Jadrová energia – Je to vedecky potvrdené, F-UV žiarenie môže výrazne pomôcť v boji proti Coronavírusu Covid-19.
Medzi mnohými „zaručenými“ radami, ktoré sa v posledných mesiacoch hemžia na internete, bola mimoriadne úspešná myšlienka, že môžeme svoju pokožku, odev alebo iné predmety dezinfikovať ultrafialovým (UV) svetlom, a spomenul to vo svojom prejave dokonca aj americký prezident. Aj ja sám osobne som o tom v mojom blogu už písal, ale samozrejme že som pritom upozorňoval na nutnosť dodržiavania bezpečnostných pravidiel, lebo tam hrozí nebezpečenstvo z popálenia pokožky, či dokonca možnosť oslepnutia.
Spoločnosti, ktoré vyrábajú dezinfekčné prostriedky založené aj na technike ožarovania a predávajú ich nemocniciam, farmaceutickým spoločnostiam a výrobcom potravín po celom svete majú dnes obrovské zisky, pretože globálna obava z Covid-19 oprávnene extrémne narástla, čim požiadavky na ich zariadenia dosahujú takú výšku, že ledva stačia vyrábať.
Má to však jeden háčik....
Ak by neboli pri väčšine dnes bežne komerčne vyrábaných a predávaných zariadení dodržané potrebné prísne bezpečnostné návody a predpisy, tak by zasiahnutí ľudia mohli byť doslova a do písmena grilovaní....!
Ako teda bojovať s Covid-19?
Ďalšia zo známych „zaručených právd“ kolujúcich dnes na sociálnych sieťach je, že „nový koronavírus neznáša slnko“, a teda, že stačí len slnečné žiarenie, ktoré ho okamžite zabije. Je to naozaj pravda?
Stručná odpoveď je: Nie, nie je to pravda....
Pravdou je že to pomáha v dvoch smeroch, a to že dlhšie ponechanie na slnku predmetov kontaminovaných Covidom-19 urýchľuje ich „očistenie“, a taktiež že ľudia ktorí sú na slnku častejšie a dlhšie (a teda tým spôsobom získajú viacej vitamínu D) majú aj v prípade nakazenia sa Covidom-19 výhodu ľahšieho priebehu a šancu skoršieho vyzdravenia.
Nedá sa ale povedať že slnko je v tomto prípade všeliek!
Ale je tu stále veľká šanca na význačnú pomoc pri boji proti Coronavírusu Covid-19, a tou skutočne stále je ultrafialové žiarenie.....
Čo to to ultrafialové žiarenie vlastne je?
Ultrafialové svetlo, resp. žiarenie (skratka UV, je z latinského „ultra“ tj. „za“ a anglického názvu „violet“ teda „fialové“) je forma elektromagnetického žiarenia s vlnovou dĺžkou od 10 nm (so zodpovedajúcou frekvenciou približne 30 PHz) do 400 nm (750 THz), teda „kratšie“ ako viditeľné svetlo, ale „dlhšie“ ako röntgenové žiarenie.
UV žiarenie je prítomné v slnečnom žiarení a predstavuje na Zemi asi 10% celkového výstupu elektromagnetického žiarenia zo Slnka.
Ultrafialové lúče sú pre väčšinu ľudí neviditeľné. Šošovka ľudského oka blokuje väčšinu žiarenia v rozsahu vlnových dĺžok 300–400 nm; kratšie vlnové dĺžky blokuje rohovka. Ľuďom taktiež chýbajú adaptácie farebných receptorov pre ultrafialové lúče. Napriek tomu sú foto-receptory sietnice citlivé na ultrafialové žiarenie a ľudia bez šošovky (stav známy ako afakia) vnímajú ultrafialové žiarenie ako belavo-modré alebo belavo-fialové. Je zaujímavé, že za určitých podmienok však aj deti a mladí dospelí ultrafialové žiarenie až po vlnové dĺžky asi 310 nm môžu vidieť. Niektoré živočíchy (vtáky, plazy, niektorý hmyz), dokážu UV svetlo bežne vnímať. Špeciálne malé vtáčiky majú štvrtý farebný receptor pre ultrafialové lúče; ktoré im umožňuje „skutočne“ UV vidieť. Prirodzeným zdrojom UV svetla je Slnko.
UV žiarenie bolo objavené v roku 1801, keď nemecký fyzik Johann Wilhelm Ritter pozoroval, že papier nasiaknutý chloridom strieborným je rýchlejšie tmavší ako samotné fialové svetlo tesne za fialovým koncom viditeľného spektra, teda že to spôsobujú dovtedy neviditeľné neznáme lúče. Nazval ich „(de-) oxidačné lúče“ (nemecky - De-oxidierende Strahlen), aby zdôraznil chemickú reaktivitu a odlíšil ich od „tepelných lúčov“ (dnes známe ako infračervené), ktoré boli objavené rok predtým na druhom konci viditeľného spektra. Potom bol krátko nato pre UV lúče prijatý jednoduchší termín „chemické lúče“ a ten zostal populárny po celé 19. storočie, hoci niektorí tvrdili, že toto žiarenie sa úplne líši od svetla (najmä John William Draper, ktorý ich naopak pomenoval „tithonové lúče“. Výrazy „chemické lúče“ a „tepelné lúče“ boli nakoniec vypustené v prospech názvu ultrafialového a infračerveného žiarenia.
Slnečné svetlo obsahuje viacero typov UV žiarenia:
V stručnom ponímaní je UV svetlo (žiarenie) delené na tri základné oblasti – UV-A, UV-B, a UV-C.
V podrobnejšom hodnotení UV svetla však môžeme vnímať až sedem oblastí (niektorí vedci delia až na osem):
Prvé je tzv. Blízke UV žiarenie.
Blízke ultrafialové žiarenie má vlnovú dĺžku od 400 – do 300 nm)
Druhé je tzv. Dlho-vlnné UV žiarenie, niekedy nazývané aj "čierne svetlo" = UV-A, má vlnovú dĺžku od 315 do 400 nm, a tvorí prevažnú väčšinu (asi 99%) ultrafialového žiarenia dosahujúceho povrch Zeme. Je schopné preniknúť hlboko do pokožky a je seriózne považované až na 80% za príčinu starnutia pokožky, teda od našich vrások až po starecké škvrny.
Tretie je tzv. Stredne-vlnné UV žiarenie = UV-B. Stredne-vlnné žiarenie UV-B má vlnovú dĺžku v rozsahu od 280 do 315 nm. Z prevažnej väčšiny je na ceste od Slnka k nám absorbované ozónom v stratosfére, resp. ozónovej vrstve. Dá sa zjednodušene povedať, že ozón a kyslík prepustí na povrch Zeme zhruba iba tretinu UV žiarenia. Žiarenie UV-B je pre živé organizmy zhubné. Jeho energia je schopná rozkladať alebo narušovať bielkoviny alebo iné životne dôležité organické zlúčeniny s vážnymi následkami pre metabolizmus postihnutého jedinca, alebo (ak je zasiahnutá DNA) viesť dokonca aj k vzniku rakoviny. Okrem účinku na kožu má UV-B najväčší vplyv na oči (pri polárnych výpravách, alebo vysokohorských túrach môže byť zdrojom tzv. "Snežnej slepoty"). Preniká aj vodou, ale len do hĺbky niekoľkých metrov, a dokáže negatívne ovplyvniť účinnosť fotosyntézy.
Štvrté je tzv. Krátko-vlnné UV žiarenie, nazývané pre svoj účinok aj "dezinfekčné" = UV-C. Táto pomerne nejasná časť spektra pozostáva z kratšej a silnejšej vlnovej dĺžky svetla. Je to ale najtvrdšie UV žiarenie - jeho vlnová dĺžka je nižšia ako 280 nm. Toto žiarenie je jedným z dvoch spôsobov vzniku ozónu - pri dopade na dvojatomárnu molekulu kyslíka jej toto žiarenie dodá energiu pre vznik ozónu, ktorý ju touto reakciou absorbuje. Inak povedané, plynný kyslík je významný filter dopadu UV-C žiarenia na zemský povrch. Žiarenie UV-C je preukázateľne zhubné (karcinogénny) pre živé organizmy. Na rozdiel od podobne škodlivého UV-B, ktoré dokáže preniknúť len niekoľkými vrstvami buniek, je prienik UV-C pletivami a tkanivami živých organizmov omnoho väčší. Toto UV-C žiarenie je na hrane, kde už začína byť ionizujúce.
Práve pre jeho ničivú schopnosť je obzvlášť vhodné pri ničení genetického materiálu - či už u ľudí alebo vírusových častíc.
Našťastie je veľmi nepravdepodobné, že by sa väčšina z nás niekedy bežne v prírode s nejakým UV-C vôbec stretla. A je to jednoducho preto, lebo je odfiltrovaný ozónom v atmosfére dlho predtým, ako sa dostane k našej krehkej pokožke! Alebo to tak bolo prinajmenšom dovtedy, kým vedci nezistili, že môžu využiť UV-C na ničenie mikroorganizmov.
Od objavenia UV-C (v roku 1878) sa umelo vytvárané UV-C žiarenie stalo základnou metódou sterilizácie - používa sa každý deň v nemocniciach, lietadlách, kanceláriách a továrňach. Je mimoriadne dôležité, a dalo by sa povedať až nevyhnutné napríklad aj pre proces sanitácie pitnej vody; pretože niektorí paraziti sú už rezistentní voči chemickým dezinfekčným prostriedkom, ako je napríklad aj chlór. Takže sa vlastne dá aj povedať, že UV-C žiarenie nám ľuďom poskytuje bezpečnosť!
Piate UV žiarenie je tzv. D-UV, teda Hlboké ultrafialové žiarenie, kde D je od anglického slova „Deep“. Toto UV žiarenie má vlnovú dĺžku nižšiu ako 300 nm.
Šieste UV žiarenie je tzv. F-UV, alebo V-UV, teda Ďaleké UV žiarenie, niekedy nazývané aj "vzduchoprázdne", pričom F je od slova „Far“, a V od slova „Vacuum“.
O žiarení F-UV si ešte niečo povieme v ďalšom odstavci, pretože práve tam ukazujú najnovšie vedecké výsledky veľké nádeje....
A V-UV žiarenie nižšie ako 200 nm patrí vlastne oficiálne pod rozdelenie UV-C, a kombinuje kyslík na ozón O3. Vlnová dĺžka V-UV je bežne udávaná v rozsahu 100–200 nm.
No a nakoniec posledné siedme UV žiarenie tzv. Extrémne UV žiarenie E-UV, alebo aj X-UV. Extrémne ultrafialové žiarenie s vlnovými dĺžkami nižšími ako 31 nm sa podieľa na niektorých chemických procesoch ionosféry, najmä jej najvrchnejšej vrstvy (tzv. vrstvy F - tiež nazývanej aj Appletonova vrstva). V nej je hlavným iónom O +, ktorý práve vzniká ionizáciou atómového kyslíka extrémnym ultrafialovým žiarením (E-UV, 10 <λ <100 nm), a preto sa tu sa nachádza aj maximálna koncentrácia voľných elektrónov.
Nádejné vedecké výsledky okolo ďalekého UV žiarenia F-UV
Vedci na celom svete sa pochopiteľne v súčasnosti snažia nájsť vakcínu proti koronavírusu Covid-19, ale zároveň sa snažia nájsť aj možnosť ako Covid-19 zničiť ešte pred tým ako sa dostane do ľudského tela! Je okolo toho publikovaných množstvo vedeckých prác, a koho by zaujímalo viacej, môže si to pozrieť na viacerých miestach, napríklad tu:, alebo aj tu:
Najprv zistili, že UV-C možno použiť proti iným koronavírusom, ako je napríklad SARS. A teraz už majú aj výsledky ako UV-C konkrétne ovplyvňuje Covid-19!, a tie sú veľmi nádejné.....
Aj keď to zatiaľ nie je také úplne jednoduché. Zistili napríklad, že potrebné množstvo ultrafialového žiarenia sa veľmi líši v závislosti od faktorov, ako je tvar a typ materiálu, na ktorom sa vírus nachádza.
V boji proti Covid-19 je však zatiaľ teraz v prvej línii koncentrovaná forma UV-C. V Číne sú celé autobusy každú noc rozsvietené príznačným modrým svetlom, zatiaľ čo malí, pohybujúci sa roboti emitujúci UV-C čistia podlahy v nemocniciach. A banky dokonca používajú UV-C svetlo na dezinfekciu svojich peňazí.
Predsudky a strach zo žiarenia...
Áno určitý typ svetla (žiarenie) môže byť aj nebezpečný.
Budem o tom písať v ďalšom odstavci. No napriek tomu, tak ako je to aj s mnohými inými liekmi, kde ich rozumné a opatrné dávkovanie je pre ľudí prospešné, je nutné racionálne vnímať čo je ešte prospešné, a kde je hranica za ktorú nesmieme ísť. Takže aj UV svetlo môže zohrať v boji proti Covid-19 obrovskú úlohu.
Veď to sú dva obrovské svety, a žiaľ súčasnosť je taká, že v tejto dobe napríklad v USA COVID-19 každý týždeň zabije viac Američanov ako boli všetky radiačné úmrtia vo svetových dejinách!
Nebezpečné žiarenie...
Ako sme už spomenuli, UV-C žiarenie deformuje štruktúru genetického materiálu a zabráni vírusovým časticiam v tom, aby si vytvorili viac kópií. Ale aby sme mohli UV-C používať bezpečne, potrebujeme špeciálne vybavenie a školenie.
A práve preto preventívne Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala prísne varovanie pred ľuďmi, ktorí si pomocou UV žiarenia sterilizujú ruky alebo inú časť svojej pokožky.
Prezidentovo blablabla...
Počas jedného svojho brífingu v Bielom dome súčasný americký prezident navrhol, že do tela môže byť privedené UV svetlo, ktoré zabije koronavírus. Nie je jasné, aký typ mal na mysli, ale vzhľadom na to, čo vieme o škodách, ktoré môžu UV-A, UV-B a UV-C spôsobiť genetickému materiálu a živým tkanivám, by to bol veľmi zlý nápad – a už vôbec nie ani praktický, pretože ako je známe Covid-19 infikuje väčšinou pľúca.
Používanie UV-C svetla na dezinfekciu je účinné ale má aj slabšie miesta:
Použitá dávka:
Pretože vírus COVID-19 (SARS-CoV-2) je nový, svetová vedecká komunita ešte nemá určené jasné, konkrétne deaktivačné dávkovanie. Vieme však, že hodnoty dávky pre porovnateľné vírusy v tej istej skupine vírusov SARS sú 10 - 20 mJ / cm2 pri použití priameho UV-C svetla s vlnovou dĺžkou 254 nm; touto dávkou sa dosiahne 99,9% dezinfekcia (t.j. inaktivácia) za kontrolovaných laboratórnych podmienok. V skutočnom živote však vírus môže byť často skrytý alebo zatienený pred priamym UV-C svetlom, čo znižuje jeho účinnosť. Na kompenzáciu preto vedci používajú dávky 1 000 - 3 000 mJ / cm2, aby zaistili 99,9% deaktiváciu, čo je súčasný cieľ dezinfekcie CDC.
Bežné soláriá, alebo opaľovacie lampy nie je možné použiť..
Soláriá, ktoré sú v podstate už bežnou výbavou nie sú považované za vhodné na dekontamináciu. Lampy na soláriách vyžarujú spektrum UV-A a UV-B, vlnové dĺžky medzi 300 - 400 nm. A aj keď v UV-B spektre existuje určitá antimikrobiálna účinnosť, je všeobecne dosť nízka. UV-C časť spektra, 220 - 280 nm, je oveľa účinnejšia na dezinfekciu. Preto soláriá nie je možné považovať za spoľahlivé. Teoreticky by bolo možné vymeniť žiarovky v soláriu za také, ktoré emitujú UV-C, ale musel by byť tiež odstránený akrylový povrch solária, pretože UV-C cez tento materiál neprechádza.
Nádejné "ďaleké" F-UV svetlo.
Vedci nedávno zistili pri skúmaní tzv. ďalekého UV žiarenia F-UV, že je menej nebezpečný pre manipuláciu a stále smrteľný pre vírusy a baktérie.
Toto žiarenie F-UV má kratšiu vlnovú dĺžku (222 nM) ako bežné UV-C a zatiaľ experimenty s bunkami ľudskej pokožky v laboratóriu preukázali, že nepoškodzuje ich DNA (pre istotu je ale potrebný ďalší výskum).
„Ďaleké F-UV ultrafialové svetlo (žiarenie)“ s vlnovou dĺžkou 222 nm
Pre istotu si to zopakujme. Ultrafialové žiarenie C (UV-C) je definované ako 100 - 280 nm vlnových dĺžok UV. UV-C zo slnečného UV žiarenia sa nemôže dostať na povrch Zeme, pretože tento rozsah UV je absorbovaný ozónovou vrstvou. Bežné germicídne UV-C svetlo (vlnová dĺžka 254 nm) je možné použiť iba na dezinfekciu práve neobývaných priestorov, ako sú prázdne nemocničné izby alebo prázdne automobily metra, ale priame vystavenie týmto konvenčným UV-C lampám na bežných verejných priestranstvách nie je možné, pretože by to mohlo ohroziť zdravie.
Ako výborná použiteľná alternatíva sa ukazuje, že tzv. ďaleké ultrafialové svetlo F-UV s vlnovou dĺžkou 207 - 222 nm účinne ničí patogény, ako je aj koronavírus, a to potenciálne bez poškodenia exponovaných ľudských tkanív. Je tomu tak preto, lebo vďaka svojej vysokej absorpcii v biologických materiáloch nemôže toto ultrafialové svetlo preniknúť ani do vonkajších (neživých) vrstiev ľudskej pokožky alebo očí; pretože však baktérie a vírusy majú mikrometrické alebo menšie rozmery, môže ďaleké F-UV do nich preniknúť a inaktivovať.
Nepretržité svetlo tohto ultrafialového žiarenia s nízkou dávkou vo vnútorných verejných priestoroch je sľubným, bezpečným a lacným nástrojom na zníženie šírenia mikrobiálnych chorôb sprostredkovaných vzduchom. Na základe najnovších výsledkov výskumu by nepretržitá expozícia ultrafialového žiarenia na obývaných verejných miestach pri súčasnom regulačnom limite expozície (~ 3 MJ / cm² / hod.) viedla až k 90% vírusovej inaktivácii za 8 minút, 95% za 11 minút, 99% za 16 minút a 99,9% inaktivácii za 25 minút.
Výsledky vedeckých bádaní v tomto smere môžete vidieť napríklad vo vedeckej správe Nature Research: „Far-UVC light (222 nm) efficiently and safely inactivates airborne human coronaviruses“ od autorov Manuela Buonanno, David Welch, Igor Shuryak & David J. Brenner na web stránke vedeckého časopisu Nature: https://www.nature.com/articles/s41598-020-67211-2 , Scientific Reports | (2020) 10:10285 | https://doi.org/10.1038/s41598-020-67211-2
UV technológia na amerických operačných sálach
Štúdia zverejnená v časopise American Journal of Infection Control z roku 2019 zistila, že technológia UV dezinfekcie eliminovala až 97,7% patogénov prítomných na operačných sálach. Štúdia s názvom „Posúdenie zameranej multi-vektorovej ultrafialovej dezinfekcie s beztieňovým podaním pomocou päťbodového viacstranného vzorkovania vybavenia starostlivosti o pacienta bez manuálnej chemickej dezinfekcie“ skúmala účinky zameraného viacfaktorového UV zariadenia na viac ako 3 000 odlišných mikrobiologických vzorkách odobratých z 100 chirurgických prípadov na operačných sálach v troch newyorských nemocniciach.
Výsledky ukázali, že:
ručná chemická dezinfekcia znížila aktívnu mikrobiálnu záťaž na vzorkovaných objektov o 52,8% - 90,9% (P <0,05).
použitie F-UV ožiarenia (bez chemickej dezinfekcie) znížilo aktívnu mikrobiálnu záťaž o 92% - 97,7% (P <0,0001) pred kombináciou prvého prípadu a o 96,3% - 99,6% (P <0,0001) na objektoch mimo operačných priestoroch!
K výsledkom štúdie Dr. Donna Armellino, viceprezidentka pre prevenciu infekcií v spoločnosti Northwell Health a hlavná autorka štúdie, uviedla, že: „Technológia ultrafialového žiarenia úplne nenahradí manuálne čistenie a dezinfekciu chemickými látkami, má však svoje miesto v zdravotníckych zariadeniach. Táto technológia môže optimalizovať čistotu životného prostredia, čo vedie k zníženiu počtu patogénov, ktoré by mohli potenciálne spôsobiť infekciu. “
UV-C , F-UV a koronavírusy
Vedci z Irving Medical Center na Kolumbijskej univerzite v New Yorku zistili, že svetlo tej ďalekej F-UV, (čo je forma žiarenia s nižšou vlnovou dĺžkou ako tá, ktorá sa zvyčajne používa pri dezinfekčných postupoch teda UV-C), eliminuje až 99% sezónnych koronavírusov, pričom nepredstavuje žiadne riziko poškodenia človeka.
Zatiaľ čo sa konvenčné UV-C žiarenie s vlnovou dĺžkou 254 nm používa hlavne v neobývaných priestoroch na minimalizáciu zdravotného rizika, ďaleké F- UV (v angličtine nazývané „Far UV“) - ktoré má vlnovú dĺžku 207 nm - 222 nm - má v biologických materiáloch podstatne nižší rozsah, čo znamená, že nie je schopné natoľko preniknúť do živých buniek v ľudskej koži alebo do očí tak, ako to robí štandardné UV-C.
Štúdia naznačuje, že je možné toto ďaleké F-UV žiarenie aplikovať na účely nepretržitej dezinfekcie aj v obývaných, verejných priestoroch, ako sú napríklad vlaky, obchody a nákupné centrá alebo zábavné podniky.
Dr. David Brenner Higgins, profesor radiačnej biofyziky na Kolumbijskej univerzite, Vagelos College of Physicians and Surgeons, riaditeľ Centra pre rádiologický výskum na Columbia University v Irving Medical Center a hlavný autor štúdie, uviedol že: „Na základe našich výsledkov nepretržitý prenos vo vzduchu dezinfekcia pomocou ďalekého F-UV by pri súčasnom regulačnom limite mohla výrazne znížiť hladinu vírusu šíriaceho sa vzduchom vo vnútornom prostredí obývanom ľuďmi. „Ďaleké F-UV žiarenie (svetlo) v skutočnosti nerozlišuje medzi typmi koronavírusov, takže zabíja SARS-CoV-2 rovnakým spôsobom, nakoľko sa SARS-CoV-2 zväčša šíri prostredníctvom kvapiek a aerosólov, ktoré sú vykašliavané a kýchané. do vzduchu, je dôležité mať k dispozícii nástroj, ktorý dokáže bezpečne inaktivovať vírus, keď je vo vzduchu, najmä keď sú ľudia v okolí.
Pretože je v obývaných priestoroch, ako sú nemocnice, autobusy, lietadlá, vlaky, vlakové stanice, školy, reštaurácie, kancelárie, divadlá, telocvične a kdekoľvek, kde sa zhromažďujú ľudia v interiéroch nutné udržať hygienickú bezpečnosť, mohlo by sa v kombinácii s inými opatreniami ako napríklad nosenie pleťových masiek a umývanie rúk použiť toto ďaleké F-UV žiarenie na obmedzenie prenosu SARS-CoV-2 a iných vírusov. “
Predbežný záver:
Ďaleké F-UV svetlo (žiarenie) je vysoko-energetické žiarenie, ktoré môže priamo poškodiť DNA a kľúčové organické molekuly, ako sú proteíny.
Biofyzikálnym základom tvrdení, že ďaleké F-UV žiarenie je „bezpečné pre pokožku“, je to, že škodlivé žiarenie je úplne absorbované vo vonkajšej, odumretej vrstve pokožky a nedostáva sa do vnútorných, živých buniek. A ak by žiarenie zasiahlo tieto bunky, došlo by k ich poškodeniu.
Bolo publikovaných množstvo štúdií zaoberajúcich sa akútnym a chronickým vystavením ultrafialovému žiareniu, najčastejšie s použitím excimerových žiaroviek Kr-Cl. Tieto staršie štúdie skúmali vplyv ďalekého F-UV žiarenia na myši meraním kľúčových chemických a fyzikálnych zmien, o ktorých je známe, že poukazujú na poškodenie vystavením UV-C.
Zistilo sa, že pri ožarovaní F-UV svetlom tieto rovnaké ukazovatele poškodenia neboli pozorované ako pri ožiarení UV-C. (Yamano et al., 2020; Buonanno et al., 2017; Narita et al., 2018)
Treba však aj poukázať na to, že tieto štúdie zatiaľ brali do úvahy iba známe ukazovatele poškodenia a „longitudinálne štúdie“ skúmajúce negatívne vplyvy neznámych vedľajších účinkov sa zatiaľ ešte neuskutočnili.
Nebude to tak skoro a tak ľahko...
A ak aj vedci dokážu v ďalších výsledkoch že ďaleké F-UV žiarenie je pre ľudí ozaj úplne bezpečné a veľmi výrazne by mohlo pomôcť v boji proti koronavírusu Covid-19, jeho aplikovanie v praxi nebude asi rýchle a ani také úplne jednoduché. Prečo?
Nuž jednoducho aj napríklad preto, že prípadná expozícia (vystavenie) ľudí ultrafialovému žiareniu je predmetom mnohých predpisov a noriem na celom svete: 2006/25 / ES (Európa), ACGIH 2008 TLV a BEI (USA) a IEC 64271 (CB Scheme, globálne), a zatiaľ všetky vnímajú krivku nebezpečnosti UV, ktorá uvádza aj ďaleké F-UV svetlo zatiaľ ako škodlivé, hoci iba váhovo s 10 - 30% oproti konvenčnej vlnovej dĺžke UVGI 254 nm.
Tieto normy preto definujú hornú hranicu toho, akému UV žiareniu môže byť ľudské telo vystavené. Takže okrem zrejme nevyhnutnej zmeny uvedených noriem a predpisov, bude asi minimálne ešte potrebné porovnať aj dávky, ktoré sú potrebné na účel, pre ktorý bude dané zariadenie s ultrafialovým žiarením skonštruované.
