Jadrová energia – Prečo UFO vyhľadávajú práve jadrové objekty?

Písmo: A- | A+

Tisíce nadšencov UFO (ale aj oponentov) sú na celom svete nešťastní. Americká spravodajská komunita zverejnila v piatok dlhoočakávanú správu, ktorá mnohých sklamala. Ale je tam aj jemný posun.

Jadrová energia – Prečo UFO vyhľadávajú práve jadrové objekty.

Obrázok blogu

Mnoho ľudí si dáva otázku či existuje život aj niekde okrem našej zemi vo vesmíre? Problémom je, že my vlastne dodnes úplne presne ani nevieme, aké podmienky sú pre život, dokonca aj v tej primitívnej forme, dostačujúce. Iní si dávajú otázku, či aj tu na zemi medzi nami neexistuje nejaká iná civilizácia, o ktorej však nevieme. Tá oblasť má mnoho vrstiev, kde sa môžu prelínať filozofické argumenty, ktoré ale veda nerešpektuje, pretože tie tam nemajú čo robiť, až po religiózne vnímanie, kde ale tiež viera v stvoriteľa a viera v existenciu mimozemských civilizácií spolu vôbec nemusia súvisieť. 

Obrázok blogu

Na začiatku chcem čitateľov ubezpečiť, že sa vôbec v tomto článku nechystám dokazovať existenciu UFO ani pre zábavu a ani v tom najprísnejšom vedeckom zmysle.

Tisíce UFO nadšencov (ale aj oponentov) sú na celom svete nešťastní. S veľkým napätím očakávali správu o tom, čo Americká spravodajská komunita vie o sérii záhadných lietajúcich objektov, ktoré boli za posledných niekoľko desaťročí videné pohybovať sa aj ponad vojenských vzdušných priestoroch USA kde je to vlastne zakázané. Správa bola zverejnená v piatok a mnohých z nich sklamala. 

Čo je to vlastne UFO?

UFO je skratka z anglického popisu ako „Unidentified Flying Object – UFO, teda v preklade „Neidentifikovaný lietajúci objekt“. Správnejšie by to malo byť asi „Unidentified Aerial Phenomena“, čo je vlastne akýkoľvek vzdušný jav, ktorý nemožno okamžite identifikovať alebo vysvetliť. Väčšina UFO je však zvyčajne identifikovaná, alebo vyšetrovaná ako konvenčné objekty alebo javy. UFO ako anakronym v minulosti vytvoril vedúci projektu „Project Blue Book“ Edward J. Ruppelt. Ďalším všeobecne používaným výrazom pre tento jav (teda UFO) je „flying saucers“ , tj. „lietajúce taniere“, alebo „lietajúce safaládky, či špekáčiky“, podľa ich typických vonkajších tvarov.

Tento termín sa široko používa aj pre údajne videné mimozemské kozmické lode a s tým spojenými predstaviteľmi mimozemskej civilizácie (Aliens).

Ale tu je potrebné dôležité upozornenie!

UFO a mimozemská civilizácia nemusia byť to isté!

UFO – teda lietajúce taniere je jedna vec, a mimozemská civilizácia je vec druhá. Áno, samozrejme že môžu aj spolu súvisieť, ale aj vôbec nemusia! Sú to dve rôzne veci! Takže aj v princípe existencie UFO, nemusí automaticky znamenať že UFO sú vytvorené, resp. riadené nejakou mimozemskou civilizáciou.

Od vášnivých odporcov po vášnivých presvedčených. 

Nech už sú tieto záhadné letecké objekty akékoľvek, postoje k UFO sa medzi ľuďmi dramaticky líšia, od posmešného odsudzovania, až po vášnivé presvedčenie. A aj keď nuansy robia pohľad každého jednotlivca jedinečným, základné polohy - od skeptických až po mystické - možno v skratke zhrnúť asi takto:

1) Neexistujú nijaké dôkazy o tom, že UFO existujú, s výnimkou ľudskej predstavivosti. 

2) Existujú určité dôkazy, že UFO existujú, ale sú v podstate nepresvedčivé. 

3) Existujú značné dôkazy o tom, že UFO existujú, a niektoré z nich sú dosť presvedčivé. 

4) Existujú obrovské dôkazy o tom, že UFO existujú, ale zostáva veľa otázok o ich zložení. 

5) UFO existujú a sú to umelo vyrobené zariadenia, ktoré pochádzajú buď z pokročilých technológií vyvinutých geniálnym elektronikom Nikola Teslom, alebo nacistami počas druhej svetovej vojny. 

6) UFO existujú a sú nepochybne mimozemskými vesmírnymi loďami. 

7) UFO existujú a sú nepochybne interdimenzionálnou kozmickou loďou. 

8) UFO existujú a sú nepochybne strojmi ktoré sú schopné lietať využívajúc stroj času.

9) UFO existujú a sú to projekcie vytvorené nadľudskou inteligenciou. 

10) UFO existujú a majú nepochybne satanskú povahu. 

11) UFO existujú a majú nepochybne anjelskú povahu. 

12) UFO existujú, ale navždy budú nad ľudské chápanie. 

Stručne povedané, takmer každý má na UFO názor a väčšina z nich spadá niekde do tohto zoznamu vnímania. 

Je rozdiel „mať svoj názor“ a „mať názor, keď som informovaný“. 

Obrázok blogu

Je však dôležité poznamenať, že existuje výrazný rozdiel medzi pozíciou „mať svoj názor“ a pozíciou „mať názor, keď som informovaný“. Tento princíp platí vo všeobecnosti pre všetko, a teda samozrejme aj pre UFO. Toto by sme mali mať na pamäti, či už patríme k zatvrdilým skeptikom, alebo aj k vášnivým obhajcom.

Čo nám teda najnovšia správa Americkej spravodajskej komunity o sérii záhadných lietajúcich objektov ponúka?

Sme približne tam, kde sme aj boli....

Stručne povedané, podľa piatkovej zverejnenej správy je znalosť o UFO stále veľmi malá, ale aspoň v nej americkí predstavitelia oficiálne verejne uznávajú, že tieto zvláštne letecké pozorovania pilotov námorníctva a ďalších osôb sú hodné legitímneho preskúmania.

Obrázok blogu

Podľa uverejnených informácií v správ skúmali 144 separátnych hlásení o tom, čo vláda nazýva „neidentifikovaným leteckým javom“ – a z tých 144 boli schopní vysvetliť iba jeden. V správe tiež uvádzajú, že (zatiaľ) nenašli nijaký dôkaz o tom, že by pozorovania predstavovali buď mimozemský život, alebo významný technologický pokrok nejakého zahraničného amerického protivníka ako napríklad Rusko alebo Čína, avšak pripúšťajú, že takéto niečo by mohlo existovať. 

Čo je ale v publikovanej správe dôležité, je že vyšetrovatelia sú tiež presvedčení, že väčšina pozorovaní (UFO) sú skutočné "fyzické objekty", že sú to nie výmysly. Navyše to doplňujú prehlásením, že "Absolútne veria, že to, čo vidíme, nie sú len artefakty či dezinterpretácia senzorov. Toto sú veci, ktoré fyzicky existujú," s tým, že 80 z hlásených udalostí obsahovalo údaje z viacerých na sebe nezávislých senzorov. V 11 prípadoch dokonca piloti hlásili „skoro takmer istú zrážku“ s týmito podivnými objektmi. Vyšetrovatelia sú fascinovaní „neobvyklými letovými charakteristikami (UFO)“. V správe konštatujú, že "Zdá sa, že niektoré UAP zostali nehybné vo vzduchu, potom niektoré leteli vertikálne, alebo hneď horizontálne, resp. sa pohybovali zig-zag, extrémne prudko manévrovali alebo sa pohybovali značnou rýchlosťou a to bez rozpoznateľných prostriedkov ich pohonu. V malom počte prípadov systémy vojenských lietadiel pri to (UFO) registrovali vysokofrekvenčnú energiu spojenú s pozorovaním UAP“.

Deväťstranová správa napriek tomu objasňuje, že je ešte stále potrebné vykonať viac práce na identifikáciu týchto objektov, pretože „obmedzené množstvo vysoko kvalitných správ o neidentifikovaných leteckých javoch (UAP) bráni našej schopnosti robiť pevné závery o povahe alebo zámere UAP.“

Nevedia (nevieme) kto sú a čo chcú...

Obrázok blogu

Správa dospieva k záveru, že tieto objekty „zjavne predstavujú problém bezpečnosti letov a môžu predstavovať výzvu pre národnú bezpečnosť USA.

"Obavy o bezpečnosť sa sústreďujú predovšetkým na letcov, ktorí zápasia s čoraz preplnenejšou leteckou doménou. UAP (UFO) predstavuje výzvu pre národnú bezpečnosť, hlavne ak by išlo o zahraničné platformy na zber protivníkov alebo by poskytli dôkazy, že potenciálny protivník vyvinul prielomovú alebo rušivú technológiu,".

Správa tiež upozorňuje pracovníkov národnej bezpečnosti, že pozorovania boli „zoskupené“ okolo výcvikových a testovacích areálov USA. Vyšetrovatelia však tieto obavy bagatelizujú a vyhodnotili, že „to môže vyplynúť zo zvýšenej frekvencie zberu v dôsledku sústredenej pozornosti, väčšieho počtu senzorov najnovšej generácie pôsobiacich v týchto oblastiach, očakávaní možných problémov a existujúcich pokynov na hlásenie anomálií“.

Obrázok blogu

Pentagón vo svojom vyhlásení po zverejnení tejto správy uviedol, že štúdium a výskum okolo UFO plánuje formalizovať.

Čo teda ďalej?

Podľa všelijakých tých UFO-logických štatistík (kde je však problémom hodnovernosť) to vyzerá tak, že UFO majú tendenciu sa objavovať kdekoľvek. Videli ich ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev a boli hlásené z celého sveta z rôznych miest. V niektorých prípadoch môžu byť tieto správy viac zastrašujúce ako iné, zahŕňajúc situácie, v ktorých môžu byť ohrozené životy ľudí alebo ohrozená národná bezpečnosť, a na čo sa hlavne v poslednom čase zameralo množstvo diskusií.

Jedno je isté – to posledné miesto, kde by človek (ne)chcel vidieť UFO alebo možno prítomnosť nejakých mimozemských cudzincov, ktorí sa tam okolo potulujú, je miesto, kde sú uložené jadrové materiály alebo jadrové zbrane.

A zatiaľ čo pozorovania UFO boli hlásené v širokej škále situácií a podmienok, práve najrušivejšie z nich sú správy o pozorovaní UFO v blízkosti jadrových zariadení alebo dokonca priamo nad nimi.

A aj keď to znie ako niečo priamo zo sci-fi, podľa hlásení ktoré boli zachytené už od 40. rokov 20. storočia, priamo na úsvite jadrovej energie a atómových zbraní bolo na týchto miestach pozorovaných veľké množstvo UFO, počnúc jadrovými elektrárňami až po testovacie miesta jadrových bômb, a sledovaní atómových lodí námorníctva. V minulosti to okomentoval novinár a výskumník George Knapp: „Vo všetkých jadrových zariadeniach - Los Alamos, Livermore, Sandia, Savannah - došlo k dramatickým udalostiam, keď sa tieto neznáme lode (UFO) objavili nad zariadeniami, a nikto nevedel, odkiaľ pochádzajú alebo čo tam robia.“

Doteraz boli UFO viditeľné okolo jadrových zariadení po celom svete, napríklad aj nad Jaslovskými Bohunicami. Správy o tom, že UFO striehli okolo mnohých jadrových zariadení v okolí prakticky na celom svete, a to nielen na Západe, ale aj v Rusku, Indii a Pakistane. A áno, boli videné aj v Číne aj keď tam je počet hlásení zatiaľ limitovaný. Posledný prípad v Číne bol hlásený 7. júla 2010, keď v dôsledku neidentifikovaného lietajúceho objektu nad medzinárodným letiskom Hangžou Xiaošan muselo byť letisko dočasne zatvorené. 

Obrázok blogu

Kto sú to?

Obrázok blogu

Na otázku, že či sú to mimozemšťania, alebo nám (zatiaľ) neznáme konkrétne štáty, či spoločnosť, ktorá využíva túto tajnú technológiu odpoveď nevieme a pravdepodobne ani skoro vedieť (podľa publikovanej správy) nebudeme.

V tejto súvislosti si je tiež ale potrebné uvedomiť, že okolie našej Zeme je veľmi dôkladne monitorované (napríklad okrem iného aj radarmi). Tieto (radary) pracujú 24 hodín denne a sú schopné vo vzdialenosti tisíc kilometrov nad zemským povrchom zaregistrovať ľubovoľný objekt vo veľkosti cca. tenisovej loptičky, takže je úplne vylúčené, aby tam nejaká kozmická loď „len tak prekĺzla“, bez toho aby o tom ľudia niečo nevedeli.

Druhou nemenej vážnou otázkou zostáva: prečo? 

Podľa uverejnených UFO-logických štatistík (treba ich zrejme predsa len brať asi s rezervou, ale aj tak...) je frekvencia návštev UFO v blízkosti, resp. nad jadrovými zariadeniami oproti „normálnej návštevnosti“ v rozpätí od 1,5 až do dokonca 2,4 x vyššia. To je veľké číslo. 

Prečo ich tieto miesta kde sú sústredené jadrové materiály tak lákajú a prečo sa tam stále vracajú? Prečo ich práve táto technológia znepokojuje? 

Pokúsime sa spoločne nájsť odpoveď

Kedže podľa všetkého asi tie (to?) UFO existovať predsa len budú (správa no nevyvracia, naopak tvrdia že tie objekty sú zrejme reálne) a majú také unikátne letové schopnosti, ako my (zatiaľ) nepoznáme, je vysoko pravdepodobné aj to, že by mohli bez problémov ovládať aj také vedecké poznatky a mať zariadenia, ktoré my už dnes máme. No a tu sme pri koreni možnej odpovede. Keď vieme a môžeme využívať schopnosti a charakteristiky miónov (muónov), zrejme ich môžu aj „oni“.

Obrázok blogu

Riešenie ponúkajú Muóny (Mióny). 

Čo je to ten Mión (po anglicky Muón)?

Mión bol prvou pozorovanou elementárnou časticou nenachádzajúcou sa v bežných atómoch. Mióny môžu tvoriť aj osobitné atómy, kde mión zastáva funkciu elektrónu. Miónové atómy sú však oveľa menšie ako normálne atómy, pretože kvôli kvantovým vlastnostiam momentu hybnosti musí byť hmotnejší mión oveľa bližšie atómovému jadru, než by bol na jeho mieste elektrón.

Obrázok blogu

Mióny objavil Carl D. Anderson v roku 1936 počas študovania kozmického žiarenia. Pozoroval častice, ktoré sa pri prechode magnetickým poľom stáčali pod väčším uhlom ako protóny, ale menším ako elektróny. Predpokladal, že táto nová častica má rovnakú veľkosť náboja a hmotnosť medzi elektrónom a protónom. Práve preto ju Anderson na začiatku pomenoval ako „mezotrón“, kde predpona „mezo“ je z gréckeho slova pre „stredný“. Zanedlho po tom boli objavené aj ďalšie častice strednej hmotnosti, ktoré začali byť nazývané „mezóny“. Mión medzi nimi niesol názov „mí mezón“. Ale neskôr sa medzi „mí mezónom“ a ostatnými mezónmi ukázali dosť veľké rozdiely (napr. Sa nerozpadá na ďalšie mezóny, ale na leptóny), a preto bol premenovaný na „mión“. Jedna z vlastností miónu je, že jeho anomálny magnetický neodpovedá podľa teórie (štandardného modelu s experimentálnymi korekciami) tomu nameranému.

Obrázok blogu

Mión vzniká na Zemi prirodzene pri rozpade piónu. Pióny vznikajú v horných vrstvách atmosféry v dôsledku interakcie s kozmickým žiarením ale veľmi rýchlo, v priebehu niekoľkých nanosekúnd, sa rozpadajú. Vzniknuté mióny sa rovnako veľmi rýchlo rozpadajú počas asi 2,2 mikrosekundy. Pretože sa však pohybujú v atmosfére veľmi rýchlo (rýchlosťou veľmi blízkou rýchlosti svetla), v dôsledku dilatácie času, jedného z efektov špeciálnej teórie relativity, dokonca dopadajú aj na zemský povrch (čas rozpadu je meraný v sústave, kde je mión v kľude, ale z pohľadu pozemského pozorovateľa ide o oveľa dlhší čas ). Doba života miónu však samozrejme tiež závisí aj od materiálu v ktorom sa nachádza.

Obrázok blogu

Mióny prechádzajú cez nás, zemeguľu resp. predmety „tak ľahko ako nôž cez maslo...“. Ale keď na svojej ceste narazia na prvky s hustými jadrami a s veľkým množstvom protónov (napr. Urán, Plutónium) tak sa zo svojej priamej dráhy vychyľujú. Práve preto možno mióny použiť okrem iného na veľmi ľahkú detekciu takýchto rádioaktívnych prvkov napríklad aj v uzavretom vozidle (cez bránu v prístave), alebo aj na iné veci.

Obrázok blogu

Okrem iného, napríklad presnú identifikáciu materiálového zloženia predmetov (napr. archeologických artefaktov), alebo presného zistenia rozmiestnenia hmoty v priestore (čo bolo napríklad využité na havarovanej jadrovej elektrárni Fukušima – ďalej v texte). A existujú ešte aj iné aplikácie použitia miónov. Ako sme spomenuli Mión je základná častica podobne ako elektrón, ale má viac ako 200-násobok hmotnosti. A teda kozmické mióny, ktoré sú prirodzene produkované primárnymi kozmickými lúčmi (ktoré zasahujú horné vrstvy Zeme), sa používajú pri rôznych zobrazovacích aplikáciách vrátane napríklad zobrazovania interiérov pyramíd a sopiek. Mióny (Muóny) sú teda ideálne na zobrazovanie veľkých statických štruktúr s neprístupnými vnútornými priestormi, pretože interagujú oveľa menej ľahko s hmotou ako mnohé iné častice, a teda veľmi ľahko prenikajú hmotou. 

Cezhraničná kontrola skrytých jadrových materiálov.

Obrázok blogu

Hľadať jadrovú zbraň môže byť ťažšie ako hľadanie ihly v kope sena. A aj keď je ožiarené exponované plutónium zistiť pomerne ľahko (urán už trošku ťažšie) stále sa to dá. Lenže je tam aj možnosť, že môžu byť pred kontrolu chránené tienením. Jedna z efektívnych metód je muónová (miónová) tomografia, čo je technika pasívneho vyšetrovania vozidla navrhnutá špeciálne na detekciu dobre odtieneného jadrového kontrabandu.

Obrázok blogu

Princíp je jednoduchý - Míón v priemere dopadá na každý štvorcový centimeter Zeme raz za minútu. Detektory plynového elektrónového multiplikátora (GEM) dokážu zistiť ich polohu a keď sú viaceré naskladané na seba, môžu sledovať ich dráhy rýchlo sa pohybujúcich častíc. Čím hustejším materiálom mión prechádza, tým viac je jeho cesta vychýlená. A Urán a Plutónium sú dva z najhustejších prvkov periodickej tabuľky, takže detektory sa používajú na hľadanie miest, kde sú cesty miónov čo najviac narušené.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Napríklad Urán nemá veľmi silný signál na detekciu žiarenia, ale tu jednoducho využijeme skutočnosť, že urán je veľmi ťažký a veľmi hustý, a tak pomocou týchto charakteristík to môžeme zistiť. Ďalšou veľkou výhodou je, že nie je potrebný žiadny zdroj externého umelého žiarenia, takže objekt nie je vystavený žiareniu nad rámec toho, čo má už v sebe. Ak ste cestovali loďou, tak ste cez takéto brány už prechádzali bez toho, že by ste o tom vôbec vedeli.

Ako to funguje?

Obrázok blogu

Mióny kozmického žiarenia, ktoré narážajú na štiepny materiál, môžu indukovať emisiu neutrónov prostredníctvom troch rôznych mechanizmov: 1. – ako foto-emisie, 2. – ako štiepenie vyvolané miónmi, a 3. – ako čistý neutrónny zisk. Keď vysoko relativistické mióny prechádzajú materiálom s vysokým atómovým číslo „Z“, stratia energiu emitovaním „bremstrahhlung“ fotónov.

Obrázok blogu

A keď interagujú ťažké jadrá s týmito fotónmi môžu sa uvoľniť rýchle foto-neutróny. Aj v ľahkých jadrách sa negatívne mióny môžu rozpadať ako voľné častice, ale keď sa zastavia v materiáli s vysokým atómovým číslom (Z), môžu byť zachytené viazaným protónom a vytvoriť neutrón a neutríno. Mióny, ktoré stratia dostatočnú časť energie, spočinú vo vnútri objektu. Pozitívny mión sa v pokoji sa rozpadne na pozitrón a dve neutrína. Keď sa však negatívny mión stretne s jadrovým Coulombovým poľom, môže sa zachytiť na atómovú obežnú dráhu a rýchlo sa de-excitovať do základného stavu, pričom emituje súbor vysoko-energetických miónových röntgenových lúčov.

Obrázok blogu

Vo štiepnom materiáli môžu neutróny uvoľnené štiepnymi procesmi indukovanými foto- alebo miónmi spúšťať štiepne reťazce, čo vedie k emisii niekoľkých neutrónov v závislosti od efektívneho znásobenia neutrónového systému. Každá štiepna reakcia produkuje niekoľko gama lúčov, 2 - 3 neutróny a štiepne fragmenty. Časová škála pre emisiu neutrónov medzi nasledujúcimi štiepnymi udalosťami je zvyčajne rádovo ~ 10 ns, takže tieto sekundárne štiepne neutróny budú oproti primárnemu neutrónu oneskorené.

Obrázok blogu

Inými slovami – veľmi zjednodušene – kedže v jadrových zariadeniach, elektrárňach, jadrových zbraniach, či skladoch jadrových materiálov je tento strategický materiál koncentrovaný – musí „im“ na ich meracích zariadeniach v globálnom pohľade takéto miesto na pozadí blikať ako svätojánske svetlušky (Lampyris noctiluca). 

A čo by ste v takom prípade urobili asi Vy? No logicky, by ste sa tam „na to“ asi išli pozrieť, že čo to tam vlastne je.... Takže má to úplnú logiku....

Obrázok blogu

Mióny vo Fukušime

Obrázok blogu

Jednou aj nedávnou aplikáciou zobrazovania miónov, ktorá je známa ako „muónová rádiografia“, je zobrazovanie poškodených jadrových reaktorov na miestach jadrových nehôd, ako to bolo napríklad aj v prípade Fukušima Dai-iči.

Ako je známe jadrová elektráreň Fukušima Dai-iči v Japonsku bola ťažko poškodená vlnou tsunami v marci 2011.

Obrázok blogu

Štyri jadrové reaktory v JE boli nenávratne poškodené. Ale na efektívne plánovanie vyradenia týchto reaktorov z prevádzky bez toho, aby boli pracovníci zbytočne vystavení vysokej úrovni radiácie, je potrebná mapa rádioaktívnych oblastí reaktora. A práve Miónová (Muónová) rádiografia bola navrhnutá ako metóda na hodnotenie poškodenia a na určenie, či sa celá rádioaktívna aktívna zóna roztopila úplne a či pretiekla cez dno reaktorovej nádoby. Pre meranie boli navrhnuté dva typy miónovej rádiografie - obidve techniky využívajú detektory miónov zložené z niekoľkých scintilátorov alebo driftových trubíc.

Obrázok blogu

Mióny prechádzajúce scintilátorom produkujú svetlo, ktoré je zosilnené a zaznamenávané detektorom, a mióny prechádzajúce driftovou trubicou ionizujú elektróny v trubici, ktoré sú potom unášané do zberača nábojov na zaznamenanie experimentu. Keď mióny zasiahli viac scintilátorov alebo driftových trubíc v detektore, detektor rekonštruuje dráhu miónu. Niektoré detektory navyše obsahujú magnety, ktoré ohýbajú dráhu miónu a umožňujú jemnejšie meranie energie miónu.

Detektory tiež obsahujú tienenie, ktoré zabraňuje interakcii iných kozmických lúčov alebo častíc z jadrových rozpadov v detektore. V rokoch 2014 až 2015 sa uskutočnilo niekoľko meraní pomocou nastavenia rádiografie miónov na základe absorpcie jadrového reaktora Fukušima Dai-iči. V rokoch 2015 až 2017 sa uskutočňovali ďalšie merania rovnakou technológiou s cieľom zahrnúť do hodnotenia reaktory na 2. a 3. reaktorovom bloku.

Obrázok blogu

Možno niektorých čitateľov (hlavne z brandže jadrovej energie) bude zaujímať, že pri rádiografii miónov na základe absorpcie v prípade jadrového reaktora 1. bloku boli použité tri miónové detektory umiestnené vedľa dvoch susedných stien budovy jadrového reaktora. Pridaním druhého detektora sa zlepšila schopnosť merania zachytiť trojrozmernosť štruktúry pri zachovaní určitej jednoduchosti pri spracovaní údajov. Meranie trvalo až 90 dní a vytvorili sa obrazy, ktoré odhaľujú niekoľko štruktúr v celom komplexe budov a reaktora. Tieto obrázky sa použili na odhad množstva jadrového paliva, ktoré sa stále nachádza v aktívnej zóne reaktora. Množstvo hustého materiálu, o ktorom sa predpokladá, že je to urán, ktoré zostalo v aktívnej zóne reaktora bolo oveľa menšie, ako bolo pred haváriou, čo naznačuje, že aktívna zóna sa skutočne roztavila cez dno nádoby reaktora. Jedným z obmedzení rádiografie miónov je však to, že kozmické mióny všeobecne prichádzajú iba zo smeru od oblohy, čo sťažuje zobrazenie vzorky pod detektorom. Pokiaľ by sa teda jadrové palivo celé pretavilo cez dno reaktora, resp. ešte nižšie cez budovu do podzemia, bolo by ho pomocou miónovej rádiografie nájsť veľmi ťažké.

Zložitejšia miónová rádiografia (na základe rozptylu) nebola vo Fukušime Dai-ichi nasadená, a to napriek pravdepodobnosti, že by lokalizáciou uránového jadrového paliva poskytla snímky s vyšším kontrastom prvkov. Dôvodom bolo, že do roku 2017, keď už boli dokončené merania rádiografie miónov na základe absorpcie, boli vyvinuté také roboty, ktoré boli schopné odolávať radiácii vo vnútri budovy reaktora, aby mohli vykonávať radiačné mapovanie, čo následne spôsobilo, že miónové merania neboli už tak urgentne potrebné.

Skryť Zatvoriť reklamu