Katastrofa vo Fukušime neodradila svet od jadrovej energie.

Písmo: A- | A+

Dnes si môžu čitatelia v drvivej väčšine novín a časopisov na celom svete nájsť články s tématikou „Fukušima“. Od tej nehody na JE Fukušima Dai-iči je práve 10 rokov.

Katastrofa vo Fukušime neodradila svet od jadrovej energie.

Odborníci tvrdia, že boj proti klimatickej zmene podnebia Zeme, práve môže v skutočnosti viesť k oživeniu jadrovej energie.

Dnes si môžu čitatelia v drvivej väčšine novín a časopisov na celom svete nájsť články s tématikou „Fukušima“. Ako to už býva zvykom v novinárskom biznise, kde hlavne predáva titulok a škandály, väčšina z týchto článkov sú minimálne „jemne“ tendenčné, a v tomto prípade hlavne zamerané ako proti jadrové. 

Skúsme sa spoločne s čitateľmi pozrieť na to trošku serióznejšie, hlavne na základe faktov a bez zbytočných emócií...

Fakty boli zhrnuté aj Vedeckým výborom OSN pre účinky atómového žiarenia (UNSCEAR), ktorý vo svojej správe uviedol, že „pravdepodobne nebude viditeľný žiadny zvýšený výskyt zdravotných účinkov súvisiacich s ožiarením u osôb vystavených nehode v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima Dai-iči z marca 2011“. Závery ich správy UNSCEAR z roku 2013 o nehode zhruba potvrdzujú takéto hlavné zistenia.

Ale ako to teda bolo...

Práve pred desiatimi rokmi sa totiž v japonskej elektrárni Fukušima Dai-iči čiastočne roztavilo jadrové palivo v jadrových reaktoroch a skladovacích bazénoch, čo spôsobilo najhoršiu jadrovú nehodu od Černobyľskej katastrofy v roku 1986. 

V dôsledku zemetrasenia zasiahla JE 17-metrová vlna cunami, ktorá zaplavila dolné poschodia. Rezervné naftové inštalácie umiestnené v suteréne skončili vo vode, čo viedlo k automatickému odpojeniu reaktorových blokov č. 1, 2 a 3 od napájania a následným výbuchom v budove s čiastočným roztavením aktívnej zóny reaktora. Ďalšie tri bloky boli v plánovanej odstávke kvôli údržbe a výmene paliva. 

JE Fukušima Dai-iči pred haváriou
JE Fukušima Dai-iči pred haváriou 

Prakticky historická prílivová vlna cunami mala taký okamžitý účinok, že zdevastovala mestá hore-dole po pobreží, čo malo za následok 15 894 mŕtvych, 2 561 nezvestných a viac ako 386 000 v okruhu cca 25 km od elektrárne vysídlených Japoncov. Ešte po piatich rokoch sa viac ako 170 000 obetí takzvaných trojitých katastrof Japonska stále nemohlo vrátiť do svojich domovov. Napriek tomu, že ich vtedajšia evakuácia nebola úplne tak potrebná, väčšina z nich sa už naspať nevrátila, aj keď vláda uviedla, že väčšina oblastí je bezpečných. Fakt je, že ešte aj dnes po desiatich rokoch existujú v najbližšom okolí JE tzv. NO-GO zóny, napríklad časť mestečka Tomioka, vzdialená asi 10 kilometrov od JE Fukušima Dai-iči, je stále zakázanou zónou aj po 10 rokoch. 

Predstavuje asi 12% mestečka, kde predtým žila asi tretina zo 16 000 obyvateľov. Zostáva to zatvorené aj po opätovnom otvorení zvyšku mesta v roku 2017 a na návštevu (iba cez deň) môžu do areálu vstúpiť iba tí, ktorí majú úradné povolenie od mestského úradu.

Samozrejme, že katastrofa spôsobená vlnou cunami vyvolanou zemetrasením prinútila Japonsko a niekoľko ďalších krajín k prehodnoteniu využívania jadrovej energie. Je ale tiež fakt, že následný zvýšený skepticizmus Japoncov v súvislosti s jadrovou energiou bol zároveň spojený s rozsiahlou nespokojnosťou s výkonom ich japonskej vlády: - osem z desiatich vtedy tvrdilo, že vláda urobila zlú prácu v súvislosti s krízou vo Fukušime, a - šesť z desiatich nesúhlasilo s tým, ako Tokio zvládlo celkové zotavenie z zemetrasenie a cunami. 

Intenzita frustrácie verejnosti sa vtedy ocitla v ostrom kontraste s rozsiahlou nádejou na jar v roku predtým, že sa Japonsku podarí premeniť tragédiu na víťazstvo. 

Aj po katastrofe ešte stále 58% Japoncov verilo, že zemetrasenie a cunami v marci 2011 skutočne posilnia ich krajinu. 

Neskôr sa to radikálne zmenilo, a tento názor zdieľalo už iba 39%, zatiaľ čo 47% tvrdilo, že katastrofa v skutočnosti ich národ oslabila.

Ale inde to neprinieslo až také veľké zmeny. 

Odborníci namiesto toho tvrdia, že zmena podnebia by práve mohla viesť k veľkému prehodnoteniu s tým, ako svet využíva jadrovú energiu.

V Japonsku boli ale vtedy dočasne prinútení sa vzdať využívania jadrovej energie.

Obrázok blogu

Pred haváriou na JE Fukušima Dai-iči drvivá väčšina Japoncov považovali jadrovú energiu za spôsob, ako si Japonsko, krajina s obmedzenými fosílnymi palivami, môže zabezpečiť dosiahnutia istého stupňa energetickej nezávislosti. 

Energetická nezávislosť je pre Japonsko (ale vlastne aj pre každú krajinu) kľúčový faktor! Veď na ostrovy musia dovážať prakticky všetky primárne energetické zdroje, takže jadrová energia tam bola (a aj môže byť) ideálna.

A vtedy až tridsať percent japonskej energie pochádzalo z jadrových elektrární, ktoré mali do roku 2030 zabezpečiť až polovicu dodávok energie v krajine.

To sa po katastrofe z marca 2011 zmenilo. 

Verejná podpora pre jadrovú energiu klesla a o rok neskôr bolo všetkých japonských päťdesiatštyri reaktorov odpojených. 

Japonská vláda bola prinútená prehodnotiť aj doterajší spôsob jadrového dozoru, pretože sa ukázalo, že aj samotný dovtedajší japonský jadrový dozor svojim nastavením a hlavne svojim nedostatočným tlakom na prevádzkovateľov (alebo skôr nečinnosťou) sa na tejto katastrofe minimálne nepriamo podpísal. Japonci teda nakoniec vytvorili novú vládnu agentúru na zlepšenie dohľadu nad jadrovým priemyslom a starú neefektívnu zrušili!

Japonskí zákonodarcovia napriek tomu všetkému úlohu jadrovej energie, ktorá produkuje relatívne málo skleníkových plynov, vidia pri plnení záväzku predsedu vlády Jošihida Sugu z októbra 2020 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 ako obmedzenú. Najnovší energetický plán Japonska prijatý v roku 2018 požaduje jadrovú energiu do roku 2030 tvoriť 20–22 percent dodávky elektriny, vládni úradníci však stále diskutujú o tom, ako veľmi sa spoliehať na ktorý zdroj energie. Aby sa naplnili nové tvrdšie podmienky podľa (po Fukušime) prepracovaných bezpečnostných japonských predpisov, doteraz sa im podarilo reštartovať deväť jadrových reaktorov ale osemnásť je ešte stále v procese schvaľovania.

Ale mnoho iných krajín je vo vzťahu k jadrovej energii na tej istej ceste ako predtým.

Fukušimská katastrofa ale relatívne vo väčšine krajín (z globálneho hľadiska) málo zmenila v smerovaní k jadrovej energie. Jednoznačne to vyplýva to zo správy Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) z roku 2017 a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ). 

Áno, tie vlády, ktoré plánovali vyradiť jadrovú energiu z prevádzky skôr, ako došlo ku katastrofe, sa ňou iba utvrdili vo svojom rozhodnutí, a vlády, ktoré sa mali v pláne zvyšovať svoju jadrovú kapacitu, to taktiež ponechali tak ako to chceli predtým. Najviac je to vidieť v Európe - niektoré krajiny v Západnej Európe to pohlo k politickému rozhodnutiu rýchlejšieho plánovitého ukončenia využívania jadrovej energie, ako napríklad Nemecko (kde mali plánované odstavenie svojich JE už dlhodobo) a Belgicko, a taktiež Taliansko, kde v referende po Fukušime drvivou väčšinou hlasovali proti obnove ich nového navrhovaného jadrového programu. 

JE Fukušima Dai-iči dnes
JE Fukušima Dai-iči dnes 

Od havárie sa dodnes prevádzkovateľ (spoločnosť TEPCO) zaoberal elimináciou následkov. Po celej JE sú umiestnené stovky nádrží s objemom asi 1 200 m³. Obsahujú vodu, ktorá cirkuluje v chladiacom systéme reaktorov, ako aj kontaminovanú podzemnú vodu. Aby sa zabránilo úniku, sú okolo nádrží nainštalované špeciálne bariéry. V roku 2014 Japonci vyviezli kazety z bazénu skladovania vyhoreného paliva 4. bloku. Vo februári 2021 boli rovnaké práce dokončené na 3. bloku. Plánované vyvážanie jadrového paliva z blokov 1 a 2 sa očakáva, že sa začne v roku 2024. Podľa TEPCO budú celkové náklady na demoláciu budov, dekontamináciu území a náhradu škody pre zranených obyvateľov predstavovať 187 miliárd dolárov, čo zodpovedá približne 20% ročného rozpočtu krajiny.

Všeobecná celosvetová diskusia o budúcnosti jadrovej energie pokračuje.

Obrázok blogu

Jadrová energia dnes tvorí iba malú časť celkovej spotreby energie na svete. Niektoré krajiny však môžu byť pri svojom úsilí o zníženie svojich emisií skleníkových plynov v nasledujúcich desaťročiach celkom ľahko nielen svedkami, ale aj aktívnymi hráčmi oživenia jadrovej energie.

Samozrejme, nič na tomto svete nie je dokonalé, a aj s jadrovou energiou zostávajú určité riziká, ale zmena podnebia a energetická bezpečnosť sú pravdepodobne najväčšou hrozbou pre ľudstvo, takže si ľudstvo musí jednoducho tiež uvedomiť práve aj riziká neakceptovania jadrovej energie. 

Ale sú aj takí, ktorí nevidia v boji proti zmene podnebia úlohu jadrovej energie. Poukazujú na potenciálne devastujúce environmentálne riziká nehôd, práve napríklad ako je Fukušima, ako aj na zvyšujúcu sa konkurencieschopnosť alternatív energie, ako je solárna a veterná energia.

Navyše v mnohých ekonomicky vyspelých (teda bohatých) krajinách, ktoré už jadrovú energiu roky využívajú sú ich pôvodné jadrové elektrárne staré desaťročia, ktoré si pre svoju prevádzku vyžadujú intenzívnejšiu údržbu. A potom, aj ich vyraďovanie z prevádzky je tiež nákladné. Napríklad v takom USA (najväčšom svetovom výrobcovi elektrickej energie z jadrových zdrojov) je priemerný vek amerických jadrových reaktorových blokov tridsaťdeväť rokov, pričom drvivá väčšina z nich bola kedysi pri projektovaní a spúšťaní navrhovaná tak, aby vydržala plánované projektované prevádzkové obdobie štyridsať rokov. K začiatku roku 2019 bol priemerný vek jadrových elektrární vysoký nielen v USA, ale aj v Kanade a EÚ, kde to bolo okolo 35 rokov a v Japonsku okolo 30 rokov. A keďže pôvodná životnosť ich projektov a licenciami bola cca 40 rokov, znamená to, že pre väčšinu jadrových flotíl v týchto regiónoch budú nevyhnutne musieť prísť aj rozhodnutia, čo sa bude diať ďalej.

Obrázok blogu

Ale Brent Wanner, vedúci sekcie modelovania a analýz pre celosvetovú publikáciu, zaoberajúcu sa energiou „World Energy Outlook“ iba pred dvoma týždňami na počas on-line internetového spoločného Web-ináru medzi Medzinárodnou energetickou agentúrou (International Energy Agency - IEA) a MAAE-IAEA, uviedol že: „Od roku 2020 do 2050 sa predpokladá že globálny dopyt po elektrine viac ako zdvojnásobí. Vo vyspelých ekonomikách, kde jadrová energia predstavuje najväčší zdroj nízko uhlíkovej elektriny, však jadrová energia žiaľ „stráca pôdu pod nohami“, jadrové elektrárne odstavujú a investície do novej výstavby sú obmedzené! A to práve v čase, keď svet vyžaduje viac nízko uhlíkovej elektriny. A to aj napriek skutočnosti, že prechody čistej energie sa po celom svete zrýchľujú, a to vďaka záväzkom prijatým v rámci Parížskej dohody a čoraz väčším počtom záväzkov k dosiahnutiu nulových čistých emisií okolo polovice storočia.

S odvolaním sa na správu IEA Global Energy Review 2020, ktorá bola zverejnená v apríli minulého roku, Banner uviedol, že s 10% podielom je jadrová energia po vodnej energii stále druhým najväčším zdrojom nízko uhlíkovej elektriny. Ako však ukazujú údaje z pred dvoch týždňov zverejnené v IEA, po poklese dopytu po elektrine počas pandémie už došlo k odrazu v globálnych emisiách. Celosvetové emisie CO2 súvisiace s energiou sa v roku 2020 znížili o 5,8%, predovšetkým v dôsledku vplyvu pandémie COVID-19 na cestovanie a hospodárske činnosti. Po dosiahnutí minima v apríli sa však globálne emisie prudko odrazili a v decembri vzrástli nad úroveň roku 2019.

„Vo vyspelých ekonomikách vrátane Spojených štátov, Európskej únie a Japonska je jadrová energia v skutočnosti za posledných 30 rokov najväčším zdrojom nízko uhlíkovej výroby elektriny, ktorá poskytuje viac energie ako vodné elektrárne, ale aj viac ako kombinácia veternej a solárnej fotovoltaiky dokopy.“

Podporovatelia a propagátori jadrovej energie tvrdia, že jadrová energia by mohla získať veľkú podporu vďaka inováciám, ktoré ju robia bezpečnejšou, lacnejšou a efektívnejšou. 

Stále viac krajín má už dlhodobo vo svojich národných energetických plánoch ciele na zvýšenie inštalovaných výkonov ich jadrových elektrární a plány na výstavbu nových. 

Napríklad kapacita jadrovej energie v Číne sa od roku 2011 takmer štvornásobne zvýšila a vláda má plány na ďalší rast. Alebo napríklad Rusko za posledných 20 rokov spustilo 9 nových reaktorov a do roku 2030 ich plánuje pridať ďalších 10. Ich nové jadrové reaktory majú nahradiť 14 starých sovietskych reaktorov, ktoré už pomaly vyčerpali svoje prevádzkové limity.

Medzi takmer štyri desiatky krajín, ktoré rozširujú, plánujú alebo zvažujú programy jadrovej energie, patria aj India, Rusko a Spojené arabské emiráty. 

Aj nový Americký prezident Joe Biden už naznačil, že jadrová energia by mohla hrať úlohu pri znižovaní uhlíkových emisií v USA, a uviedol, že podporí výskum pokrokových jadrových technológií.

Americký inštitút Energy Information Administration (EIA) predpokladá, že výroba elektrickej energie z jadrových zdrojov, aj keď bude stále naďalej tvoriť relatívne malú časť celkovej globálnej celosvetovej spotreby energie sa ale napríklad v rozvojových krajinách v nasledujúcich tridsiatich rokoch takmer strojnásobí (!).

V tých ekonomicky vyspelých (ľudovo povedané najbohatších) krajinách sa predpokladá, že zostane stabilná.

Vráťme sa však k Japonsku:

Obrázok blogu

Pred haváriou v elektrárni Fukušima Dai-iči v marci 2011 dodávali jadrové elektrárne asi 30% elektrickej energie v krajine. Avšak v priebehu 14 mesiacov od havárie bola jadrová výroba v krajine prakticky úplne odstavená až do vykonania vyžadovaných úprav a vylepšení. Deväť z 39 japonských prevádzkyschopných reaktorov zatiaľ vykonalo kontroly, ktoré potvrdzujú, že spĺňajú nové regulačné bezpečnostné normy, a obnovili prevádzku. O opätovné spustenie požiadalo ďalších 18 reaktorov. V roku 2019 dodávali jadrové elektrárne iba 7,5% elektrickej energie v krajine. Základný japonský energetický plán, ktorý bol prijatý v roku 2018 a má byť revidovaný v tomto roku, sa zameriava na to, aby 22 - 24% jeho energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, spolu s 20 - 22% z jadrovej energie a 56% z fosílnych palív.

Japonský minister energetiky Hiroši Kajiyama vo svojom rozhovore vo februári 2021 pre Financial Times uviedol, že: „Osobne si myslím, že jadrová energia bude nevyhnutná.“ Dodávky japonskej elektriny označil za „smutné“ a to hlavne počas silného sneženia v januári , čo malo za následok vysoké ceny elektriny a obmedzené dodávky v niektorých oblastiach krajiny. "Solárne zariadenia nedodávali elektrinu! Veterné elektrárne nedodávali elektrinu! Snažím sa všetkých presvedčiť, že nakoniec jadrovú energiu nevyhnutne potrebujeme!"

Skryť Zatvoriť reklamu