Áno, vieme že Slovensko má ekonomické problémy a súčasná vláda chce financie konsolidovať. Podľa všetkého sa jej to moc zatiaľ žiaľ nedarí. Zároveň prehlasujú, že majú už skoro hotovú prípravu výstavby nového jadrového energetického zdroja (s vysokým výkonom cca 1200 - 1500 MW).
Je to práve teraz vhodné?
Alebo inými slovami, kedy je vhodné (ako investícia do budúcna) začať stavať novú jadrovú elektráreň?
V kontexte aktuálnej situácie na Slovensku je to bezpochyby naozaj relevantná téma. Ako sa to nám dá vidieť objektívne, na základe najnovších dostupných dát (k septembru 2025)?
Úplne surová priama odpoveď:
Práve teraz (v 2025) nie je ideálny čas na spustenie stavby novej jadrovej elektrárne (JE) s výkonom 1200-1500 MW, hoci príprava je pokročilá a má strategický zmysel.
V čase fiškálnej konsolidácie je to skôr riziková investícia, ale dlhodobo (ako investícia do budúcnosti) je to určite veľmi vhodná (a zrejme aj potrebná) v stabilnejšej ekonomickej situácii. Pozrime sa teda na to krok za krokom, s pros/cons a možnými odporúčaniami:
Aktuálna situácia na Slovensku
Plány na novú JE:
Vláda schválila v máji 2024 plány na nový blok (1,2 GW) pri Bohuniciach, s preferenciou americkej technológie Westinghouse (AP1000). V júni 2025 bola oznámená blízka dohoda s USA (medzivládna zmluva), ktorá však obchádza verejné obstarávanie. Odhadované náklady: 13-15 mld. €, stavba 6-8 rokov (ak všetko pôjde hladko), prevádzka od ~2033-2035. Súčasne beží dokončenie Mochoviec 4 (horúce testy od marca 2025). Cieľom je zvýšiť podiel jadra na 70 % elektriny do 2040, aby sa nahradili staré bloky Bohuníc (koniec prevádzky ~2023-2030).
Príprava nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice je v súlade so všetkými relevantnými strategickými a koncepčnými dokumentmi Slovenskej republiky, najmä so Stratégiou energetickej bezpečnosti SR (2008) a Energetickou politikou SR (2014).
Príprava nového jadrového zdroja je tiež v súlade so smernicami a dokumentmi Európskej únie, týkajúcimi sa nízkouhlíkovej energetiky, energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti, ako aj so všetkými záväzkami Slovenskej republiky, ktoré z týchto dokumentov vyplývajú. Projekt NJZ bol v roku 2018 zahrnutý aj do dokumentu „Národný investičný plán SR na roky 2018- 2030“.
Jadrová energia zohráva dôležitú úlohu v energetickom mixe Slovenska.
Aj novela slovenského zákona o energetike upravuje podporu výroby elektriny z jadrového paliva s cieľom zabezpečiť jej súlad s cieľmi dekarbonizácie EÚ. Mechanizmus tzv. vyrovnávacieho režimu sa zosúlaďuje s týmito cieľmi prostredníctvom stanovenia prísnejších podmienok a zamerania sa na dlhodobú udržateľnosť. Novela zavádza mechanizmus vyrovnávacieho režimu na podporu výroby elektriny z jadrového paliva, ktorý je navrhnutý tak, aby zabezpečil návratnosť investícií a podporil stabilitu a bezpečnosť dodávok elektriny. Tento mechanizmus je v súlade s cieľmi dekarbonizácie EÚ, pretože podporuje jadro ako nízkouhlíkový zdroj energie, znižovanie emisií skleníkových plynov a integráciu obnoviteľných zdrojov energie.
Ekonomické problémy:
Deficit verejných financií dosiahol 5,3 % HDP v 2024 (rekord), dlh stúpa na ~60 % HDP. Vláda plánuje konsolidáciu (zníženie deficitu na 4,7 % v 2025), ale čelí výzvam: inflácia (~3-4 %), obchodné riziká (spomalenie exportu do Nemecka), oneskorené EÚ fondy a sociálne tlaky (dôchodky, mzdy). OECD varuje pred rizikami (napr. vyššie úroky, geopolitika), a odporúča udržateľnú konsolidáciu cez škrtanie výdavkov a širšiu daňovú základňu.
Takže ako, je to vhodné práve teraz?
Nie úplne – v bezprostrednej súčasnosti (v krátkodobom horizonte) prevažujú riziká nad prínosmi, ale dlhodobo určite áno!
Tu sú pros a cons:
Pros (prečo by to mohlo byť vhodné)
Energetická bezpečnosť:
Slovensko závisí od importu energie (napr. z Ruska/Ukrajiny), a jadro by zabezpečilo stabilné 10-15 % HDP z elektriny (aktuálne 50 % z jadra).
S Green Deal EÚ (cieľ 2050 uhlíková neutralita) je jadro kľúčové – EÚ ho uznáva ako "nízko emisné" a plánuje ~500 mld. € investícií do 2030. Pre Slovensko by to znamenalo ~1-2 % rast HDP ročne po spustení (podľa IEA).
Príprava je pokročilá:
Dohoda s USA by mohla priniesť financovanie (napr. cez US Export-Import Bank alebo EÚ EURATOM), a obídenie tendra urýchli proces. Mochovce 4 dokončenie (2025) ukazuje, že Slovensko má kapacity.
Geopolitický kontext:
Po vojne na Ukrajine je diverzifikácia energie priorita – jadro by znížilo závislosť od plynu (ceny +200 % po 2022).
Cons (prečo nie práve teraz)
Fiškálna konsolidácia:
Deficit 5,3 % HDP a rastúci dlh (~60 % HDP) znamenajú, že 13-15 mld. € investícia (štátna záruka?) by zaťažila rozpočet. OECD varuje, že bez škrtania výdavkov (napr. sociálne, administratíva) by to zhoršilo deficit na 6-7 % v 2026, s rizikom ratingového downgrade (aktuálne A/A2). EÚ fondy (Recovery Plan ~6 mld. €) pomáhajú, ale nie na jadro priamo – prioritou je zelená transformácia, kde jadro nie je plne podporené (niektoré štáty ako Nemecko ho odmietajú).
Časové riziká:
Skúsenosti ukazujú že výstavba JE trvá 6-8 rokov (priemerný globálny čas), s možnými oneskoreniami (Mochovce nemôžeme brať do relevantnej úvahy, bol to úplne iný prípad, kde sa podpísalo množstvo dôvodov). V čase ekonomickej neistoty (inflácia ~3-4 %, spomalenie exportu) by to mohlo viesť k vyšším nákladom (úroky +20-30 %).
Sociálne a environmentálne riziká:
Aj keď je verejnosť na Slovensku viac pro-jadrová, nie je úplne súhlasná. Premiér spomenul prípadnú spoluprácu pre nový jadrový zdroj okrem USA aj Rusko.
Vzhľadom k tomu že plánovanie-konštruovanie-príprava-výroba komponentov-výstavba-spúšťanie-prevádzka-a odstavovanie jadrovej elektrárne dnes predstavuje časový záväzok dotyčnej krajiny s krajinou dodávateľa (tu sa myslí doplnenie USA s Ruskom) v ekonomicko-technickej oblasti viac ako jedno storočie!
Okrem toho dohoda s USA (medzivládna zmluva), obchádza verejné obstarávanie, čo je na jednej strane veľmi dobre (pretože to dokáže ušetriť hlavne niekoľko rokov, kde by nakoniec bol možno taký istý výsledok - viď u susedov v Českej republike), no na druhej strane to otvára u politických oponentov podozrievania so zneužitia a možnej korupcie. To je politicky citlivé, a prípadné masové protesty by mohli spôsobiť politickú nestabilitu.
A navyše zatiaľ EÚ Green Deal favorizuje obnoviteľné zdroje, a jadro má veľmi prísne regulácie (post-Fukušima).
Kedy je vhodné začať stavať novú JE ako investíciu do budúcna?
Optimálny čas pre takúto veľkú investíciu (podľa ROI 40-60 rokov) je, keď ekonomika je stabilná a podporená aj vonkajšími faktormi. Podľa IEA a World Nuclear Association (WNA) je ideálne:
Pri nízkych úrokoch a stabilnom deficite:
Keď je deficit <3 % HDP a úroky <2-3 % (ako v 2010s). Teraz (2025) sú úroky ECB ~3-4 %, čo zvyšuje náklady o 20-30 % oproti ideálu. Možno by teda bolo vhodné ešte počkať na konsolidáciu (2026-2027, ak deficit klesne pod 4 %).
S EÚ podporou:
Keď sú k dispozícii fondy (napr. MFF 2028-2034 alebo EURATOM pôžičky ~10 mld. € pre jadro). Aktuálne NGEU (~6 mld. € pre SR) ide viac na zelené zdroje, ale jadro by mohlo získať 20-30 % z budúcich fondov (ak EÚ uzná "čisté jadro").
Pri dlhodobej energetickej kríze:
Aj keď to niektorí čitatelia možno celkom nepochopia, ale práve teraz je to úplne relevantné (kvôli Ukrajine), ale pochopiteľne lepšie (ideálne) by bolo začať, keď sú ceny energie stabilné (očakávané 2027+). Globálne: Ideálne počas ekonomického boomu (rast HDP >2-3 % ročne), podobne ako v Číne (stavby v 2010s).
Štrukturálne:
Po dokončení Mochoviec 4 (2025), aby sa uvoľnili kapacity. WNA odporúča začať prípravu v stabilite, a postaviť v priebehu 3-5 rokoch.
Takže stručný a jasný záver:
Dlhodobo je nový jadrový zdroj (energoblok) pre Slovensko určite bezpochyby výborná a aj potrebná investícia (stabilita, nízke emisie), ale v krízovom čase by to mohlo zaťažiť rozpočet.
Určite treba teraz intenzívne pokračovať v príprave (dohoda s USA je dobrý krok), ale odložiť stavbu na roky 2026-2027, keď fiškálna konsolidácia naberie na obrátkach (deficit <4 %). To minimalizuje riziká a maximalizuje EÚ financovanie.
Vlastne je to časovo v súlade s predpokladaným harmonogramom, určite je žiadúce v tomto projekte pokračovať.
Kedže tu bola teoreticky spomenutá participácia Ruska, tak si v budúcom článku rozoberieme ich posledné investičné celky jadrových energoblokov na JE Akkuyu v Turecku a Pakš-2 v Maďarsku. Je to nezvyčajný a zaujímavý prístup...
