Jadrová energia – O pracovníkoch v kritických infraštruktúrach štátu.

Písmo: A- | A+

Nejde o nič menej ako „iba o bezpečnosť štátu“ a „iba o životy ľudí“! Ale, zdá sa, že to niektorým politikom nedochádza....

Jadrová energia – O pracovníkoch v kritických infraštruktúrach štátu.

Nejde o nič menej ako „iba o bezpečnosť štátu“ a „iba o životy ľudí“! Ale ako sa zdá, niektorým súčasným politikom to stále „nedochádza“!

V posledných dňoch asi mnohí čitatelia videli, resp. čítali viaceré publikované články o tom že rôzne profesie ktoré by zrejme do kritickej infraštruktúry mali patriť tam zaradené neboli, alebo dokonca ak by tam aj boli, tak neboli zaradené prednostne na zoznam tých, ktorí by mali byť nejako uprednostnení v termínoch na očkovanie ochrannou vakcínou proti koronavírusu COVID-19.

Povedané diplomatickými slovami predchádzajúcej ministerky justície „je to veľmi znepokujúce!“

Kedysi v minulosti, keď sa na slovenskej dedine stalo nešťastie a horel dom zachraňovali a vynášali ako prvé – deti a perinu!

Deti pochopiteľne preto že to je najcennejšie čo máme, a perinu preto aby tie deti v noci nezamrzli keďže práve strechu nad hlavou stratili. A okrem toho aj preto, že vtedy paplóny ešte nepoznali a perina sa tak ľahko a rýchlo „vyrobiť“ nedá.

Trošku iný, ale z pohľadu logiky je podobný aj prístup a odporúčanie v prípade havarijného stavu v lietadlách.

Keď Vám „padnú“ z vrchu dýchacie masky, tak je jednoznačné odporúčanie dať si masku NAJPRV SEBE a až potom svojim deťom, či susedom ak to nedokážu urobiť sami!

Prečo to spomínam?

Jednoducho preto, lebo z pohľadu riešenia neštandardných havarijných situácií je pre zaručený úspech nutné rešpektovať a plniť isté po sebe následné kroky!

Ťažko by sme očakávali priaznivé riešenie určitej situácie ak si najprv neochránime tých ktorí to vedia, môžu, a majú vo svojej pracovnej náplni aj urobiť. A to je práve o ľuďoch z tzv. kritickej infraštruktúry! 

Asi ťažko si vieme predstaviť efektívne fungovanie akejkoľvek nemocnice v ktorej budú síce lekári a sestričky zaočkovaní proti koronavírusu, ale nebudú mať elektrinu, plyn, vodu či mazut. Ťažko si asi vieme predstaviť efektívne fungovanie štátu, keď zastanú vlaky, autobusy alebo aj autá, pretože nebudú pohonné hmoty! Skrátka správny hospodár musí myslieť ako dobrý šachista, vždy niekoľko krokov vopred! 

Ministerstvo zdravotníctva SR v súčinnosti s Konzíliom odborníkov a pracovnou skupinou Pandemickej komisie pre vakcináciu, (ktorá pripravila a navrhla Národnú vakcinačnú stratégiu očkovania proti COVID-019) rozhodlo o zamestnancoch kritickej infraštruktúry štátu tak, že do prvej vlny zaradilo iba tie osoby v rámci kritickej infraštruktúry štátu a silových zložiek, ktoré sú v možnom priamom kontakte s rizikovou populáciou, a to:

  • Silové zložky – vojaci, policajti, hasiči (v možnom priamom kontakte s rizikovou populáciou)

  • Pracovníci inej kritickej infraštruktúry (v možnom priamom kontakte s rizikovou populáciou).

Nič viac, nič menej – ďalej už iba odkazuje že ďalšie informácie k vakcinácii sú dostupné na webe ministerstva zdravotníctva, či na stránke korona.gov.sk

Ale poďme pekne po poriadku....

Čo to vlastne tá „kritická infraštruktúra“ je a načo to vlastne celé potrebujeme?

Existujú dva typy „kritickej infraštruktúry“ a to štátna (pre daný štát) a európska (ktorá sa dotýka minimálne v dvoch členských štátoch ).

Definície vyplývajú zo slovenského platného Zákona č. 45/2011 Z. z. – tzv. „Zákon o kritickej infraštruktúre“, jej prílohy č. 2. Zákon zase povinne vychádza z prebratia a uplatnenia Smernice EÚ č. 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75 – 82).

Teda treba vnímať že uplatnenie spomenutej smernice cez zákon nie je iba nejaké naše domáce chcenie, či nechcenie, ale je to v rámci EÚ povinnosť členského štátu!

Ide tu o ochranu kritických infraštruktúr (IK resp. CI)

Zjednodušená definícia IK:

  • (Národná resp. štátna) kritická infraštruktúra (NCI): (sú) zložky alebo systémy, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie základných funkcií spoločnosti, zdravia, ochrany, bezpečnosti, kvality života obyvateľov z ekonomického a sociálneho hľadiska.

  • Európska kritická infraštruktúra (ECI) je kritická infraštruktúra nachádzajúca sa v krajinách EÚ, ktorej narušenie alebo zničenie by malo závažné dôsledky minimálne v dvoch krajinách EÚ (napr. elektrárne alebo ropovod).

Európska únia prijala Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry (EPCIP) ustanovením Európskou komisiou v smerniciach EÚ [EÚ KOM (2006) 786 v konečnom znení]. Nebolo to ako sa hovorí kritikmi EÚ „vycucané z prsta úradníkov“, ale na základe vstupov svojich členských štátov (teda aj Slovenska ! ) a navrhla zoznam európskych kritických infraštruktúr. Každá určená európska kritická infraštruktúra (ECI) musí mať operačný bezpečnostný plán (OSP) zahŕňajúci identifikáciu dôležitých aktív, analýzu rizík založenú na scenároch hlavných hrozieb a zraniteľnosti každého aktíva a identifikáciu, výber a stanovenie priorít protistrany – teda opatrenia a postupy.

EPCIP vznikol na základe konzultácií v roku 2004, ktoré uskutočnila Európska rada keď hľadala program na ochranu kritickej infraštruktúry prostredníctvom svojho „oznámenia o ochrane kritickej infraštruktúry v boji proti terorizmu“. V decembri 2004 schválila zámer Európskej komisie navrhnúť Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry (EPCIP) a súhlasila s vytvorením Európskej výstražnej informačnej siete pre kritickú infraštruktúru (CIWIN). V decembri Európska komisia vydala svoj finálny návrh smernice EÚ KOM (2006) 786; to zaväzovalo všetky členské štáty, aby prijali komponenty EPCIP do svojich národných stanov. Týkalo sa to nielen hlavnej oblasti Európskej únie, ale aj širšieho európskeho hospodárskeho priestoru. EPCIP identifikoval aj národnú kritickú infraštruktúru (NCI), v ktorej by sa jej narušenie dotklo iba jedného členského štátu. Stanovila zodpovednosť za ochranu položiek NCI na jej vlastníkovi / prevádzkovateľoch a na príslušnom členskom štáte a vyzvala každý členský štát, aby vytvoril svoj vlastný národný program CIP.

Presná doslovná definícia kritických infraštruktúr:

Je uvedená v Článku 2, prílohy k už uvádzanej Smernici EÚ, na účely tejto smernice v odseku „Vymedzenie pojmov“ takto:

  • „kritická infraštruktúra“ je zložka, systém alebo ich časť nachádzajúca sa v členských štátoch, ktorá je nevyhnutná pre zachovanie základných funkcií spoločnosti, zdravia, ochrany, bezpečnosti, kvality života obyvateľov z ekonomického a sociálneho hľadiska, a ktorej narušenie alebo zničenie by malo závažné dôsledky v členskom štáte z dôvodu nemožnosti zachovať tieto funkcie;

  • „európska kritická infraštruktúra“ alebo „ECI“ je kritická infraštruktúra nachádzajúca sa v členských štátoch, ktorej narušenie alebo zničenie by malo závažné dôsledky minimálne v dvoch členských štátoch. Závažnosť dôsledkov sa posudzuje podľa prierezových kritérií. Toto zahŕňa účinky vyplývajúce z medzi sektorových závislostí od iných typov infraštruktúry;

Pre zváženie relevantných scenárov hrozieb s cieľom posúdiť zraniteľné miesta a potenciálny vplyv narušenia alebo zničenia kritickej infraštruktúry je používaná tzv. „analýza rizík“ Pri určovaní prahov prierezových kritérií sa vychádza zo závažnosti dôsledkov narušenia alebo zničenia určitej infraštruktúry. Tieto (presné prahy) prierezových kritérií určia v každom jednotlivom prípade práve jednotlivé členské štáty, ktorých sa konkrétna kritická infraštruktúra týka (teda pre nás Slovensko). Každý členský štát (teda opäť aj Slovensko) každoročne informuje Komisiu o počte infraštruktúr v každom sektore, v súvislosti s ktorými sa viedli diskusie o prahoch prierezových kritérií.

A nie je to „len“ otázka EÚ. Každá vyspelá krajina a múdri lídri sa tým zaoberajú a plánujú vopred. Napríklad v USA – CISA - Agentúra Cybersecurity and Infrastructure Security Agency v súvislosti s koronavírusom COVID-19 taktiež zadefinovala až 16 sektorov kritickej infraštruktúry, ktorých aktíva, systémy a siete, či už fyzické alebo virtuálne, sú pre USA považované za také životne dôležité, že ich zbavenie alebo zničenie by malo oslabujúci vplyv na bezpečnosť štátu, národné hospodárske zabezpečenie, verejné zdravie alebo bezpečnosť ako takú, resp. akákoľvek ich kombinácia. Smernica prezidentskej politiky 21 (PPD-21) ich identifikuje nasledovne: Chemický sektor, Sektor obchodných zariadení, Komunikačný sektor, Kritický výrobný sektor, Sektor priehrad, Sektor obrannej priemyselnej základne, Sektor pohotovostných služieb, Energetický sektor, Sektor finančných služieb, Potravinársky a poľnohospodársky sektor, Sektor vládnych zariadení, Zdravotníctvo a verejné zdravie, Sektor informačných technológií, Jadrové reaktory, materiály a sektor ra-odpadov, Sektor dopravných systémov, a Sektor vodných a odpadových vôd.

No a čo by tam teda malo asi byť na Slovensku?

Podľa Prílohy č. 1 – sú tam zahrnuté minimálne dva sektory a o energetika a doprava. V energetike sú to - Infraštruktúry a zariadenia na výrobu a prenos elektrickej energie, pokiaľ ide o dodávku elektrickej energie, - Ťažba ropy, jej rafinácia, úprava, skladovanie a preprava ropovodmi, a - Ťažba plynu, jeho rafinácia, úprava, uskladňovanie a preprava plynovodmi, Terminály skvapalneného zemného plynu (LNG). V doprave zase – cestná, železničná a letecká doprava, ďalej vnútrozemská, námorná a príbrežná doprava, a – samozrejme aj prístavy.

Inými slovami, ako by v súčasnosti niekto z politikov či vyšších štátnych úradníkov tieto nariadenia bojkotoval, konal by protiprávne, pretože by nedodržiaval platné zákony!

Prečo? Pretože štátni zamestnanci disponujú v určitom rozsahu štátnou mocou, a aj preto majú v porovnaní s ostatnými občanmi zvýšené oprávnenia ale aj povinnosti(!), presahujúce „všeobecnú“ mieru práv a povinností občanov. Štátni zamestnanci sú totiž nositeľmi práv a povinností nielen z pozície ako občania, ako aj ako zamestnanci v pracovnom procese, ale aj ako subjekty pri výkone štátno-mocenských oprávnení. A osobitné služobné oprávnenia majú štátni zamestnanci len v takom rozsahu, v akom to vyžaduje povaha služby a len na služobné účely! Služobné oprávnenia sú odvodené od kompetencie a právomoci príslušného štátneho orgánu a za existencie stanovených podmienok ich štátny zamestnanec MUSÍ realizovať!

Významným zdrojom na plnenie povinností štátnych zamestnancov je služobná prísaha (resp. sľub), ktorú každý štátny zamestnanec povinne skladá pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru“. Služobná prísaha (sľub) predstavuje osobitnú formu vyjadrenia povinností štátneho zamestnanca, od všeobecnej zákonnej formulácie služobnej prísahy (sľubu) možno následne odvodzovať konkrétne povinnosti, predovšetkým vernosť štátu, DODRŽIAVANIE ZÁKONOV a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, nestrannosť a spravodlivosť pri výkone služby a pod.

V povinnostiach štátnych zamestnancov je aj povinnosť plniť svedomite služobné úlohy, vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, plne využívať čas služby, pri plnení úloh štátnej služby dodržiavať pravidlá slušnosti, nestrannosti a spravodlivosti atď. A dokonca k povinnostiam štátnych zamestnancov patria však aj tie služobné povinnosti, ktorých realizácia sa uskutočňuje mimo bezprostredného výkonu služby (povinnosť správať sa aj mimo služby v súlade s určitými etickými požiadavkami, zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť alebo ohroziť vážnosť a dôveru štátu, resp. štátneho orgánu, v mene ktorého koná, nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby a pod.).

Čo to znamená?

Zrejme jednoducho asi to, že nezaradenie nevyhnutných pracovníkov kritickej infraštruktúry (dokonca európskej, veď iba pred pár dňami aj naše jadrové a vodné elektrárne pomohli odvrátiť black-out v Európe) , teda podľa už spomínanej Prílohy č. 1 – ľudí z oblasti výroby a prenosu elektrickej energie, ľudí z ropného a plynárenského sektoru, a taktiež z dopravy – a dokonca ich nezaradenie nikde (!) v rámci plánovania vakcinácie je buď totálne nepochopenie problému, alebo arogantné sabotovanie dôsledkov platných zákonov!

Samozrejme že obe pozície sú absolútne neprijateľné!

Áno, je pravdou že súčasná slovenská vláda to má mimoriadne ťažké a namáhavé na riešenie tohto vlastne celosvetového pandemického problému.

Vyhováranie sa však na minulosť už pomaly prestáva byť efektívne a naopak, komunikácia napríklad dvoch podpredsedov vlády, keď si cez verejnosť odkazujú že nie sú na názory toho druhého (tej druhej) nie zvedaví skôr poukazuje že tu ide o problém vládnutia tých ľudí (slovo „elít“ sa sem asi ťažko hodí) ktorí sú dnes vo vládnucich funkciách....

A opäť áno, sú tam oprávnene, slovenskí občania si ich právoplatne zvolili a majú plné právo uplatniť svoje vízie, ktoré vo voľbách sľubovali.

Ale je tam ale....

Musí to byť zákonné! A teda buď by mali zákony dodržiavať, alebo ich zmeniť!

V opačnom prípade to povedie k ešte väčšiemu chaosu a marazmu ako bol v spoločnosti predtým. 

Teda stručne povedané, je to otázka štýlu riadenia krajiny. Je to otázka vodcovstva....

A ako ľahko rozoznáme neschopných vodcov?

Je dôležité si uvedomiť, že to, že niekto zastáva vedúce postavenie, nemusí nutne znamenať, že „na to má“! Inými slovami, nie všetci vodcovia sú si rovní. Problém, ktorým mnoho organizácií ale niekedy aj spoločnosť trpí, je problém súvisiaci s tým, že nedokážu rozpoznať dobrých vodcov od zlých.

Problém s rozpoznávaním a identifikáciou vhodných vodcov, alebo nedostatok schopných vodcov nie je problém s testovaním – je to problém so schopnosťou byť dobrým vodcom.

Jednou z primárnych povinností vedenia ľudí teda „vodcovstva“ je schopnosť vytvárať viac a lepších vodcov, a to znamená aj tých ktorí prídu po Vás!

Jeden z múdrych ľudí (myslím, že to bol John Maxwell), kedysi povedal: „Bez nástupcu niet úspechu.“

A vodcovia (lídri) sú rôzni. Existujú aj takí, ktorí to „majú už v krvi“, vyslovene rodení lídri, vodcovia, ktorí vedú kolegov dokonca niekedy aj bez toho, že by si to sami uvedomovali. A sú aj takí, korí sa to naučili....

Ako teda ďalej?

Jedna z možností je tých rodených vodcov hľadať.

Ale pokračovať v hľadaní znamená robiť určité hodnotenia, testovanie. Dá sa to a keď by sme dostatočne venovali pozornosti nasledujúcim položkám (ktoré nie sú ale uvedené v poradí dôležitosti) získame celkom dobré, praktické, presnejšie a efektívnejšie možnosti rozhodnutia čo ďalej. Ide totiž o to, či naša spoločnosť má takých vodcov (lídrov), ktorí dokážu, (alebo naopak) pochopiť koncepty uvedené ďalej...

A podľa toho ich môžeme testovať, hodnotiť a presadzovať na riadiace pozície ďalej, alebo namiesto toho (ak sa ukazuje že toho nie sú schopní!, a teda investícia do ich ďalšieho rozvoja je iba zbytočné mrhanie prostriedkami a časom) zvážiť ich odstránenie z riadiacich pozícií......

Tu sú tie kritériá:

  1. Lídri (vedúci pracovníci), ktorí to nevidia, to pravdepodobne ani nepochopia: Vodcovia bez vízie zlyhávajú! Takí lídri, ktorým chýba vízia, predsa nemôžu inšpirovať iných (tímy), motivovať výkon alebo vytvárať udržateľnú hodnotu. Nedostatočné , zlé videnie, tunelové videnie, vrtkavé videnie alebo neexistujúce videnie spôsobuje zlyhanie vodcov. Veď úlohou vedúceho je zosúladiť organizáciu s jasnou a dosiahnuteľnou víziou. A to sa nemôže stať vtedy, keď slepý vedie slepého!

  2. Keď lídri nevedú ani sami seba: Vodca, ktorý nemá charakter alebo integritu, nie je schopný vydržať skúšku časom. Vôbec nezáleží na tom, aký inteligentný, prívetivý, presvedčivý alebo dôvtipný je človek, ak je náchylný na neetické správanie, a je schopný ospravedlňovať takéto správanie iba na súčasných alebo budúcich potrebách, vždy nakoniec prepadne vlastnému zániku. Optické skrášľovanie nad etikou nie je vzorec úspechu!

  3. Úspechy a neúspechy, povýšenia a pády. Nič viac nedokáže odzrkadliť neschopnosť vedenia ako nedostatok úspechov. Samozrejme, že nikto nie je dokonalý, ale tí lídri, ktorí neustále zlyhávajú, nie sú vodcami, bez ohľadu na to, ako by si to strašne oni sami (alebo niekto iný) priali. Aj keď minulé výsledky nie sú vždy presných ukazovateľom budúcich, dlhodobé výsledky úspechu či neúspechu by sa nemali brať na ľahkú váhu. Niekto, kto neustále zažíva úspech vo vedúcich rolách, má oveľa väčšie šance na úspech ako ten, ktorému sa nedarí. A je mimoriadne dôležité mať na pamäti, že noví, neoverení vodcovia prichádzajú vždy s vysoko rizikovým výsledkom. Samozrejme že je potrebné a správne uznávať možný budúci potenciál, ale hlavné je oceniť skutočný výkon!

  4. Dávať si na všetko pozor: Najlepší lídri (vodcovia) sú si vedomí hlavne toho, koľko toho nevedia! Ako sa hovorí - nemusia byť „najmúdrejšími ľuďmi v miestnosti“, ale majú neústupnú túžbu učiť sa od ostatných! Veď lídri, ktorí sami nerastú, nemôžu viesť rastúci podnik, či spoločnosť! Jedným z charakteristických znakov veľkých vodcov je ich nenásytná zvedavosť. Ak líder nie je mimoriadne zvedavý na všetky aspekty svojej organizácie, „obrovské problémy na obzore“ sú iba otázkou času.

  5. Keď komunikácia zlyháva: Žiaľ existujú (zvyčajne iba dočasne) aj takí lídri, ktorým „nedochádza“ to, že môže existovať aj problém medzi ich štýlom komunikácie a štýlom vedenia fabriky (spoločnosti). Je to jednoduché - Líder (a to je jedno, či je to v prvotnopospolnej alebo modernej atómovej spoločnosti) so slabými komunikačnými schopnosťami nikdy nebude na svojej pozícii dlho! Naopak, jeho pôsobenie bude mať krátke trvanie. Pretože to je jedna z jasných vodcovských schopností – môcť efektívne komunikovať naprieč úplne rôznymi prostrediami – od pastierov, robotníkov až po akademikov. A masmédiami, volebnými obvodmi atď. Úspešní lídri sú predovšetkým aktívnymi poslucháčmi, premýšľavými ľuďmi a vedia, kedy majú niečo zvýrazniť, ale aj kedy majú mlčať!

  6. Je to všetko len o nich – Ja, ja a opäť hlavne ja!: Ak vedúci nerozumie konceptu „služby pre iných, ktorá je nad ním“, nikdy nebude mať dôveru a lojalitu tých, ktorých vedie. Každý vodca je taký dobrý, ako je túžba jeho podriadených mu dôverovať a nechať sa ním viesť! Nadmerné množstvo ega, pýchy a arogancie nie sú pozitívnymi vodcovskými vlastnosťami. Skutoční vodcovia berú vinu na seba a iným pripisujú zásluhy – nikdy nie naopak! A potom je už ten príbeh známy a zvyčajne aj krátky; ak vodca od svojich podriadených dostane prejav nedôvery hra sa skončila!

  7. Úspešnému štýlu vedenia vyhovuje flexibilnosť: Najlepší vodcovia sú v prístupe nestranní a flexibilní. Chápu silu a nevyhnutnosť kontextového vedenia. Také štýly vedenia ako „Moja cesta“, alebo „Môj názor je nemenný“ sa v dnešnom svete dobre neuplatnia, a potom vyústia do rozdrobenej kultúry vedenia a nakoniec do neproduktívnej organizácie. Dlhodobo budú úspešní iba tí vodcovia, ktorí dokážu rýchlo rozpoznať a prispôsobiť svoje metódy aktuálnej situácii. Veď v dnešnom globalizovanom svete verejne prístupné informácie (open sources) nie sú už zväčša chránené zákonom, či spoplatňované. Prakticky všetci ľudia k nim majú prístup. Ich odovzdanie či preberanie sa nekontroluje a žiadna spolupráca nediktuje!

  8. Nedostatok sústredenia na problém: Vedenie nie je o rovnováhe a skôr o priorite! Najlepší vodcovia sú pri hľadaní sústredenia sa na daný problém, ktorý potrebujú vyriešiť nemilosrdní. Tí vodcovia, ktorým chýba sústredenie a pozornosť venujú viac agresívnym a odhodlaným spôsobom detailom potrebným na použitie pákového efektu a získania zdrojov, zahynú. Tí lídri, ktorí nie sú sústredení, zlyhajú nielen sami v sebe ale aj vo svojom tíme. Lídri, ktorým chýba sebadisciplína, budú samo sledovať nesprávne správanie čím budú nevyhnutne kontaminovať aj iných (resp. celú spoločnosť) okolo seba. Keď lídri stratia sústredenie sa na problém, nimi riadená organizácie (spoločnosť) ja o to viac vystavená riziku.

  9. Odsúdení v komforte: Najlepšie organizácie (spoločnosti) porazili svoju konkurenciu víziou a krokmi do budúcnosti a najlepší vodcovia rozumejú tomu, ako posunúť nimi riadenú spoločnosť vpred do budúcnosti. Tí lídri, ktorí sú spokojní so súčasným stavom alebo tí, ktorí majú tendenciu starať sa viac o prežitie ako o rast, z dlhodobého hľadiska neprežijú! Najlepší lídri sa zameriavajú na vedenie zmien a inovácií, aby udržali svoje organizácie čerstvé, dynamické a rastúce. Zrátané a podčiarknuté - vodcovia, ktorí sa starajú viac o súčasnosť, sú sami odsúdení na neúspech.

  10. Nedostatok pozornosti: Lídri, ktorí nie sú naladení na potrebu toho čo sa žiada, zlyhajú. Ako hovorí staré obchodné príslovie, „ak sa nestaráte o svojich zákazníkov, niekto iný sa rád o nich postará“. A to platí vo všetkých oblastiach aj v politike. Úspešní lídri sa zameriavajú na skúsenosti, čo vedie k spokojnosti a lojalite. Najlepší vodcovia nachádzajú spôsoby, ako konzistentne zapojiť spotrebiteľa (obyvateľov) a začleniť ho do svojich inovačných a plánovacích iniciatív. Ak to budete ignorovať, alebo zle s ľuďmi zaobchádzať, či si ich inak nevážiť, vaše dni vo vedúcom postavení sú už určite spočítané.

  11. Starostlivosť o svoj tím: Tí lídri, ktorí nie sú úplne odhodlaní investovať aj do tých, ktorých vedú, zlyhajú. Najlepší vodcovia podporujú svoj tím jeho budovaním, mentorujú a trénujú svoj tím a skutočne sa o svoj tím starajú. Líder, ktorý sa nebude o svoj tím starať, nebude doň investovať, tak síce tím môže aj mať – ale ten nebude efektívny. Nikdy nezabudnite na staré známe príslovie, zvlášť pre vedúcich pracovníkov dôležité: „Ľuďom nezáleží na tom, koľko toho viete, kým nebudú vedieť, na čom vám skutočne záleží“!

  12. Váha Vášho slova: Nie nadarmo sa v svätých knižkách píše, že „na začiatku bolo slovo....“ Skutoční vodcovia sú totiž zodpovední! Neobviňujú iných, nenárokujú si na úspech svojho tímu, ale vždy oni sami prijímajú zodpovednosť za zlyhania, ku ktorým dôjde... . A lídri (vodcovia) sa predovšetkým zodpovedajú svojmu vlastnému tímu. Pretože tí vysokí vodcovia, ktorí sa nezodpovedajú svojmu tímu, sa budú nakoniec zodpovedať ľuďom pred celým národom!

  13. Záleží aj na kultúre. To ako žijeme, ako sa správame, ako sa vyjadrujeme je nielen naše zrkadlo, ale aj praktické uplatnenie snahy ako bude žiť generácia po nás. Je to na nás! Nemali by sme dovoliť, aby sa naša kultúra žitia vyvíjala chaoticky, treba ju zámerne kultivovať. A prvým krokom je byť veľmi, veľmi opatrný, koho pustíte na vrchol, pretože ako mnoho iných vecí, ak vlastnosti ľudí na vrcholových pozíciách, ich postoje a pracovná morálka (alebo ich nedostatok) sú možnou nákazou. Môže to byť pozitívne alebo negatívne - výber je na nás. Veď nie nadarmo existuje staré porekadlo hovoriace „Talent plodí talent“! A určite je pravda, ale talent, ktorý je v súlade so slušnou kultivovanou kultúrou, prinesie lepšie výsledky ako talent, ktorý nie!

  14. A na záver – Absencia odvahy: Absencia odvahy u lídrov je úbohá fraška. Ale pozor! Teraz nemám na mysli ako chrabrosť aroganciu (!), ale skutočnú odvahu. Chce to odvahu vymaniť sa z normy, mať odvahu vyzvať a napadnúť súčasný stav, hľadať nové príležitosti, urobiť ťažké rozhodnutie, radšej počúvať, ako hovoriť, pripustiť svoje chyby, odpustiť chyby ostatným, nedovoliť, aby zlyhanie utlmilo náš duch, postaviť sa aj za tých, ktorí nie sú schopní postáť za seba, a zároveň zostať verný svojim základným hodnotám. Žiadnu z týchto vecí nemôžete robiť bez odvahy. Odvaha má silu presvedčenia robiť správne veci aj vtedy, keď by bolo jednoduchšie robiť veci nesprávne!

Morálka tohto príbehu je, že vodcovia musia byť čestní, musia mať preukázané úspechy, byť vynikajúcimi komunikátormi, klásť dôraz na schopnosť byť úprimný k tým, ktorých vedú, musia byť nestranní v prístupe, musia mať „orlie oči“ na sústredené zameranie a mať tendenciu a odvahu konať!

Ak tieto vlastnosti náš súčasný vodcovský tím alebo vaši noví lídri nemajú, naša cesta vpred bude zrejme kamenná a tŕnistá.....

Ako to už ponechám na úvahe čitateľa.

Skryť Zatvoriť reklamu