Je taký starý vtip: Že, “Dedinčania sa raz rozhodli modliť za dážď. V deň modlitieb sa zhromaždili všetci ľudia. Iba jeden chlapec prišiel s dáždnikom. To je viera!
Predstavte si pocit malého dieťaťa, keď ho vyhodíte do vzduchu. Usmieva sa pretože vie, že ho chytíte.
To je dôvera!
Každý večer keď si ideme ľahnúť do postele, nikdy nemáme istou, že sa zobudíme nasledujúce ráno.
S istotou si však nastavíme budík. To je nádej!”
A teraz vážne..
Všeobecne je známe, že havária spôsobená vysokou hladinou tsunami v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima Dai-Ichi mala za následok únik aj množstva rádioaktívnych materiálov z elektrárne, znečistenie okolitých oblastí, pričom sú niektoré oblasti stále nevhodné na bežné obývanie a vyžadujú si ďalšie dekontaminačné práce.
Včera (podľa novinovej agentúry AP – The Associated Press) – oznámilo Japonsko, že plánuje použiť mierne rádioaktívnu pôdu uskladnenú v blízkosti jadrovej elektrárne na kvetinové záhony pred kanceláriou japonského premiéra Šigerua Išibu, aby preukázalo verejnosti a premiér išiel príkladom, že je bezpečné ju opätovne použiť. Po havárii bola v rámci dekontaminačných prác po jadrovej katastrofe v roku 2011 odstránená pôda viac menej z celej prefektúry Fukušima a odvtedy je v dočasnom sklade.
Podľa japonských predstaviteľov jadrového a radiačného dozoru časť z nej odvtedy dosiahla úrovne dostatočne bezpečné na opätovné použitie.
Použitie pôdy v sídle kancelárie premiéra Išibu v Tokiu má za cieľ uistiť verejnosť, že je bezpečná.
Japonská vláda uviedla, že plánuje opätovne použiť pôdu na kvetinové záhony a iné účely v areáloch vládnych agentúr. Plán je založený na usmerneniach, ktoré v marci stanovilo japonské Ministerstvo životného prostredia a schválila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Časový harmonogram a ďalšie podrobnosti o využití pôdy je ešte potrebné dohodnúť a očakáva sa, že vláda zostaví plán projektu okolo leta.
Terajší japonský Ministerský Predseda Šigeru Išiba predtým tvrdil „že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby znížil počet aktívnych jadrových reaktorov takmer na nulu“, ale po tom, čo sa stal premiérom (a chtiac nechtiac musel prebrať na svoje plecia zodpovednosť za krajinu) zmenil zásadne svoj postoj.
Teraz japonská vláda vypracovala politiku na plné využitie jadrovej energie – čo je zásadný posun od jej postoja k zníženiu závislosti krajiny od tejto energie, ktorý prijala po trojitej havárii v jadrovej elektrárni Fukušima č. 1 pred 14 rokmi. Ako dôvody tejto zmeny vláda uviedla potrebu zabezpečiť stabilné dodávky elektriny a bezpečné zdroje energie bez uhlíka. Nie je však isté, či táto zmena politiky získa pochopenie verejnosti, keďže mnohí sa stále obávajú o bezpečnosť jadrovej energie po havárii.
V septembri 2012 administratíva vtedajšieho premiéra Jošihika Nodu z dnes už neexistujúcej Demokratickej strany Japonska prijala novú energetickú stratégiu, ktorej cieľom bolo ukončiť výrobu jadrovej energie v 30. rokoch 21. storočia.
Po krátkom návrate Liberálnej demokratickej strany (LDP) k moci však administratíva vtedajšieho premiéra Šinzóa Abeho túto politiku zrušila. Základná energetická politika, ktorú prijala Abeho vláda v roku 2014, označovala jadrovú energiu za dôležitý základný zdroj energie a zároveň poznamenala, že závislosť krajiny od jadrovej energie by sa mala čo najviac znížiť.
V roku 2015 sa prvý blok jadrovej elektrárne Sendai spoločnosti Kyushu Electric Power v prefektúre Kagošima stal prvým reaktorom, ktorého reaktivácia bola schválená podľa nových noriem jadrovej bezpečnosti zavedených po jadrovej katastrofe v roku 2011.
Keď v auguste minulého roka súčasný premiér Šigeru Išiba oznámil svoju kandidatúru na prezidenta, pokiaľ ide o opätovné spustenie odstavených jadrových reaktorov bol opatrný. Svoj postoj však zmenil, keď sa v októbri stal premiérom. Vo svojom politickom prejave v parlamente v januári tohto roku Išiba uviedol, že vláda bude podporovať využívanie bezuhlíkových zdrojov energie, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia. A v revidovanej základnej energetickej politike prijatej minulý mesiac už japonská vláda uviedla, že bude maximálne využívať jadrovú energiu a zároveň odstránila prehlásenie, že Japonsko zníži svoju závislosť od tohto zdroja energie.
Išiba prevzal politiku svojho predchodcu Fumia Kišidu, ktorý vyzýval na dlhodobé využívanie jadrových elektrární pod heslom dekarbonizácie. Išibova jadrová politika je „prelomová“, v revidovanej základnej politike vláda zvýšila svoj cieľ podielu jadrovej energie na celkovej výrobe elektriny v Japonsku vo fiškálnom roku 2040 na 20 % v očakávaní prudkého nárastu dopytu po elektrine v dôsledku výstavby nových dátových centier a rozširovania existujúcich.
Tento cieľ „sa dá dosiahnuť, ak bude v prevádzke všetkých 36 jadrových reaktorov v krajine vrátane tých, ktoré sú vo výstavbe,“ uviedol predstaviteľ vlády. V súčasnosti je v krajine v prevádzke 14 jadrových reaktorov. V rámci vlády existujú názory, že verejné povedomie o jej jadrovej politike sa zvyšuje v čase, keď ceny v krajine prudko rastú, a účty za elektrinu sú nižšie v regiónoch, ktoré dostávajú energiu vyrobenú z jadrových reaktorov.
Zatiaľ čo diskusie v parlamente o jadrovej politike administratívy Išibu nie sú až tak aktívne, niektoré opozičné strany obvinili vládu zo zrady verejnosti. Japonská vláda tiež dostala mnoho komentárov od verejnosti, ktoré sa stavali proti revidovanej základnej energetickej politike, kde niektorí tvrdili, že vláda nevyužíva dostatočne ponaučenia z jadrovej havárie v roku 2011.
Verejná nedôvera voči jadrovej energii predsa len zostáva silná a rozptýlenie obáv ľudí je pre japonskú vládu výzvou, takže krok s pôdou z Fukušimi na záhony kvetín pred premiérovou administratívou je asi ten správny ťah...
