Pred týždňom (8. augusta 2022) nás žiaľ všetkých opustila Dame Olivia Newton-John AC DBE.
Olivia bola britsko-austrálska speváčka, herečka a aktivistka. Bola štvornásobnou držiteľkou ceny Grammy, (päť hitov na prvom mieste, ďalších desať hitov na prvom mieste v rebríčku Billboard Hot 100, a dva albumy na prvom mieste v rebríčku Billboard 200).
Okrem toho jedenásť z jej singlov (vrátane dvoch platinových) a 14 albumov (vrátane dvoch platinových a štyroch 2× platinových) získalo zlato od Recording Industry Association of America (RIAA). S predajom po celom svete viac ako 100 miliónov nahrávok bola jedna z najpredávanejších hudobných umelcov od druhej polovice 20. storočia až po súčasnosť. Napríklad čo si všetci určite pamätajú, ako bola Olivia s Johnom Travoltom vo filme Grease (Pomáda) úžasní.
Pri jej mimoriadnych úspechoch však úplne do pozadia upadá zaujímavá skutočnosť z jej rodiny. A tá nebola vôbec len tak nejaká....
Veď čítajte:
Jej matka bola rodená nemecká židovka a v roku 1933 sa aj s celou rodinou presťahovali do Veľkej Británie, aby unikli pred nacistickým režimom.
Jej stará mama z matkinej strany Hedwiga, bola dcérou nemeckého židovského právnika Victora Ehrenberga a jeho luteránskej manželky, ktorej otec, (Oliviin praprastarý otec) bol právnik Rudolf von Jhering.
Jej strýko bol farmakológ Gustav Victor Rudolf Born (k tomu menu sa ešte vrátime !).
A prostredníctvom svojej línie Ehrenberg bola Newton-John sesternicou z tretieho kolena komika Bena Eltona.
Tu prosím pozor, - nemýľte si Bena Eltona a Eltona Johna. Áno, aj s ním spolupracovala a Olivia Newton-John a Elton John naspievali veľkolepý duet v roku 1980. Bolo to v televíznom špeciále Olivie Newton-John: „Hollywood Nights“, kde pozvala Eltona Johna, aby prišiel na pódium a zahral špeciálnu verziu jeho hitu z roku 1973, „Candle In The Wind.“
Aj Olíviin otec bol „extra trieda“ - bol dôstojníkom britskej tajnej služby MI-5 a pracoval na projekte Enigma v Bletchley Park (dekódovanie nemeckých šifier počas II. Svetovej vojny). Okrem iného je Olíviin otec preslávený tým, že práve on vzal do väzby Rudolfa Hessa počas druhej svetovej vojny.
Technická poznámka: Rudolf Walter Richard Hess (v nemčine Heß) bol nemecký politik a popredný člen nacistickej strany v nacistickom Nemecku. V roku 1933 bol vymenovaný za zástupcu Führera Adolfa Hitlera, a zastával túto pozíciu až do roku 1941, kedy odletel sólo do Škótska v snahe vyjednať mier so Spojeným kráľovstvom počas druhej svetovej vojny.
Britská MI-5 (osobne Oliviin otec) zatkol Hessa hneď po jeho príchode a v UK ho držali vo väzbe až do konca vojny, keď bol vrátený do Nemecka, aby sa postavil pred súd v Norimberskom procese v roku 1946 s veľkými vojnovými zločincami. Počas veľkej časti procesu Hess tvrdil, že trpí amnéziou, ale neskôr súdu priznal, že to bola lesť. Súd ho odsúdil za zločiny proti mieru a zo sprisahania s inými nemeckými vodcami za účelom spáchania zločinov. Odpykával si doživotný trest vo väznici Spandau; Sovietsky zväz zablokoval opakované pokusy rodinných príslušníkov a prominentných politikov dosiahnuť jeho predčasné prepustenie. Nakoniec sa v žalári už ako posledný - jediný väzeň v Spandau v roku 1987 vo veku 93 rokov obesil.
Oliviin otec sa po vojne sa stal riaditeľom strednej chlapčenskej školy v Cambridgeshire a v tejto pozícii bol aj vtedy, keď sa Olivia narodila. Neskôr Oliviina rodina emigrovala do Melbourne v Austrálii, kde jej otec pôsobil ako profesor nemčiny a ako riaditeľ Ormond College na University of Melbourne.
A malá Oliviia chodila do Christ Church Grammar School na predmestí Melbourne v South Yarra a potom študovala na University High School v Parkville.
Začiatky Oliviinej kariéry sa datujú od jej 14 rokov, keď Oliviia založila dievčenskú skupinu „Sol Four“ s tromi spolužiačkami, a vystupovali v kaviarni, ktorú vlastnil jej švagor.
Oliviia sa v roku 1965 zúčastnila (a samozrejme vyhrala) talentovú súťaž v austrálskom televíznom programe Sing, Sing, Sing, ktorú moderovala vtedajšia austrálska ikona zo 60. rokov Johnny O'Keefe. Prvá cena (ktorú vyhrala) bola cesta do Veľkej Británie, ale jej sa tam nechcelo. Odcestovala tam takmer až o rok neskôr, na nástojčivé povzbudzovanie matky, keď ju matka presvedčila, aby si rozšírila svoje obzory.
A tam, v UK už Oliviia Newton-John pre Decca Records v roku 1966 nahrala svoj prvý singel „Till You Say You'll Be Mine“. Taká kuriozita: Počas pobytu v UK Olivii chýbal jej vtedajší fešák Ian Turpie, s ktorým si zahrala v austrálskom televíznom filme Funny Things Happen Down Under a opakovane si rezervovala cesty späť do Austrálie, (ktoré však jej matka pravidelne opakovane rušila).
No a to ostatné, jej život (ktorý mal žiaľ aj smutné stránky, včítane dôvodu jej smrti) bol však preplnený krásnych pesničiek ktorými nás všetkých obšťastňovala – to už všetci poznáte...
No ale prečo píšem o Olivii Newton-John v sekcii zameranej na jadrové energiu?
Odpoveď je veľmi jednoduchá:
Oliviin starý otec z matkinej strany nebol nikto iný, ako nemecký židovský fyzik, nositeľ Nobelovej ceny, Max Born!
Pán profesor Max Born, bol nemecký fyzik a matematik, ktorý sa zaslúžil o rozvoj kvantovej mechaniky.
Prispel tiež k fyzike pevných látok a optike a vychoval významných fyzikov v 20. a 30. rokoch XX. storočia.
V roku 1925 Born a Werner Heisenberg sformulovali maticovú mechaniku reprezentujúcu kvantovú mechaniku. Nasledujúci rok sformuloval dnes už štandardnú interpretáciu funkcie hustoty pravdepodobnosti pre ψ*ψ v Schrödingerovej rovnici, za čo mu bola v roku 1954 udelená Nobelova cena. Jeho vplyv však siahal ďaleko za hranice jeho vlastného výskumu. Max Delbrück, Siegfried Flügge, Friedrich Hund, Pascual Jordan, Maria Goeppert-Mayer, Lothar Wolfgang Nordheim, Robert Oppenheimer a Victor Weisskopf všetci získali titul Ph.D. u Borna v Göttingene a medzi jeho asistentov patrili Enrico Fermi, Werner Heisenberg, Gerhard Herzberg, Friedrich Hund, Pascual Jordan, Wolfgang Pauli, Léon Rosenfeld, Edward Teller a Eugene Wigner. Keď sa v januári 1933 sa v Nemecku dostala k moci nacistická strana a Bornovi, ktorý bol Žid, bol pozastavený výkon profesora na univerzite v Göttingene, emigroval do Spojeného kráľovstva, kde sa zamestnal na St John's College v Cambridge a napísal populárnu vedeckú knihu The Restless Universe, ako aj Atomic Physics, ktorá sa čoskoro stala štandardnou učebnicou. V októbri 1936 sa stal profesorom na Univerzite v Edinburghu, kde v spolupráci s asistentmi nemeckého pôvodu E. Walterom Kellermannom a Klausom Fuchsom pokračoval vo výskume fyziky. Deň pred vypuknutím druhej svetovej vojny v Európe (31. augusta 1939) mu UK dali britské občianstvo. V Edinburghu zostal Born až do roku 1952. Potom sa vrátil do Bad Pyrmont v západnom Nemecku a 5. januára 1970 zomrel v nemocnici v Göttingene.
