z najväčších a najkvalitnejších ložísk uránu na svete. Dasa by mala mať 9,59 milióna ton pri 0,31% U3O8, a 8,44 milióna ton pri 0,26% U3O8. Je to mimoriadne výhodná baňa, pretože sa skoro polovica zásob dá vyťažiť formou otvorenej jamy. Vzhľadom na citlivosť miesta (Niger) spoločnosť Global Atomic sa zamerala na prvú možnosť a podpísala memorandum o porozumení s francúzskou národnou uránovou spoločnosťou Orano Mining (predtým AREVA Mining) o priamej spolupráci pri ťažbe rudy. Spoločnosti pôsobiace v Nigeri a kdekoľvek v západnej Afrike musia byť veľmi ostražité pred teroristami pôsobiacimi v tomto regióne. Aj preto má Global Atomic zabezpečený tábor v oblasti, nad ktorou pravidelne hliadkujú nigérijské, francúzske a americké armády. Ďalší Romanov projekt je Befesa Silvermet Turkey, na výrobu zinku, kde vlastní 49% -ný podiel. Befesa Silvermet Turkey sa špecializuje na recykláciu zvyškov z oceliarskeho, zinkového a hliníkového priemyslu a vyrába vysoko kvalitný koncentrát neskôr predávaný hutiam, predovšetkým v Európe a Ázii. 

Ku koncu roku 2018 bol konsolidovaný čistý príjem spoločnosti Global Atomic 5,6 milióna dolárov. Akcie spoločnosti Global Atomic sú vyhľadávané a spoločnosť má nesplatených cca 142 miliónov akcií za trhovú kapitalizáciu 48 miliónov dolárov. Skrátka meno Roman sa z baníctva a uránového priemyslu tak skoro a ľahko nestratí.....

Skryť Zatvoriť reklamu