Svetová verejnosť je oprávnene znepokojená. Vojna na Ukrajine láme ľudské srdcia a spojenie slov „vojna“ a „jadrový“ dodáva strach a vyvoláva množstvo otázok uprostred neistoty a smútku. Čo to všetko môže znamenať?
V prvom rade musím tu spomenúť, že táto téma je veľmi tragická, komplikovaná a nie je možné na ňu pozerať iba plošne.
V druhom rade chcem pripomenúť, že tu nebudem rozoberať konflikt politicky.
Ako je všeobecne známe 24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu čo je medzinárodne vnímané ako akte agresie. Invázia spustila najväčšiu utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny, pričom krajinu opustilo viac ako 4,5 milióna Ukrajincov a štvrtina ukrajinského obyvateľstva bola vysídlená.
Počas ruskej invázie boli uskutočnené vojenské ozbrojené útoky na viaceré ukrajinské jadrové zariadenia, čo pochopiteľne vyvolalo mimoriadne znepokojenie v rámci celého sveta.
Nie je to vôbec prekvapujúce, veď Ukrajina má 15 jadrových reaktorov rozmiestnených v štyroch jadrových elektrárňach, ktoré vyrábajú a dodávajú viac ako polovicu elektriny krajiny. V Ukrajine je aj druhé najväčšie množstvo rádioaktívneho odpadu v Európe a ostreľovaním boli zasiahnuté aj dve úložiská RAO. Zatiaľ však čo množstvo vyhoreného paliva uloženého v jadrových elektrárňach relatívne malé, oveľa väčšie množstvo vysoko rádioaktívneho odpadu (nielen vyhorené palivo) je skladované v piatich regionálnych lokalitách po celej Ukrajine. Minimálne jedna z nich (pri Kyjeve) bola údajne už zasiahnutá ruským náletom 27. februára. Že to neviedlo k uvoľneniu rádioaktívnych látok, je do značnej miery výsledkom číreho šťastia a nemožno s ním v budúcnosti počítať.
Na druhej strane zo strategického a vojenského hľadiska to nie je zrejme až tak prekvapujúce, že súčasťou plánov ruskej invázie zrejme bolo jasné, že počas okupácie a zabavia a budú mať chcieť plnú kontrolu na všetkých jadrových elektrárňach na Ukrajine. Z ich (ruskej) strany ide o veľmi predvídateľný krok.
Je jasné, že Rusi chcú kontrolovať všetky tieto strategické aktíva, veď sa predsa zrejme chystajú na Ukrajine zmocniť aj nutnej infraštruktúry, a nakoniec keď kontrolu prevezme invázna armáda aj politickej moci. Každý stratég musel očakávať, že (Rusko) bude tieto oblasti chcieť ovládať.
Jednou zo zaujímavých reakcií na túto situáciu bolo mimoriadne dlhotrvajúce ticho v rámci celosvetovej jadrovej komunity.
Nie je sa tomu čo čudovať že jadroví vedci, a experti boli z tejto situácie šokovaní. A to je jedno, či to boli Rusi, Ukrajinci, Američania alebo Slováci. Veď v žiadnom jadrovom predpise nie je napísané „nestrieľajte na jadrovú elektráreň“!
Taký nápad nemôže predsa vzniknúť v hlave racionálneho človeka, ktorý zasvätil svoj život aby jadrová energia slúžila na blaho ľudstvu. To dokážu iba teroristi, alebo vojaci či politici! Týchto všetkých totiž spája spoločný prvok – fanatizmus. Bývalý šéf ukrajinského jadrového dozoru (agentúry SNRIU) Grigorij Plačkov uviedol vo svojom internetovom príspevku že „Mlčanie a nečinnosť medzinárodného jadrového spoločenstva dláždi cestu k tretej svetovej vojne, ku globálnej jadrovej katastrofe, ku kolapsu energetických systémov. Koniec koncov, náš (Ukrajinský jadrový) priemysel sa môže stať obeťou ale aj zbraňou tejto vojny!“
Panika je ale zrejme zbytočná....
Jadrové elektrárne patria medzi najrobustnejšie civilné infraštruktúry na planéte budované vždy s viacerými vrstvami ochrany. Zo zákona musia byť JE schopné odolať teroristickým útokom, ako aj širokému spektru prírodných katastrof, ako sú zemetrasenia, tornáda, požiare a záplavy. Aj ukrajinské jadrové elektrárne majú viacero vrstiev ochrany. Okrem toho môžu byť v prípade útoku jadrové reaktory rýchlo odstavené. Majú núdzové dieselové generátory a batérie, ktoré v prípade výpadku prúdu zabezpečia spoľahlivú prevádzku kritických zariadení na nepretržité primerané dochladenie aktívnych zón reaktorov. Ale je tiež jasné, že žiadna záloha nie je úplne neomylná. Dokonca aj tie najrobustnejšie zálohy môžu byť narušené priamymi akciami inváznej sily ako sú vojenské ozbrojené operácie. Výsledky takýchto akcií by potom mohli viesť aj k uvoľneniu rádioaktivity z jadrových elektrární. Ale takýto sled udalostí je veľmi nepravdepodobný. Je to aj preto, lebo po havárii v roku 2011 v JE Fukušima Dai-iči v Japonsku boli všetky jadrové elektrárne na svete (teda aj ukrajinské) povinne dodatočne vybavené ďalšími vrstvami ochrany. Napríklad, ak by núdzové dieselové generátory a batérie zlyhali súčasne, teraz existujú mobilné záložné dieselové generátory a čerpadlá, ktoré dokážu udržať aktívne zóny, či bazény skladovania jadrového paliva chladné. Inými slovami, existujú zálohy pre zálohu. Jadrové elektrárne, aby mohli získať licenciu na prevádzku musia byť naprojektované tak, aby dodržiavali národné a medzinárodné bezpečnostné normy, čo znamená, že všetky jadrové elektrárne na celom svete podliehajú veľmi podobným štandardom schvaľovania a sú neustále prísne monitorované a kontrolované národnými regulačnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami, ako je Svetová asociácia prevádzkovateľov jadrových zariadení (WANO) a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE-IAEA). Každá jadrová elektráreň je každých pár rokov kontrolovaná a hodnotená (tzv. Peer Review) a poučenie z porúch, nehôd a prevádzkových skúseností sú medzi jadrovou komunitou široko zdieľané. Po Fukušime sa to ešte zlepšilo. Ale ako sme už spomenuli, žiadny systém nikdy nie je dokonalý, a preto sa riziká neustále vyhodnocujú a prebieha proces neustáleho zlepšovania. Všetky priemyselné odvetvia, ktoré zahŕňajú komplexné inžinierske systémy a zahŕňajú riziko nebezpečenstva (ropný, plynárenský a chemický sektor; vodná energia, železničná doprava, letectvo a námorná doprava a, samozrejme, jadrová energetika), využívajú údaje z nehôd a takmer havárií na informovanie neustále zlepšovanie bezpečnostných systémov. Cieľom je, aby sa podobná nehoda alebo takmer nehoda už nikdy neopakovala.
Černobyľ
Už v prvý deň invázie ruské vojská postupujúce z Bieloruska na Kyjev získali kontrolu nad odstavenou jadrovou elektrárňou Černobyľ a mestom Pripjať. Je vhodné pripomenúť, že tu sa nachádzajú viaceré odstavené (3) a nespustené (2) reaktorové bloky, ako aj rozsiahla infraštruktúra smutne známeho havarovaného 4. reaktorového bloku (kvalifikovaný ako miesto najhoršej jadrovej havárie na svete), a tiež v úložiskách cca 20 000 kaziet vyhoreného jadrového paliva. Veľmi znepokojujúce bolo, že 9. marca z dôvodu pokračujúcich bojov bol celý Černobyľský komplex bol odpojený od zdroja elektrickej energie. Hoci nešlo o bezprostredné nebezpečenstvo z pohľadu jadrovej bezpečnosti, MAAE priznala, že z černobyľskej lokality stratila kontakt s diaľkovým prenosom údajov. Ďalším vážnym faktorom boli nedostatočné podmienky obslužného personálu. Pracovníci museli pracovať pod psychickým nátlakom s nedostatočným odpočinkom a bez normálneho striedania zmien. Bezpečná prevádzka a údržba zariadení nemohla byť zabezpečovaná na požadovanej predpokladanej úrovni. A absolútne vážny seriózny faktor bol (a aj zostal) problém ľudských osudov (údajne až 170) pracovníkov bezpečnostnej ochrany Černobyľskej JE – ruské vojská ich násilím odvliekli so sebou a odvtedy o nich nikto viac nepočul.
Charkovský Fyzikálno-Technický Inštitút
Počas jedenásteho dňa ruskej invázie (v nedeľu) zaútočili ruské vojská na jadrové zariadenie Charkovského fyzikálno-technického inštitútu a zdalo sa že hrozí „ekologická katastrofa veľkého rozsahu“. MAAE následne (v pondelok) informovala, že zariadenie bolo úplne zničené, ale neskôr to odvolala. V ústave sa nachádza jadrové výskumné zariadenie s názvom „Neutron Source“, v aktívnej zóne ktorého je zavezených 37 jadrových palivových článkov. Ukrajina tvrdila, že Rusi odpaľujú rakety zo zariadení „Grad“ namontovaných na nákladných autách, ktoré nemajú presné zameranie, čo vyvolalo obavy, že to môže padnúť hocikde. Zábery zverejnené ukrajinským ministerstvom vnútra ukázali, že výbuchy zasiahli budovu (Charkovského inštitútu), ale bez informácie o akomkoľvek poškodení jadrových materiálov vo vnútri.
Záporožská JE
Južná skupina ruských vojsk postupovala od Krymu na sever, a ruský 22. armádny zbor sa 26. februára priblížil k Záporožskej jadrovej elektrárni. 28. februára začali obliehanie mesta v Enerhodar (Energodar) v snahe prevziať kontrolu nad jadrovou elektrárňou. Počas bojov boli poškodené určité časti JE a založený požiar. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) následne potvrdila, že k poškodeniu základného vybavenia JE nedošlo. 4. marca 2022 prevzali Rusi nad jadrovou elektrárňou kontrolu. Napriek správam o požiaroch elektráreň nezaznamenala žiadne úniky radiácie
Ruské vojská sa tiež neúspešne pokúsili obsadiť aj Južno-Ukrajinskú jadrovú elektráreň (na južnej Ukrajine severne od Odesy). A predpokladalo sa, že sa budú snažiť zaútočiť aj na Rovenskú jadrovú elektráreň (Rivne), stále pod kontrolou Ukrajiny (ktorá je však len 60 kilometrov od bieloruských hraníc).
V tejto súvislosti je známe interview generálneho riaditeľa JE Rivne, Pavla Pavlyšyna, ktorý mal obavy z možných „interných“ útokov (teda sabotáže zvnútra) počas nedávno zverejneného rozhovoru s americkým novinárom. Pavlyšyn tam zdôraznil, že práve to, že všetky ukrajinské JE sú bývalé sovietske (teda prakticky aj ruské projekty) posilňuje možné ohrozenie, pretože ako povedal Pavlyšyn: "(Rusi) majú všetky naše detailné plány a technické špecifikácie, ako aj svoj vlastný personál s dôvernými znalosťami našich prevádzkových ako aj havarijných predpisov a plánov."
Že to nie sú iba prázdne slová, potvrdzuje aj informácia uverejnená na web-portále SUSPILNE News, že bývalý personálny námestník v ukrajinskom energetickom koncerne Energoatom Oleg Bojarintsev, bol zadržaný ukrajinskou bezpečnostnou službou SBU na rozhraní medzi Ľvovom a Rivne pre podozrenie z „kolaborácie s ruskými okupantmi“. SBU potvrdilo, že ešte pred príchodom do Energoatomu v roku 2020 Bojarintsev slúžil ako dlhoročný poradca Andrija Derkača, bývalého prezidenta Energoatomu (syna bývalého šéfa ukrajinskej tajnej služby, poslanca ukrajinského parlamentu a údajného ruského agenta, ktorý organizoval špinavú publikačnú kampaň na rodinu prezidenta Joea Bidena cez právnika bývalého prezidenta USA Trumpa Rudyho Giulianiho. Na Derkača (ktorý je mimochodom aj sám bývalý dôstojník tajných služieb a absolvent sovietskej vysokej školy KGB – akadémie F.E.Džerdžinského) uvalilo už v roku 2020 sankcie ministerstvo financií USA a v roku 2021 aj Ukrajina. Aj ukrajinská jadrová odborníčka Oľga Košarná, ktorá ešte do januára pôsobila v predstavenstve SNRIU, tvrdila na svojom blogu, že predstavitelia, ktorých osobne presadil Bojarintsev do Záporožskej JE, privítali ruských útočníkov slovami: „Gratulujeme Vám“. Príspevok Košarnej (z 23. marca) bol neskôr odstránený, ale je stále sčasti možný na dohľadanie. O tri dni neskôr bol dokonca zverejnený obrázok usmievajúceho sa Bojarintseva ako bol zaneprázdnený organizovaním „humanitárnej pomoci obyvateľom Energodaru“, počas Rusmi okupovaného satelitného mesta (ktoré v podstate patrí Záporožskej JE). Na facebookovej stránke Bojarintseva je komentát: „Som rád, že vás vidím v dobrom zdraví na pracovisku!
Prvá reakcia verejnosti:
Zdravotné a environmentálne riziká - Nie je prekvapením, že prvá reakcia mnohých vo svete na správy o ruskom okupovaní jadrových elektrární bola značná nedôverčivosť. Veď pozostatky Černobyľskej havárie sú u mnohých ešte stále v pamäti, nielen cez veľmi úspešný (sčasti nepravdivý) film HBO, ale aj fakt že z vypadaného Cézia je stále v Európe polovica (polčas rozpadu 30 rokov). Takže predstava, že sa ruské vojská vrátili na miesto najhoršej jadrovej havárie v dejinách – nehody vyvolanej chybnou sovietskou technológiou, a bláznivým utajovaním v rámci jadrového establišmentu a byrokratickou hlúposťou v Moskve samozrejme v predstavivosti ľudí oprávnene vyvolávala ten najhorší scenár, spojený s masívnym únikom rádioaktivity z Černobyľskej alebo Záporožskej JE. Dlhodobé vyhliadky na bezpečnú údržbu týchto zariadení však neboli sľubné, pretože pracovníci museli pracovať pod nátlakom s nedostatočným odpočinkom a bez bežného striedania zmien.
Prvá reakcia MAAE
2. marca 2022 Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu odsúdila útoky a okupáciu týchto jadrových zariadení Ruskom, ale Rusko si to nevšímalo.
Prvá reakcia NEA OECD
NEA (Nuclear Energy Agency) je špecializované agentúra v rámci OECD, ktorá pomáha svojim členom udržiavať a rozvíjať vedecké, technologické a právne základy potrebné na bezpečné, environmentálne vhodné a ekonomické využívanie jadrovej energie na mierové účely. Na reakciu MAAE (IAEA) sa vyjadrilo 9. marca 2022 aj vedenie NEA že plne podporuje 7 pilierov MAAE v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany
Agentúra pre jadrovú energiu OECD (NEA) plne podporuje návrhy generálneho riaditeľa MAAE Rafaela Mariana Grossiho na zabezpečenie zachovania siedmich pilierov jadrovej bezpečnosti na Ukrajine.
Tých Sedem pilierov je:
1. Fyzická integrita zariadení – či už ide o reaktory, palivové nádrže alebo sklady rádioaktívneho odpadu – musí byť zachovaná;
2. Všetky bezpečnostné a ochranné systémy a zariadenia musia byť vždy plne funkčné;
3. Prevádzkový personál musí byť schopný plniť si svoje povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany a musí byť schopný prijímať rozhodnutia bez neprimeraného tlaku;
4. Pre všetky jadrové zariadenia musí byť zabezpečené externé napájanie zo siete;
5. Musia existovať neprerušované logistické dodávateľské reťazce a doprava na miesta a z nich;
6. Musia existovať účinné systémy monitorovania radiácie na mieste aj mimo neho a opatrenia pripravenosti a reakcie na núdzové situácie; a
7. Musí existovať spoľahlivá komunikácia s regulátorom a inými.
Generálny riaditeľ NEA William D. Magwood, IV poznamenal, že: "Je nevyhnutné, aby boli jadrové zariadenia prevádzkované a riadené bezpečne a bezpečne za všetkých podmienok. Oceňujeme prácu našich kolegov v MAAE na dodržiavaní týchto noriem aj za veľmi náročných okolností, ktoré videli sme za posledný týždeň."
Prvá reakcia Celosvetovej asociácie prevádzkovateľov jadrových elektrární WANO:
WANO plne podporuje MAAE a jej generálneho riaditeľa Rafaela Grossiho, ktorý dnes odcestoval do tureckej Antalye na pozvanie tureckého ministra zahraničných vecí Mevlüta Çavuşoğlua, aby sa stretol so stranami zainteresovanými v ukrajinskom konflikte. Grossi vtedy povedal, že: „Dúfam, že na stretnutiach tam pokročím v naliehavej otázke zaistenia bezpečnosti a ochrany ukrajinských jadrových zariadení. Musíme konať hneď, “.
WANO pripravilo vyhlásenie na pomoc Grossimu na podporu jeho diskusií v tureckej Antalyi, ktoré znelo: WANO zastáva názor, že nemôže dôjsť k žiadnemu zasahovaniu do schopnosti ukrajinských členských operátorov bezpečne vykonávať svoju prácu. Výkonnostné ciele a kritériá a bezpečnostné princípy WANO poskytujú vysoké štandardy, ktoré vedú prevádzkovateľov jadrových elektrární na celom svete k bezpečnej prevádzke jadrových zariadení. WANO sa obáva faktorov súčasnej situácie, ktoré môžu spochybniť tieto vysoké štandardy prevádzky, vrátane:
- Zamestnanci, ktorí nie sú ochotní odpočívať a sú pod veľkým stresom, by mohli ohroziť spôsobilosť na výkon služby
- Ťažkosti pri zabezpečovaní zásobovania staníc
- Riziko nedostatočnej dodávky elektriny pre stanice v dôsledku straty externého napájania
- Zásoba paliva pre dlhodobú prevádzku núdzových dieselových generátorov
- Možný vonkajší tlak, ktorý by mohol ohroziť konzervatívne rozhodovanie a princíp bezpečnosti je najvyššou prioritou
- Oslabené alebo prerušené komunikačné linky s regulátorom a podpornými organizáciami ako IAEA a WANO
WANO má rozsiahle údaje o prevádzke jadrových elektrární a dobre vybudovanú sieť na zdieľanie prevádzkových skúseností a koordinačnú podporu medzi svetovými prevádzkovateľmi jadrových zariadení. Musia mať aj naďalej rýchly prístup prevádzkovateľov ukrajinských elektrární k týmto zdrojom av prípade potreby aj dostupnosť podpory zo strany globálneho jadrového priemyslu a tiež WANO podporilo 7 základných pilierov MAAE. Na záver WANO zdôraznilo podporu okamžitého vytvorenia rámca jadrovej bezpečnosti vo všetkých jadrových zariadeniach na Ukrajine, ktorý zaistí dosiahnutie a zachovanie siedmich pilierov jadrovej bezpečnosti a ochrany.
Druhá reakcia WANO:
31. marca 2022 Rada guvernérov WANO na svojom zasadnutí podporila žiadosť RP „NAEK „Energoatom“ a prijala rozhodnutie o prevode Spoločnosti NAEK spolu so všetkým a jej stanicami a všetkými reaktorovými blokmi z Moskovského do Parížskeho centra WANO.
Druhá reakcia NEA OECD
Napriek tomu že má Ruská Federácia po USA, Francúzsku, Číne a Japonsku piaty najväčší civilný jadrový program na svete a je v súčasnosti aj popredným svetovým exportérom civilných jadrových elektrární bolo ruské členstvo v Agentúre pre jadrovú energiu OECD (NEA) bolo na základe rozhodnutia riadiaceho orgánu OECD (vo väzbe na situáciu na Ukrajine) 11. apríla 2022 bolo Ruskej Federácii v Agentúre pre jadrovú energiu (NEA) OECD pozastavené členstvo. Ruská federácia bola náležite informovaná a pozastavenie nadobudne platnosť 11. mája. Rusko sa stalo členom NEA v roku 2013.
Klasická otázka – PREČO?
Prečo boli tieto civilné jadrové zariadenia predmetom útoku, prečo ich okupujú a aké sú pravdepodobné dôsledky týchto vysoko rizikových ruských vojenských akcii?
Chceli Rusi tieto jadrové zariadenia či elektrárne zničiť?
Odpoveď je jednoduchá a veľmi jasná: - URČITE NIE!
Prečo nie?
Nuž preto, že všetky tieto jadrové zariadenia sú ešte projekty sovietskej éry, od ktorých majú Rusi detailné a podrobné informácie. A keby ich chceli zničiť, konali by úplne inak.
Tak teda prečo?
Prípadným ukrajinských jadrových reaktorov má Rusko možnosť získať väčšiu kontrolu nad daným územím, a naopak eliminovať prípadnú energetickú blokádu, ktorú by mohli vytvoriť Ukrajinci.
Vojenské zdôvodnenie:
Je lákavé vykresľovať ruskú vojenskú akciu proti ukrajinskej jadrovej energetickej infraštruktúre nielen ako nemorálnu a nezákonnú (čo nakoniec v skutočnosti aj je) – ale aj ako iracionálnu. Skúsme sa nad tým spoločne zamyslieť:
Ruskí vojenskí stratégovia a plánovači boli pri cielenom okupovaní JE Černobyľ, Záporožie, ale možno aj Južno-Ukrajinskú, Rovenskú a Chmelnickú JE – motivovaní v snahe dosiahnuť niekoľko vojenských cieľov naraz.
- Prvý cieľ, okupácia Černobyľskej JE, súvisí s jej polohou: je asi 18 km od bielorusko-ukrajinskej hranice pozdĺž severnej inváznej cesty priamo smerom na Kyjev. Nielenže poslúžila ako užitočný bod utáborenia sa pre ruské jednotky pri príprave na útok na ukrajinskú metropolu, ale ruskí vojenskí plánovači ju určite (logicky) museli považovať za bezpečné miesto pred ukrajinskými protiútokmi kvôli obrovskému množstvu rádioaktívneho materiálu, ktorý je stále prítomný v uzavretej zóne Černobyľu.
Niektoré ruské publikácie tiež začali propagovať aj iný (veľmi pochybný) cieľ zdôvodnenia okupácie Černobyľského zariadenia, tvrdiac (bez skutočných dôkazov, ktoré sa ani po okupácii nepotvrdili), že JE Černobyľ slúžila ako miesto výskumov pre údajnú utajenú ukrajinskú rádiologickú zbraň alebo „špinavú bombu“. Boli publikované ešte aj divokejšie konšpirácie, a to, že údajne v uzavretej zóne Černobyľu existoval skrytý ukrajinský program jadrových zbraní podporovaný USA. Vo svojej najextrémnejšej forme ruské správy tvrdili, že „Ukrajina by mohla získať jadrové zbrane v priebehu niekoľkých mesiacov“. Zjavne posadnutí týmito myšlienkami s novým zameraním na rádiologické zápletky tiež „ukazovali“ údajný plán ukrajinských militantov vyhodiť do vzduchu výskumný reaktor v Charkovskom fyzikálno-technickom inštitúte s absurdným cieľom kontaminovať mesto Charkov.
- Druhý cieľ, Ruský útok na jadrovú elektráreň Záporožie pri meste Enerhodar, je úplne jasne motivovaný jej umiestnením pozdĺž trasy postupujúcich ruských vojsk. Na rozdiel od Černobyľu tu sa nepotrebovali ukrývať, ale naopak, ju potrebovali (iba) zabrať aby naďalej zostala v prevádzke a vyrábala elektrickú energiu. Záporožská JE je totiž na území, ktoré by si bolo pre Rusov potrebné udržať. Veď Krym potrebuje vodu a prívodný kanál bol zo strany Ukrajiny po jeho okupácii v r. 2014 odstavený.
- Ďalším pravdepodobným vojenským cieľom bolo vytvorenie potenciálnej hrozby, že obyvatelia Kyjeva a ďalších ukrajinských miest sa podriadia prípadnému vypnutiu elektriny. Elektráreň v Záporoží je najväčšou elektrárňou v Európe (6 reaktorových blokov, kde každý z nich má výkon 1 GWe) a predstavuje niečo vyše 20 percent z celkovej elektriny vyrobenej na Ukrajine.
- A ak by Rusko dokonca prevzalo aj kontrolu nad Južno-Ukrajinskou elektrárňou, druhou najväčšou jadrovou elektrárňou na Ukrajine, kontrolovalo by približne 60 percent z celej ukrajinskej kapacity na výrobu jadrovej energie, čo predstavuje viac ako 50 percent všetkej výroby elektriny na Ukrajine.
Technické dôsledky:
Je jasné, že rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu, ktorá teraz prebieha už druhý mesiac, zvýšila obavy zo závislosti Ukrajiny od ruských jadrových firiem, ako je napríklad štátny gigant Rosatom či už v oblasti projektovania a výstavby, ale hlavne dodávok jadrového paliva. Aj keď už Ukrajina spolupracovala s americkou spoločnosťou Westinghouse (ktorá dnes už vlastne ani nie je americkou, ale čínskou – registrovanou v Kanade) viac ako dve desaťročia na vývoji a certifikácii jadrových palivových kaziet pre svoje sovietske reaktory, v posledných rokoch stále pokračovala v objednávaní ruských palivových kaziet zo spoločnosti TVEL (ROSATOM). Paradoxne Rosatom doručil zatiaľ poslednú zásielku ruského jadrového paliva na Ukrajinu deň predtým, ako tam vojská vtrhli.
Organizačné a bezpečnostné dôsledky:
V skutočnosti sú od 11. marca odborníci z Rosatomu na Záporožskej JE trvale prítomní. Predstavitelia Energoatomu tvrdia, že po príchode im jednoducho predstavitelia Rosatomu oznámili, že Záporožská JE je odteraz už zariadením ruského Rosatomu.
Naopak, aj ruskí pracovníci ktorí tesne pred inváziou iba doviezli na Ukrajinu jadrové palivo (Rovenská JE) boli Ukrajincami čiastočne internovaní a nebolo im umožnené sa ihneď vrátiť naspať do Ruska. Vrátili sa až neskôr, keď si Ukrajina a Rusko vymieňali vojnových zajatcov.
Právne a normatívne dôsledky
Faktom je že útoky na ukrajinské jadrové zariadenia nie sú vo všeobecnosti ničím novým.
Útoky na jadrové zariadenia majú už dlhú históriu. Takéto útoky, z ktorých mnohé viedli aj k poškodeniu alebo aj úplnému zničeniu zariadení, siahajú prinajmenšom do roku 1961 a zahŕňajú sabotáž zo strany rôznych (aj environmentálnych) fanatikov, teroristických skupín, kybernetické prieniky ale tiež aj ťažké kinetické útoky raketami, a žiaľ aj útoky zo strany štátov.
Jadrové ciele zahŕňali napríklad výskumné aj energetické reaktory dokonca aj v USA a vo viacerých ďalších krajinách. Asi najznámejší z týchto útokov vykonalo izraelské letectvo v roku 1981 proti nedokončenému a ešte nie „kritickému“ výskumnému reaktoru (francúzskeho projektu) Osirak neďaleko Bagdadu. Pozoruhodný bol aj útok USA na dva iracké výskumné reaktory počas prvej vojny v Perzskom zálive v roku 1991.
Čo je však v prípade ruských útokov na ukrajinské jadrové zariadenia nové a čo jasne tieto vopred premyslené ruské útoky (asi s výnimkou možného neúmyselného útoku na skládku jadrového odpadu pri Kyjeve) odlišuje od predchádzajúcich incidentov, je skutočnosť, že k nim došlo počas vojny a že zahŕňali civilné komerčné jadrové elektrárne, z ktorých niektoré boli v prevádzke.
Je to precedens - toto sa stalo úplne po prvý krát na svete!
Ako ďalej?
V priebehu posledných troch desaťročí bolo vynaložených množstvo medzinárodných mnoho-stranných snáh na zákaz útokov na jadrové zariadenia, ešte formálne právne nástroje špecificky – priamo zakazujúce útoky na jadrové zariadenia neboli prijaté žiadne. Namiesto toho sa zostalo len vo všeobecnom obmedzení, prakticky bez akýkoľvek vynucovacích či donucovacích mechanizmov, ktoré sú napísané v Ženevskom dohovore, v medzinárodnom humanitárnom práve a niektorých ďalších vyhláseniach Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.
Ruský paradox.
Okrem porušenia tohto súboru právnych a politických obmedzení sú ruské útoky na ukrajinské jadrové zariadenia priamym útokom na medzinárodné normy týkajúce sa jadrového násilia, ktoré sa vyvinuli od úplného historického začiatku nástupu jadrovej éry.
Tieto normy vo svojej podstate podporujú tabu, alebo tradíciu proti jadrovému násiliu v jeho mnohých podobách.
Je preto smutnou iróniou, že len pred niekoľkými mesiacmi sa zdalo, že toto tabu, ktoré bolo posilnené spoločným vyhlásením piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (teda včítane aj Ruskej Federácie), že jadrovú vojnu nemožno vyhrať a nikdy sa nesmie viesť bude vodítkom do budúcna.
Zatiaľ čo väčšina medzinárodnej pozornosti (v dôsledku bezohľadných hrozieb jadrovými zbraňami z vyhlásení prezidenta Vladimíra Putina počas posledných dvoch týždňov) správne kritizuje a odsudzuje ruský odklon od tohto princípu, ruské útoky na civilné jadrové elektrárne ktoré sa už stali (ako precedens) majú v medzinárodnom vnímaní následok oslabenia noriem proti jadrovému násiliu.
Čo nám z toho vyplýva?
Tak ako prakticky každé iné priemyselné zariadenie, ani jadrová elektráreň aj keď je stavaná robustne proti teroristickým útokom, nie je postavená s dostatočnými pevnostnými rezervami, aby odolala naozajstnému masívnemu vojenskému bombardovaniu. Ale také niečo ako je masívne bombardovanie možno predpokladať len pre medzištátne konflikty a doteraz sa zdalo, že je zanedbateľná pravdepodobnosť, že by sa takáto udalosť ako odohrala v 21. storočí. Ale ako sami vidíme - od ľudí je možné čakať asi všetko......
V každom štáte však systém národnej obrany poskytuje jadrovým zariadeniam vysokú prioritu ochrany a poskytuje aj spoľahlivý systém protivzdušnej obrany. Okrem toho mimo fyzickej ochrany a obrany má každá JE aj systém havarijnej pripravenosti a adekvátnych reakcií. Všetky druhy mimoriadnych udalostí – spôsobené človekom, prírodné, sociálne, politické a vojenské – sú zahrnuté v plánoch reakcií na núdzové situácie. Sem štandardne patrí aj možnosť odpojiť energetické bloky od siete, samostatne dochladiť svoje jadrové zariadenia a používať osobné ochranné prostriedky, špeciálne vybavenie a ochranné konštrukcie, evakuáciu zamestnancov a verejnosti.
Určitá predvídateľnosť príslušných procesov – ako je pomalý prístup aktívneho frontu konfliktu – umožňuje plánovaný presun tej ktorej jadrovej elektrárne do bezpečného stavu, hoci rozhodnutie o úplnom odstavení JE môže byť problematické, najmä ak zodpovedá za zásobovanie veľkej časti elektriny krajiny. Toto bol presne aj prípad zo Záporožia, kde vedenie, zmenoví inžinieri, a operátori urobili úplne presne to čo mali – časť reaktorových blokov odstavili a vychladili a jeden (najvzdialenejší od konfliktu) ponechali na úrovni výkonu pre vlastnú spotrebu. Zaslúžia si preto ocenenie, úctu a dokonca snáď aj vyznamenanie.
Doteraz (pred Ruskou inváziou na Ukrajinu) sa zatiaľ ešte v histórii nikdy neuskutočnil úplne priamy vojenský útok na taký komerčný jadrový reaktor, ktorý už bol uvedený do prevádzky a obsahoval vysoko rádioaktívne prvky vyhoreného paliva.
Ale výsledok ruského vojenského útoku aj keď v tomto konkrétnom prípade neboli porušené jadrovo-bezpečnostné systémy principiálne potenciálne predstavili celý rad hrozieb pre bezpečnosť jadrovej elektrárne a to:
- Priame vojenské poškodenie jedného alebo viacerých jadrových reaktorov. Jadrové elektrárne nie sú navrhnuté tak, aby odolali modernej vojenskej munícii, ktorá by mohla priamo preniknúť do betónového obalu reaktora a oceľovej tlakovej nádoby, čo by umožnilo rozsiahle úniky vysoko rádioaktívnej látky materiálu z aktívnej zóny reaktora.
- Vojenské poškodenie bezpečnostných systémov reaktora. Aj keby vojenský útok nepoškodil obal reaktora, výbuchy a požiare by mohli vyradiť z činnosti bezpečnostné systémy potrebné na zabránenie prehriatiu aktívnej zóny. Vo vojenskom konflikte môže byť jadrové zariadenie nielen vystavené priamemu útoku, ale môže byť ohrozené aj neúmyselne ohrozené, čo by opäť mohlo spôsobilo jadrovú haváriu.
- Výpadok jadrovej elektrárne a teda stratu elektrickej energie pre priemysel a civilné obyvateľstvo. Jadrové elektrárne sa spoliehajú aj na elektrinu z vlastnej výroby pri prevádzke chladiacich čerpadiel a riadiacich systémov. Ak dôjde k strate energie z elektrickej siete, dieselové generátory vyrábajú záložnú energiu a sú určené na to, aby fungovali dostatočne dlho na to, aby sa dodávka elektrickej energie obnovila. Avšak prípadná strata energie zo siete a aj z dieselových generátorov má za následok úplnú výpadok stanice (tzv. blackout), stav, ktorý napríklad spôsobil únik rádioaktívneho žiarenia vo Fukušime. Ďalším problémom môžu byť možné „vedľajšie“ škody, či už priamo alebo nepriamo a mohli by dosiahnuť obrovský rozsah bez ohľadu či to vojaci chceli, alebo nie. Práve v tejto súvislosti je obzvlášť pravdepodobné a relevantné prerušenie dodávky elektriny aj mimo areálu elektrárne napríklad do nemocníc...
- Problém personálu jadrovej elektrárne. Bezpečnosť elektrárne by mohla byť ohrozená, ak by vojenská akcia bránila alebo blokovala potrebných pracovníkov potrebných na prevádzku, údržbu a riadenie jadrovej elektrárne. A taktiež problém ochrany JE.
- Poškodenie bazénu vyhoreného paliva alebo chladiacich systémov. Ak by poškodenie bazéna s vyhoreným palivom umožnilo odtiecť chladiacu vodu ktorá je v ňom, alebo ak by boli jeho chladiace systémy vyradené z prevádzky, vyhorené palivo by sa mohlo prehriať a uvoľniť veľké množstvo rádioaktívneho materiálu do životného prostredia.
Okrem týchto ohrození daná situácia akútne poukázala na terajší už zastaralý medzinárodný systém záruk, ktoré je čas zrevidovať a nastaviť efektívnejšie:
Rusko inváziou na Ukrajinu a útokmi na jej jadrové zariadenia podkopalo všeobecne uznávané medzinárodné právne normy a tradície, z ktorých samo ťaží.
a) Systém fungovania Bezpečnostnej Rady OSN je dnes už prakticky „bezzubý“, jej členské krajiny môžu jej závery efektívne nielen blokovať ale aj úplne ignorovať, prakticky si môžu robiť čo chcú. A nových členov, napriek tomu že ich počet obyvateľov je už tak veľký, že sú už jasne celosvetovými hráčmi medzi seba vziať nechcú. Je načase to zmeniť.
b) Vplyv Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu MAAE (IAEA) je v tejto súvislosti tiež už nedostačujúci, pretože má skôr iba odporúčajúci charakter. Analogicky je to v NEA (OECD) a vo WANO. Svet nemá v oblasti jadra efektívne donucovacie prostriedky. Generálny riaditeľ MAAE jednal z oboma stranami konfliktu (za čo bol Ukrajinskou stranou kritizovaný) a snažil sa nájsť z konfliktu riešenie. Zatiaľ sa mu to úplne nepodarilo.
Svetová komunita (zvlášť energetická a jadrová) zatiaľ nevie ako sa zachovať k elektrárenskej energetickej spoločnosti ktorá sa aktívne zapojí do hospodárskych vzťahov v prípade takéhoto vojenského konfliktu (Ruský Rosatom a zabranie jadrových elektrárni patriace ukrajinskému Energoatomu).
Ďalej je otázne či (minimálne dočasné) pozastavenie členstva resp. spolupráce v jadrovej oblasti (NEA-OECD, WANO, CERN, DUBNA, Veteráni jadrového priemyslu) nie je viac kontraproduktívne ako efektívne. Aj keď možno zrejme súhlasiť so slovami Ukrajinského prezidenta Zelenského (v interview ruským žurnalistom) – že: „tí ktorí neprotestujú, a patria do spoločnosti agresora by tiež mali pocítiť aspoň minimálny diskomfort...“!
Čo na záver?
V dnešnej dobe hybridných vojen bude v prípade útoku na jadrové zariadenie v krízovej (vojenskej) oblasti, najmä ak osoby vykonávajúce akciu na mieste nemožno jednoznačne priradiť ku konkrétnej strane konfliktu, bude pokus o útok na jadrovú elektráreň určite okamžite spolitizovaný, alebo môže byť dokonca aj celá akcia iba inscenovaná.
Taktiež je možné očakávať, že tak ako v iných konfliktoch, aj tu existuje nebezpečenstvo, že kritika k jadrovej bezpečnosti na danej JE, hoci by mohla byť technicky a objektívne opodstatnená (alebo práve naopak vôbec neopodstatnená), bude rýchlo spolitizovaná.
Technicky opodstatnená kritika sa potom môže stať ekonomickou prekážkou, alebo sa zahraničné požiadavky na väčšiu bezpečnosť stanú útokom na štátnu suverenitu, alebo sa prevádzka jadrovej elektrárne bude vnímať ak aktívna hrozba či dokonca nepriateľským aktom.
Podobne počas konfliktov sa úvahy o energetickej autonómii a predchádzaní ekonomickým škodám môžu stať stratégiou prežitia, ktorá má vždy prednosť pred bezpečnostnými argumentmi.
Rôzne príklady tiež ukazujú, že dodávka jadrovej energie je súčasťou zahraničnej politiky niektorých krajín.
A podobne ako v prípade ropy, plynu ako energetického palivového zdroja, aj v jadrovom sektore sú v hre v prvom rade geo-strategické záujmy.
Kým nebudú prijaté oveľa prísnejšie a vynútiteľnejšie pravidlá proti útokom na civilné jadrové zariadenia, celé medzinárodné spoločenstvo bude vystavené veľkému riziku. Svet sa žiaľ posúva k horšiemu..
