Vojenské ozbrojené útoky na ukrajinské jadrové zariadenia priniesli nové výzvy nielen pre verejnosť a jadrových odborníkov, ale predstavujú nové náročné otázky aj pre právnych expertov a to zvlášť pre odborníkov v špecifickej oblasti vojenského práva.
Viacerí vojenskí právnici, ktorí pracovali napríklad ako vojenskí pozorovatelia v misiách OSN, a boli nasadení napríklad v Libérii, v Afganistane, resp. fungovali ako prokurátori, sudcovia či vojenskí obhajcovia sa zaoberali týmito otázkami. Ponúkam Vám niektoré ich názory, analýzy a závery:
Právo ozbrojených konfliktov (Law Of Armed Conflicts - LOAC) sa riadi Haagskou a Ženevskými konvenciami a ich protokolmi a taktiež Medzinárodným Zvykovým Právom.
Ženevské konvencie sú 4 konvencie a majú 3 dodatkové protokoly, ktoré upravujú podmienky a pravidlá medzinárodného práva „na ochranu obetí vojny“. Ženevské konvencie boli dojednané na diplomatickej konferencii konanej v Ženeve (odtiaľ je ich názov) od 21. apríla do 12. augusta 1949 po skončení II. Svetovej vojny, pričom skoršie tri zmluvy boli aktualizované a bola pridaná štvrtá konvencia. Tieto Ženevské konvencie (z roku 1949) boli ratifikované (buď celé, alebo s výhradami) 194 štátmi.
Aj Ruská Federácia ako aj Ukrajina sú obe ich zmluvnými stranami, a teda z tohto pohľadu analyzovať sme oprávnení daný konflikt posúdiť.
A) Podľa Ženevských konvencií:
Ako úplne prvou – prioritnou otázkou môže byť - či boli Černobyľská a Záporožská jadrová elektráreň legitímnym cieľom.
Články 51 a 52 (Ženevskej konvencie) sú určené na ochranu civilistov a civilných objektov pred útokmi.
Kapitola III - Objekty civilného rázu - Čl.52 - Všeobecná ochrana objektov civilného rázu
1. Objekty civilného rázu nesmú byť predmetom útoku alebo represálií. Objekty civilného rázu sú všetky objekty, ktoré nie sú vojenskými objektami, ako sú definované v odseku 2.
2. Útoky musia byť prísne obmedzené na vojenské objekty. Pokiaľ ide o objekty, obmedzujú sa vojenské objekty na tie objekty, ktoré svojou povahou, umiestnením, účelom alebo použitím predstavujú účinný príspevok k vojenským akciám a ktorých celkové alebo čiastočné zničenie, obsadenie alebo neutralizácia poskytuje za daných okolností zjavnú vojenskú výhodu.
3. V prípade pochybnosti, či sa objekt, ktorý je obyčajne určený na civilné účely, ako je miesto pre konanie bohoslužieb, dom, alebo iné obydlie alebo škola, používa na účinnú podporu vojenských akcií, sa predpokladá, že tento objekt nie je využívaný na podporu vojenských akcií.
Vzhľadom na to, že by sa mohlo prípadne zdať, že Záporožská JE má dvojakú hodnotu, v zásade ako zariadenie, ktoré prináša výhody civilistom, ale aj určitú užitočnosť pre ukrajinské vojenské sily, by bolo Záporožskú JE kvalifikovať aj ako vojenský cieľ.
V takomto prípade (vychádzajúc z komentáru k článku 52 a poznámke, že každý útok na takýto objekt musí byť zvážený podľa článku 57), ktorý vyžaduje, aby útoky zohľadňovali a „predvídali vojenskú výhodu a na druhej strane straty na ľudských životoch, ktoré treba očakávať medzi civilným obyvateľstvom a škody, ktoré by boli spôsobené na civilných objektoch.
Čl.57 - Preventívne opatrenie pri útoku
1. Pri vedení vojenských operácií musí byť venovaná neustála starostlivosť tomu, aby sa ušetrilo civilné obyvateľstvo, civilné osoby a objekty civilného rázu.
2. Pokiaľ ide o útoky, je potrebné urobiť tieto preventívne opatrenia:
a) tí, ktorí plánujú útok alebo o ňom rozhodujú:
i) urobia všetko možné, aby si overili, že cieľom útoku nie sú civilné osoby, ani objekty civilného rázu, ani predmety osobitnej ochrany, ale že sú to vojenské objekty v zmysle odseku 2 článku 52 a že nie je zakázané v súlade s ustanoveniami tohto Protokolu na ne útočiť;
ii) urobia všetky možné preventívne opatrenia pri voľbe prostriedkov a spôsobov útokov s cieľom zabrániť, a v každom prípade maximálne obmedziť náhodné straty na životoch civilných osôb, na počte zranených civilných osôb a poškodenie objektov civilného rázu;
iii) nezačnú útok, pri ktorom sa dá predpokladať, že spôsobí náhodné straty na životoch civilných osôb, zranenie civilných osôb, poškodenie objektov civilného rázu alebo kombináciu týchto prípadov, ktoré by prevyšovali predpokladanú konkrétnu a priamu vojenskú výhodu;
b) útok sa odvolá alebo preruší, ak sa stane zrejmé, že objekt nie je vojenským objektom alebo podlieha osobitnej ochrane alebo že by útok mohol spôsobiť náhodné straty na životoch civilných osôb, zranenie civilných osôb, poškodenie objektov civilného rázu alebo kombináciu týchto prípadov, ktoré by prevyšovali predpokladanú konkrétnu a priamu vojenskú výhodu;
c) je potrebné vydať v náležitom časovom predstihu a pôsobivými prostriedkami varovanie pred útokmi, ktoré môžu postihnúť civilné obyvateľstvo, ledaže to okolnosti nedovolia.
Takže za predpokladu, že by Záporožská JE bola legitímnym cieľom a ruské vojská naň zaútočili, musia sa zvážiť aj články 55 a 56.
Článok 55 zakazuje útok, ktorý by „spôsobil rozsiahle, dlhodobé a vážne škody“ na prírodnom prostredí.
Čl.55 - Ochrana životného prostredia
1. Pri vedení vojenských akcií treba dbať na ochranu životného prostredia pred rozsiahlymi, dlhodobými a vážnymi škodami. Táto ochrana zahŕňa zákaz používania spôsobov alebo prostriedkov vedenia vojny, ktorých cieľom je spôsobiť také škody na životnom prostredí, alebo pri ktorých sa dá očakávať spôsobenie takých škôd, že tým ohrozia zdravie alebo prežitie obyvateľstva.
2. Útoky proti životnému prostrediu z dôvodov represálií sa zakazujú.
Napríklad článok 56 konkrétne zakazuje útoky na priehrady, hrádze a jadrové reaktory, ktoré obsahujú nebezpečné sily, ktorých uvoľnenie sa očakáva.
To naznačuje, že útoky na Černobyľskú a Záporožskú jadrovú elektráreň z pohľadu rizika roztavenia aktívnych zón jadrových reaktorov, alebo rozsiahleho úniku rádioaktívneho materiálu boli (sú) legálne zakázané.
Čl.56 - Ochrana stavieb a zariadení obsahujúcich nebezpečné sily
1. Stavby alebo zariadenia obsahujúce nebezpečné sily, osobitne priehrady, hrádze a atómové elektrárne, nesmú byť predmetom útokov, aj keď sú vojenskými objektmi, pokiaľ taký útok môže spôsobiť uvoľnenie nebezpečných síl a viesť v dôsledku toho k vážnym stratám na civilnom obyvateľstve. Ostatné vojenské objekty umiestnené pri týchto stavbách alebo zariadeniach alebo v ich blízkosti nemôžu byť predmetom útoku, pokiaľ taký útok môže spôsobiť uvoľnenie nebezpečných síl z týchto stavieb alebo zariadení a viesť v dôsledku toho k vážnym stratám na civilnom obyvateľstve.
2. Osobitná ochrana pred útokom ustanovená odsekom 1 stratí platnosť:
a) v prípade priehrad alebo hrádzí len vtedy, ak sa používajú na iné ako svoje normálne funkcie a ak slúžia na pravidelnú, významnú a priamu podporu vojenských operácií a ak je taký útok jediným možným spôsobom, ako znemožniť takú podporu;
b) v prípade atómových elektrární len vtedy, ak vyrábajú elektrickú energiu pre pravidelnú, významnú a priamu podporu vojenských operácií a ak je taký útok jediným možným spôsobom, ako znemožniť takú podporu;
c) v prípade iných vojenských objektov umiestnených v týchto stavbách alebo zariadeniach alebo v ich blízkosti len vtedy, ak sa používajú pre pravidelnú, významnú a priamu podporu vojenských operácií a ak je taký útok jediným možným spôsobom, ako znemožniť takú podporu.
3. Civilné obyvateľstvo a jednotlivé civilné osoby majú vo všetkých prípadoch naďalej právo na plnú ochranu priznanú im medzinárodným právom včítane ochrany na základe preventívnych opatrení ustanovených článkom 57. Ak táto ochrana prestáva byť platnou a stavby, zariadenia alebo vojenské objekty uvedené v odseku 1 sú predmetom útoku, urobia sa všetky praktické opatrenia, aby sa uvoľneniu nebezpečných síl zabránilo.
4. Zakazuje sa, aby sa stavby, zariadenia alebo vojenské objekty uvedené v odseku 1 stali predmetom represálií.
5. Strany v konflikte sa majú snažiť o to, aby neumiestňovali vojenské objekty v blízkosti stavieb alebo zariadení uvedených v odseku 1. Dovoľujú sa však zariadenia vybudované len na obranu chránených stavieb alebo zariadení proti útokom, ktoré sa nestanú predmetom útoku za podmienky, že sa nepoužívajú na vedenie nepriateľských akcií, s výnimkou obranných akcií nevyhnutných na odrazenie útokov proti chráneným stavbám alebo zariadeniam, a že sú vyzbrojené výlučne zbraňami schopnými len odraziť útok protivníka proti chráneným stavbám alebo zariadeniam.
6. Vysoké zmluvné strany a strany v konflikte sa vyzývajú, aby uzavierali medzi sebou ďalšie dohody za účelom zabezpečenia ďalšej ochrany objektov obsahujúcich nebezpečné sily.
7. Aby bola uľahčená identifikácia objektov chránených týmto článkom, môžu ich strany v konflikte označiť osobitným znamením zloženým zo skupiny troch jasne oranžových kruhov umiestnených na rovnakej ose, ako ustanovuje článok 16 prílohy I tohto Protokolu. Neexistencia takého označenia v žiadnom prípade nezbavuje strany v konflikte ich povinností vyplývajúcich z tohto článku.
Ani jedno pravidlo však výslovne nezakazuje útok na jadrovú elektráreň ako taký.
Článok 56 chráni stavby a zariadenia (tj. v tomto prípade čítaj jadrové elektrárne) obsahujúce „nebezpečné sily“.
V komentári k článku 56 sa uvádza, že článok predstavuje exkluzívny zoznam, ktorý sa obmedzuje na ochranu „priehrad, hrádzí a jadrových elektrických elektrární a iných vojenských objektov nachádzajúcich sa v alebo v blízkosti týchto diel alebo zariadení“. (Na druhej strane medzinárodné obyčajové právo neobsahuje úplný zoznam zariadení, na ktoré sa toto pravidlo vzťahuje). Ale ak si to teda prečítame veľmi pozorne - Článok 56 všetky útoky na tieto zariadenia nezakazuje.
Namiesto toho zakazuje iba útoky, ktoré môžu uvoľniť nebezpečné sily a „následkom sú vážne straty medzi civilným obyvateľstvom“. Podobný útok na jadrovú elektráreň, ktorý by nemal za následok poškodenie životného prostredia, by teda zrejme neporušil článok 55. Článok 56 ods. 2 písm. operácie a či je takýto útok jediným možným spôsobom ukončenia takejto podpory.“
Existujú teda dva prípady, kedy jadrová elektráreň môže byť aj napadnutá.
Článok 56 ods. 5 predstavuje paradoxný problém v tom, že vojskám a obranným zariadeniam v okolí JE poskytuje chránený štatút, ale ak je JE platným vojenským cieľom, tieto obranné sily by mohli (či museli byť) predmetom útoku.
Inými slovami, vojenské inštalácie postavené výlučne na účely ochrany JE alebo zariadení pred útokom sú prípustné a samy osebe by nemali byť predmetom útoku.“
Takže napríklad v tomto prípade - ukrajinskí strážcovia sediaci na kontrolnom stanovišti by mali byť (aj medzinárodne právne) chránení.
Komentár k odseku 5 článku 56 taktiež uvádza, že tieto zariadenia by bolo potrebné chrániť pred sabotážou, najmä v čase vojny. Okrem toho protilietadlová obrana by mohla byť „použitá len proti lietadlám, ktoré vykonávajú útok na chránené stavby alebo zariadenia (v tomto prípade čítaj jadrové elektrárne), ale nie proti lietadlám iba prelietavajúcim nad stavbami alebo zariadeniami na ceste k inému vojenskému cieľu“.
Ale, zdá sa teda, že ak je jadrová elektráreň platným vojenským cieľom, ozbrojené sily, ktoré ju bránia, podľa článku 56 strácajú štatút ochrany.
Tie štáty, ktoré nie sú signatárom dodatočného protokolu 1 (ku konvenciám, ako sú napríklad USA) by zrejme mohli analyzovať útok na Záporožskú JE (iba) podľa medzinárodného obyčajového práva.
B) Podľa medzinárodného obyčajového práva:
Vtedy by to naznačovalo, že ako Černobyľská ako aj Záporožská JE by mohla byť platným vojenským cieľom aj napriek ich postaveniu ako civilného objektu. Je to preto, lebo každá jadrová elektráreň môže byť teoreticky vždy vnímaná aj ako zariadenie s dvojakým využitím, ktoré síce prioritne vyrába elektrinu, ale ktorú môžu využívať (v tomto prípade ukrajinskí) civilisti ale aj ukrajinské vojenské sily.
A preto prípadný útok na Černobyľskú ako aj Záporožskú jadrovú elektráreň si vyžadoval určený vojenský cieľ, ktorý ho následne ospravedlnil.
V ukrajinskom prípade sa dá teda uvažovať aj to, že Rusko svojou včasnou dezinformačnou kampaňou o údajných tajných vojenských jadrových výskumoch vlastne vopred tieto jadrové elektrárne na neskoršie vojenské útoky vlastne zlegitimizovalo.
Ale aj tak by malo byť akékoľvek použitie sily proti Černobyľskej a Záporožskej JE povinne prejsť testom proporcionality.
Podľa medzinárodného obyčajového práva, ako je napríklad opísané v príručke veliteľa námorníctva, námornej pechoty a pobrežnej stráže, sa od bojujúcich strán vyžaduje, aby zvážili účinok svojich útokov na vojenský objekt s potenciálnym náhodným a vedľajším poškodením civilistov a civilných objektov.
Toto potenciálne poškodenie nesmie byť nadmerné alebo neúmerné vojenskej výhode, ktorú možno získať z útoku.
Napríklad poškodenie alebo zničenie Záporožskej JE by znamenalo riziko obávaného roztavenia aktívnej zóny jadrového reaktora (reaktorov) a úniku rádioaktívneho materiálu do životného prostredia, čo by jednoznačne porušilo princíp proporcionality na obmedzenie náhodných a vedľajších škôd.
Okrem toho je Záporožská JE zodpovedná za výrobu jednej pätiny elektriny na Ukrajine a jej poškodenie alebo zničenie by malo významný vplyv na obyvateľstvo koncom zimy.
Preto sa napríklad útok na Záporožskú JE (na rozdiel útoku na Černobyľskú JE) s rizikom poškodenia alebo zničenia nezdá byť platným vojenským cieľom a porušuje pravidlo proporcionality.
Zdá sa však že tu bol cieľ dobyť (inými slovami zabrať a okupovať s plnou kontrolu riadenia) a zabezpečiť objekty Záporožskej JE, a reaktory a riadiace systémy jadrovej technológie nemali byť stredobodom útoku.
Vtedy mohli byť cieľom útoku stráže a kontrolované prístupové body.
Podľa toho ako útok prebehol sa zdá, že ruské vojská uskutočnili presne túto taktiku a zamerali svoju aktivitu práve mimo jadrových reaktorov, pričom škody sa údajne obmedzili (iba) na administratívnu budovu a školiace stredisko, hoci prvý reaktorový blok údajne tiež dostal jeden zásah.
Na pripomenutie:
Niektoré ruské publikácie ešte pred Ruskou inváziou na Ukrajinu začali silne propagovať (veľmi pochybný) cieľ zdôvodnenia okupácie Černobyľského zariadenia, tvrdiac (bez skutočných dôkazov, ktoré sa ani po okupácii nepotvrdili), že JE Černobyľ slúžila ako miesto výskumov pre údajnú utajenú ukrajinskú rádiologickú zbraň alebo „špinavú bombu“. Boli publikované ešte aj divokejšie konšpirácie, a to, že údajne v uzavretej zóne Černobyľu existoval skrytý ukrajinský program jadrových zbraní podporovaný USA. Vo svojej najextrémnejšej forme ruské správy tvrdili, že „Ukrajina by mohla získať jadrové zbrane v priebehu niekoľkých mesiacov“. Zjavne posadnutí týmito myšlienkami s novým zameraním na rádiologické zápletky tiež „ukazovali“ údajný plán ukrajinských militantov vyhodiť do vzduchu výskumný reaktor v Charkovskom fyzikálno-technickom inštitúte s absurdným cieľom kontaminovať mesto Charkov.
Záver:
Ako je vidieť z uvedených konkrétnych príkladov, ktoré sa na Ukrajine stali v dnešnej dobe hybridných vojen je možné vopred vyfabulovať propagovaním a masovým publikovaním rôznych (aj veľmi pochybných) konšpirácií a to aj úplne bez skutočných dôkazov, ktoré sa ani neskôr nemusia potvrdiť, že bude v prípade útoku na jadrové zariadenie v krízovej (vojenskej) oblasti tento útok dokonca možné (aspoň teoreticky) považovať za oprávnený, a legálne podľa súčasného medzinárodného práva aj za opodstatnený.
Hrozné že? Asi by s tým bolo treba niečo urobiť.....
