Jadrová energia – Štyri jadrové reaktory v Rakúsku
Ale, áno čítali ste správne. V Rakúsku, ktoré nechce jadrovú energiu sú štyri jadrové reaktory, z toho jeden pracujúci priamo v hlavnom meste Viedeň.
„Vitajte v najbohatšej krajine na svete“, tak niekedy zvykol začínať úvod na rokovaní, či seminári jeden z vysokých funkcionárov (zhodou okolností pôvodom Slovák) Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu – MAAE vo Viedni.. A keď sa účastníci s nedorozumením pýtali, že ako to myslí – jeho odpoveď bola jednoduchá: Rakúsko je zatiaľ jediná krajina na svete, kde si postavili model skutočnej jadrovej elektrárne v mierke jedna k jednej!
Áno ide o jadrovú elektráreň Zwentendorf.
Ale Rakúšania majú u seba aj ďalšie tri jadrové reaktory.
Všetky tri boli vybudované medzi rokmi 1959 až 1965 a boli prevádzkované až do roku 1999. Jeden z nich (práve ten priamo vo Viedni) je stále v prevádzke.....
Prvý bol 10 MW jadrový reaktor ASTRA v Seibersdorfe, typu MTR v Rakúskom výskumnom centre ARCS. Typ reaktora MTR znamená Material Testing Reactor.
Rakúske výskumné centrum - Austrian Research Centre Seibersdorf - ARCS, ktoré v tejto oblasti dlhé roky viedlo výskum, bolo zároveň plánované a pripravované ako výskumná základňa pre nimi plánovanú jadrovú elektráreň Zwentendorf. Keďže táto bola síce úplne vybudovaná, ale nikdy nebola spustená (viac na konci článku), samozrejme že sa to prejavilo aj na ARCS, ktorého pôvodné plány boli následne drasticky zredukované. Takže nakoniec pre viaceré (netechnické, a tiež nie bezpečnostné) dôvody bol nakoniec jadrový reaktor ASTRA odstavený 31 júla 1999, a ihneď bolo začaté aj s jeho vyradzovaním.
Druhý bol 250 kW jadrový reaktor TRIGA v Atominstitute priamo vo Viedni, a bol plánovaný ako typický školský a výučbový jadrový reaktor. Je to typ TRIGA Mark II. Skratka TRIGA znamená (Training, Research, Isotopes, General Atomics). TRIGA bol tak vyvinutý, aby podľa geniálneho jadrového fyzika Edwarda Tellera, ktorý ho vymyslel, “mohli dať stredoškolákom takú (technickú) hračku, s čím by so mohli hrať (a zároveň podvedome učiť), bez toho aby sme mali strach, že si nejako ublížia”. Teller osobne viedol letný tábor skupiny mladých jadrových fyzikov v San Diegu (1956) aby spolu navrhli a vytvorili taký pasívne bezpečný a odolný jadrový reaktor, v ktorom sa nemôže už z jeho principiálneho technického konštrukčného riešenia roztaviť aktívna zóna s jadrovým palivom. Hlavné ideové nápady ktoré sú v TRIGA uplatnené pochádzajú od Freemana Dysona.
Prvý takýto reaktor (TRIGA Mark I) bol spustený 3 mája 1958 v General Atomics campus (San Diego) a pracoval až do roku 1997. Dnes je to pochopiteľne múzeum.
Jadrové reaktory TRIGA Mark II, Mark III a iné varianty, ktoré boli vyrábané boli inštalované na mnohých univerzitách v USA, a okrem toho celkovo 33 boli poskytnuté aj iným krajinám. Ten vo Viedni je jeden z nich.
Reaktor obsahuje 81 palivových článkov (priemer - 3.75 cm, dĺžka - 72.24 cm) zoradené v prstencovej mriežke. Dva palivové články majú aj v sebe teplotné snímače na monitorovanie stavu v AZ. Pri nominálnom výkone reaktora (250 kW), dosahuje palivo v strede cca iba 200 °C. Vzhľadom k maličkému výkonu reaktora, je aj vyhorenie paliva veľmi nízke, čo umožnilo že zatiaľ prakticky nebolo potrebné palivo meniť po celú dobu prevádzkovania (a je tam originálne ešte z roku 1962). Prvú kritiku dosiahol 7 marca 1962 a pracuje bez akýchkoľvek problémov dodnes. Reaktor je tak dobre udržiavaný a aj využívaný že sa o konci jeho prevádzkovania ani nepomýšľa.
Pán Doc. Ing. Ján Haščík Csc, zo Slovenskej Technickej Univerzity z Bratislavy tam už zaškolil a dal prakticky precvičiť na skutočnom (aj keď maličkom) jadrovom reaktore už množstvo našich slovenských študentov.
V poslednom desaťročí je tento jadrový reaktor dokonca využívaný v teoreticko-praktickej príprave aj pre slovenských kontrolných fyzikov, pracujúcich na našich slovenských jadrových elektrárňach.
Okrem nás Slovákov, reaktor TRIGA vo Viedni intenzívne využívajú na výcvik a vzdelávanie študentov v oblasti jadrovej energie, ale aj na vnútroštátne a medzinárodné vzdelávacie kurzy s MAAE aj susedné krajiny (Nemecko, Česká republika, a tiež Európska inžinierska sieť pre jadrové vzdelávanie - ENEN). Existujú tu mnohé projekty spolupráce s MAAE, pretože Viedenský reaktor TRIGA je ich najbližším jadrovým zariadením, a potrebujú ho pre ožarovacie služby.
Fakticky je to tak, že o tento výskumný reaktor v Rakúsku má záujem aj vláda aj akademické prostredie, a teda ho chcú udržať nažive čo najdlhšie. V súčasnosti neexistujú žiadne informácie že by niekto „špekuloval“ o jeho bezprostrednom ukončení.
Tretí rakúsky jadrový reaktor je 1 kW jadrový reaktor Argonaut na Technickej Univerzite v Grazi. Aj tento reaktor od firmy Siemens pod romantickým menom ARGONAUT bol používaný ako školský reaktor na tamojšej univerzite. Reaktor typu Argonaut je konštrukcia malého jadrového výskumného reaktora. Bolo ich množstvo, postavené na celom svete v širokej škále úrovní výkonu. Ich úlohou bolo učiť teóriu a dať možnosť praktickej školskej aplikácie jadrového reaktora a jadrovej fyziky a používať ich v inžinierskych laboratórnych experimentoch.
Názov ARGONAUT vychádza z jeho prvotného originálu – teda (Argonne Nuclear Assembly for University Training) pretože bol skonštruovaný v Argonne National Laboratory. Prvú kritiku dosiahol 17 mája 1965, jeho dovolený výkon bol 1 KW, ale v skutočnosti bol prevažne prevádzkovaný iba na výkone cca 10 W. Jadrový reaktor SAR – (Siemens-ARGONAUT Reaktor), bol prevádzkovaný s dvomi rôznymi zavážkami jadrového paliva. Mal v prstencovej mriežke 234 nízko obohatených (20% U 235) palivových platničiek a asymetricky jednu časť zavezenú so 125 vysoko obohatených (90% U 235) palivových platničiek. Od roku 1985 boli všetky nízko obohatené palivové platničky vyvezené a skladované v suchom chránilišti, pretože až polovica hliníkového povlaku bola poškodená koróziou. Počas svojej prevádzky v rokoch 1965-1985 bol jeho priemerný výkon 1-10 W (107-108 neutrónov/cm²s). Posledná zavážka bola zo 108 palivových platničiek (90% U 235) z druhej dodávky v roku 1969, zatiaľ čo 17 palivových platničiek, tiež obohatených na 90%, bolo uložených v uzle čerstvého paliva.
Jadrový reaktor SAR v Grazi bol nakoniec odstavený 31 augusta 2004. Všetko palivo (nízko aj vysoko obohatené) bolo v roku 2005 vrátené do USA. Ihneď po odstavení (2004) začalo jeho vyraďovanie začalo ku koncu toho istého roku.
Jadrová elektráreň Zwentendorf
No a nakoniec tu máme ten „bizarný“ prípad jadrového reaktora v elektrárni Zwentendorf.
V šesťdesiatych rokoch začala rakúska vláda program jadrovej energie a parlament jednomyseľne nariadil výstavbu jadrovej elektrárne. Nemecká spoločnosť KWU vybudovala jadrovú elektráreň Zwentendorf, pri Dunaji, približne iba 50 km of hlavného mesta - Viedne. Stavba elektrárne sa začala 4 apríla 1972 s projektom jadrového reaktora BWR, s výkonom 692 megawattov.
Dva týždne po začatí stavby však došlo k zemetraseniu, ktoré poškodilo práve uložené základy, v dôsledku čoho ich museli v podstate rozbiť a začať odznovu. Výstavba JE trvala viac ako štyri roky.
JE bola postavená ako spoločný podnik niekoľkých rakúskych elektrární. Počiatočná cena zariadenia bola okolo 5,2 miliardy rakúskych šilingov, čo je vzhľadom k inflácii približne 1,4 miliardy eur. Ventilačný komín JE je vysoký až 110 metrov. Jadrová elektráreň Zwentendorf bola prvou komerčnou jadrovou elektrárňou na výrobu elektrickej energie postavenou v Rakúsku z pôvodne plánovaných troch takýchto jadrových elektrární. Výstavba bola úplne dokončená, dokonca sa na JE už nachádzalo aj uskladnené čerstvé jadrové palivo.
Nikdy však nebola spustená do prevádzky.
V roku 1976, dva roky pred plánovaným spustením JE, totiž spustila rakúska vláda program vzdelávania občanov o výhodách a bezpečnosti jadrovej energie. Táto kampaň však okrem pozitívneho vplyvu a súhlasu s JE začala aj takú verejnú diskusiu, ktorá nakoniec viedla k demonštráciám proti JE.
Štrajk hladujúcich matiek
Na začiatku roka 1975 vznikla iniciatíva odporu proti výstavbe JE, ktorá ku koncu mala viac ako pol milióna členov. V roku 1977 sa deväť matiek zo štátu Vorarlbersko, ktoré v snahe zabrániť skúšobnej prevádzke JE, utáborilo pred budovou rakúskeho kancelára a začalo hladovku. Ich akcia vyvolala veľký záujem verejnosti, ktorý nakoniec rozdelil krajinu.
Na jednej strane bolo veľmi horlivé proti jadrové hnutie; na druhej strane stáli mocní politici krajiny.
Rakúska socialistická strana, ktorú viedol kancelár Bruno Kreisky, bola dominantnou politickou silou. Podporovali ho odborové zväzy, priemysel a obchodná komora.
V presvedčení, že väčšina Rakúšanov bude v prospech jadrovej elektrárne, kancelár Kreisky schválil národné referendum, ktoré by poskytlo verejný mandát, pokiaľ ide o začatie prevádzky JE Zwentendorf.
Táto idea však, ako život ukázal naopak - totálne zlyhala.
Rakúske jadrové referendum
5 novembra 1978 sa uskutočnilo prvé národné referendum v Rakúsku od roku 1945 , ktoré sa stalo dejinnou udalosťou, kde sa hlasovalo v podstate = pre, alebo = proti JE Zwentendorf.
50,47% hlasovalo proti!
Výsledok referenda bol, že 1 606 308 ľudí povedalo "nie" jadrovej energii; to bolo 50,47% hlasov (1 576 839 hlasovalo za využívanie jadrovej energie). V dôsledku Zwentendorfského referenda v decembri 1978 rakúske národné zhromaždenie následne prijalo zákon zakazujúci používanie jadrovej energie v Rakúsku (Atomsperrgesetz). Týmto zákonom sa Zwentendorf a jadrová energia v Rakúsku stali de jure tzv. „historickými poznámkanaopak - mi pod čiarou“.
Kto rozhodol o osude jadrovej energie v Rakúsku?
Keď sa pozeráme na výsledky referenda (ktoré je pochopiteľne právoplatné a nikto si ho nedovoľuje spochybňovať), vidíme že výsledok bol v podstate veľmi tesný, a že teda za určitých okolností mohol byť tento historický moment aj iný.
Ako to teda je?
Koľkí a kto z rakúskeho obyvateľstva takto rozhodol o ich budúcnosti?
Výsledok je veľmi zaujímavý, poukazujúci na niekoľko paradoxov.
Z celkového pohľadu účasti voličov:
Do referenda sa zaregistrovalo iba 5 083 779 obyvateľov, čo predstavovalo v tom čase cca 64,1 percent celého rakúskeho obyvateľstva, ktorých bolo niečo pod 8 miliónov (7 931 012).
Z týchto 64 percent bolo platných volebných lístkov 3 183 486, čo predstavovalo 97,7 percent zaregistrovaných voličov.
Teda prakticky volilo iba niečo tesne nad 40 percent celého rakúskeho obyvateľstva.
Z tých, ktorí sa zúčastnili referenda proti jadrovej energii volilo 1 606 777 hlasov, čo predstavuje 50,5 percenta (z platných volebných lístkov), čo je vlastne iba 20,2 percenta celkového rakúskeho obyvateľstva – teda iba jedna patina!
Z geografického pohľadu rozloženia voličov:
JE Zwentendorf je iba 50 km od Viedne, teda logicky by sa to malo týkať najmä týchto voličov, plus z okolitých rakúskych regiónov. A ako to dopadlo?
V Podpore – teda za jadrovú energiu v referende (podľa nášho názoru logicky, podľa odporcov jadra zrejme paradoxne) bola Viedeň na druhom mieste. Na prvom mieste v podpore JE bola krajina Burgenland, ktorá má k JE Zwentendorf ešte bližšie. Potom nasledujú v podpore Štajersko, Korutánsko, Dolné Rakúsko, - všetko rakúske oblasti ktoré vlastne jadrovú elektráreň obopínajú a sú v jej tesnej blízkosti!
Proti JE – sa najviac angažovali voliči v rakúskych oblastiach – úplne najviac to bolo v oblasti Vorarlberg, čo je druhá najmenšia a úplne najvzdialenejšia oblasť Rakúska od JE Zwentendorf. Asi Vám to niečo pripomína, že? Nemýlite sa – to je presne tá miniatúrna oblasť (na hranici so Švajčiarskom, Nemeckom a Lichtenštajnskom) odkiaľ tých deväť matiek nemalo čo iné robiť, iba sa usalašiť pred budovou kancelára a hladovať.....
Ďalšie krajiny proti JE boli – Tirolsko, Salzburg, a Horné Rakúsko – paradoxne – všetko krajiny, ktoré sú od JE relatívne ďaleko vzdialené.
Myslí si že to nepotrebuje zbytočne ďalší komentár, čitatelia si určite z toho vytvoria svoj vlastný názor......
Čistá strata – jedna miliarda Euro.
Vzhľadom na negatívny výsledok referenda bol priamy ekvivalent približne 650 miliónov eur prakticky zlikvidovaný hneď. Až do konečnej "likvidácie" v roku 1985 náklady na celú JE s jadrovým reaktorom, ktorý nebol nikdy spustený do prevádzky v Zwentendorfe už predstavovali viac ako 1 miliardu EUR.
Pre tento medzinárodne unikátny komplex existovalo množstvo rôznych plánov, niektoré z nich boli dokonca dosť bizarné, od zvažovania projektu "Historyland", ako plynovej, slnečnej elektrárni, či múzea.
Žiadna z týchto myšlienok nebola nikdy realizovaná. Najnovšie tak tuším natáčajú filmy keď chcú mať zábery „z jadrovej elektrárne“.
Rakúšania budú mať zanedlho (5 novembra 2018) okrúhle 40-te výročie – od ich „úžasného“ výsledku. Je to ukážka schopnosti (či naopak neschopnosti) sa dať dokopy za dobrú vec. Aj tu zrejme prišlo k urnám viac ľudí ktorí boli proti, a väčšina tých čo boli za, sa zrejme domnievala že dobrá vec predsa prejde prirodzene.... Nie je to vždy tak. O svoje miestečko na tomto svete sa musíme stále boriť......a prílišná sebadôvera sa niekedy nevypláca.
Na záver si dovolím odcitovať doteraz historicky najúspešnejšieho Rakúskeho kancelára Bruna Kreiskyho z jeho autobiografie „Die Biografie“, kde o tomto referende píše – „Bola to moja najväčšia chyba v živote“.....
