Stručná odpoveď je - Áno, môže byť, ale…..
Už viacero rokov z času načas prenikajú tony saharského prachu do Európy.
Často je to bežne vidieť na okeniciach, či zaparkovaných autách, kedy ich saharský vietor zafarbí spadnutým jemným prachom do žlta či do hneda nielen na našom území, no takisto (alebo skôr hlavne) aj v ďalších západných európskych krajinách.
Samozrejme že to medzi bežným obyvateľstvom vzbudzuje podozrenia a obavy.
Mnoho krát sú tieto obavy spojené s rôznymi konšpiráciami o tom ako nás (bežnú populáciu) chce niekto plánovite zničiť “umelým poprašovaním”.
V častých komentároch pod článkami o saharskom prachu sa na sociálnych sieťach dozvedáme, že to “určite nie je prach zo Sahary”, ale je to tzv. “chemtrails”, čo je obľúbená konšpirácia o tom, že z lietadiel sa na občanov od vlády sypú bližšie neurčené látky s rôzne špecifikovanými cieľmi, a to od ovládania poslušnosti obyvateľov až po šírenie chorôb. Okrem najmenej nepríjemnej povinnosti vyčistenia vonkajších povrchov (napr. obyčajným vystriekaním vodou), a umytím vozidiel sa spoluobčania obávajú aj možných následkov takéhoto javu. Veď to môže byť aj skutočne nebezpečné – konzumácia prachu asi nikomu neprispieva, a už tobôž nie ak je tento ešte prípadne rádioaktívny…
Tak ako to vlastne je?
Nič nové…
V prvom rade si treba uvedomiť že saharský prach nad Európou, resp. aj nad Slovenskom nie je nič nové.
Podľa meteorológov tento jav nenaznačuje nič znepokojujúce. Takýto unikátny atmosférický jav sa vyskytuje vtedy, keď silné vetry zdvihnú jemné častice piesku a prachu do vyšších vrstiev atmosféry. Z týchto vrstiev sú potom vzdušné prúdy schopné preniesť ich aj na vzdialenosť desaťtisíc kilometrov od ich pôvodného zdroja. Aj preto môžu “doletieť” aj na územie Slovenska.
Bolo to tak aj v minulosti a zrejme to bude aj pokračovať.
Podľa údajov zo SHMÚ sa saharský prach nad územím Slovenskej republiky objavuje naozaj pomerne pravidelne. Počas sledovaného šesťročného obdobia ich štúdie sa prach na Slovensku vyskytuje v priemere počas 64 dní v roku. To predstavuje približne 18 % roka.Napríklad v období 2013-2023 sa priemerne prach zo Sahary u nás vyskytol 11x za rok. Zdá sa že sa to zvyšuje, pretože kedysi, napríklad medzi rokmi 1979 až 2010, to bolo len približne 4x za rok. Podľa vyjadrenia SHMÚ je za nárast prípadov výskytu saharského prachu zodpovedná aj zmena klímy, ktorá sa okrem nárastu teploty prejavuje aj zmenami vo veľkopriestorovej atmosférickej cirkulácii vzduchu. Zvyšujúca sa teplota vzduchu prispieva k väčšiemu suchu, čo má za následok zväčšovanie rozlohy území, ktoré môžu byť potenciálnym zdrojom prachu. Silný vietor následne zdvíha prach z povrchu púšte a unáša ho na veľké vzdialenosti, častokrát aj tisíce kilometrov.
Prach ako taký…
Iné konšpirácie tiež využívajú ako dôkazy tzv. “kondenzačné stopy”, ktoré ostávajú na oblohe po prelete lietadiel v určitých výškach. Aj keď tu ide o bežný fyzikálny jav, niektorí ľudia si to vysvetľujú po svojom. A keď niekto nechce veriť vedeckým dôkazom, potom sú často logické argumenty zbytočné...
Magnetizujúci prach?
Pretože ďalšia teória je, že ide o „ťažké kovy“. Aj k tomu sa objavili rôzne videá, kde je prach vystavovaný magnetu, na ktorý reaguje. A na sociálnych sieťach to potom žije…
V závere článku o saharskom prachu na iMeteo.sk je výpočet, aké je tvrdenie o lietadlách naložených prachom nereálne: „Na 1 m2 spadlo 1 až 20 g prachu. Dajme tomu, že len 1 g. Slovensko má 49 000 km2, to znamená, že podľa niektorých ľudí lietadlá vysypali nad Slovenskom 49 000 ton piesku. Jeden Boeing 737-800 unesie cca 20 ton. Podľa niektorých tak nad Slovenskom lietalo 2450 lietadiel naložených pieskom, ktoré ho sypali celú noc a celý deň a robia to ešte aj teraz. Tie lietadlá točili nonstop cestu Sahara (nakládka) - Slovensko (vykládka).“
Záver si ľahko urobíte sami…
Slovenskí redaktori “interez.sk” napríklad magnetizmus saharského prachu v minulosti aj otestovali. Skúška dopadla tak, že na prikladaný magnet prach vôbec nereagoval.
Tak sa spojili s odborníčkou Janou Matejičkovou zo SHMÚ, ktorá im vysvetlila, že: „V saharskom prachu sú obsiahnuté aj oxidy železa a tie majú magnetické vlastnosti.“ Zároveň však dodala, že “saharský prach sa skladá najmä z rôznych minerálov, okrem kremičitanov sú to uhličitany, fosfáty, či už spomínané oxidy železa”. K tomuto jednoduchému pokusu im potom ešte navyše uviedla komunikačná manažérka referátu koordinácie projektu “LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia”, pani Andrea Žitňanová, že “magnetické vlastnosti sú dosť závislé od koncentrácií rôznych prvkov v prachu a zrejme nie všade ich je toľko, aby to malo výrazný efekt”.
Je saharský prach nebezpečný?
Mnohí ľudia sa logicky obávajú, že saharský prach je nebezpečný. Samozrejme, keďže ide o prach, tak tento vzduch znečisťuje, avšak nie je to až také zlé, ako to môže na prvý pohľad vyzerať. „Vo všeobecnosti miera nebezpečnosti prachových častíc závisí od zloženia a veľkosti. Čím sú prachové častice menšie, tým hlbšie do tela vedia vniknúť a spôsobiť zdravotné problémy. Na meracích staniciach sa merajú PM10 a PM2,5, pričom dolný index opisuje veľkosť v mikrometroch. Meracie stanice namerali hlavne PM10 ,preto je saharský prach menej zdraviu škodlivý než napr. sadze z nesprávneho vykurovania, ktoré sú menšie a obsahujú karcinogénne látky. Častice saharského prachu sú väčšie a materiál je inertný, čiže zotrváva v pôvodnom stave,“ uviedla pani Žitňanová pre doménu interez.
Ako je to s tou rádioaktivitou?
Saharský prach, ktorý dorazil do Európy vo februári, priniesol so sebou aj niečo nečakané. Podľa združenia pre kontrolu rádioaktivity na západe Európy ACRO bol v piesku nameraný patrný nárast radiácie.
Skrátka v prachu bola nameraná zvýšená rádioaktivita.
Otázkou je samozrejme že prečo?
Podľa ACRO sa v prachu nachádzala zvýšená koncentrácia rádioaktívneho cézia-137. Aby sme našli pôvod tejto rádioaktivity, musíme sa pozrieť viac do minulosti.
Že by Alžírsko vlastne iba „vracalo požičané“ ?
Ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia testovali Francúzi v oblasti Sahary jadrové zbrane. Predtým, ako Alžírsko v roku 1962 vyhlásilo svoju nezávislosť, bola krajina francúzskou kolóniou.
A práve v alžírskej časti Sahary podnikali Francúzi testy jadrových zbraní. 13. februára 1960 podniklo Francúzsko prvý test jadrovej zbrane, udalosť spomínaná aj ako „Gerboise Bleue“.
Po tomto prvom teste nasledovali ďalšie podzemné testy jadrových zbraní, čo pochopiteľne aj zanechalo v oblasti značnú stopu v podobe zvýšenej rádioaktivity.
Časopis Science Advances (volume 11, issue 5) z januára 2025 práve uverejnil výsledky výskumu v tejto oblasti pod názvom “Radioactive contamination transported to Western Europe with Saharan dust”.
Spomína v ňom oblasť Reggane, kde sa v 60. rokoch 20. storočia v južnom Alžírsku uskutočnili prvé francúzske atmosférické jadrové testy, ktorá je práve jedným z najaktívnejších zdrojov prachu, ktorý je zodpovedný za opakujúce sa masívne saharské prachové udalosti, ktoré zasahujú do západnej Európy a ovplyvňujú kvalitu ovzdušia. Konštatuje, že po veľkej epidémii v marci 2022 bola spustená občianska vedecká kampaň zameraná na štúdium rádioaktivity spôsobenej týmto prachom. Zo šiestich krajín západnej Európy bolo odobratých 110 vzoriek depozitov, pričom 53 bolo preukázaných ako vedecky reprezentatívnych. Geochemické a mineralogické analýzy vzoriek v kombinácii so satelitnými pozorovaniami a výpočtami spätnej trajektórie potvrdili pôvod z južného Alžírska vrátane lokality Reggane.
Izotopové “podpisy” plutónia, čo je niečo ako jedinečný odtlačok jadrovej bomby, zostali v rozsahu globálnych spádových podpisov, ktorým dominovali jadrové testy USA a bývalého ZSSR, výrazne odlišné od francúzskych spádových podpisov. Záver výskumu však jasne ukazuje, že rádioaktívna kontaminácia zistená vo všetkých vzorkách však (z hľadiska rádioaktivity) nepredstavuje riziko pre verejné zdravie.
Prach hrá dôležitú úlohu v klimatickom systéme Zeme.
Tieto (prachové) minerálne častice môžu ovplyvňovať žiarenie, meniť optické vlastnosti a životnosť oblakov, ako aj ovplyvňovať zrážkové procesy. A keď sa minerálny prach usadí, poskytuje živiny aj pre vývoj suchozemských rastlín, ako aj pre fytoplanktón, čo má vplyv na globálne pohlcovače CO2. Minerálny prach môže tiež ovplyvniť kvalitu ovzdušia a verejné zdravie. Najmä chemické zloženie a distribúcia veľkosti častíc sú rozhodujúce pri zvažovaní potenciálnych vplyvov minerálneho prachu na ľudské zdravie. Púštne prachové častice v suspenzii v atmosfére sú emitované z oblastí s ľahko erodovateľnými a suchými pôdami, ktoré zmietajú silné povrchové vetry. V rámci celosvetového zdroja prachu dodáva Saharská púšť a jej lokalita Sahel v severnej Afrike od 50 až 70 percent! Každý rok sa teda z oblasti severnej Afriky vypustí 400 až 2 200 Tg saharského prachu, pričom 12 % z toho je “prepravené” (teda odfúknuté) do Európy, kde sa väčšina tohto prachu usadí pri sporadických udalostiach s vysokou prašnosťou. Tieto udalosti sú často spojené s takzvanými “atmosférickými riekami”, ktoré prenášajú tropický vzduch bohatý na vodnú paru, oblaky a púštny prach zo severnej Afriky do Európy. V juhozápadnej Európe sa tieto udalosti zvyčajne vyskytujú skoro na jar. Je len samozrejmé, že počas takýchto prašných udalostí je v Európe kvalita ovzdušia často výrazne ovplyvnená.
Okrem všeobecného problému znečistenia zostáva hlavným problémom aj potenciálny prenos rádioaktivity spojenej so saharským prachom, ktorý môže pochádzať z francúzskych jadrových testov uskutočnených v 60. rokoch 20. storočia v južnom Alžírsku.
Medzi obyvateľstvom a vo vedeckej komunite sa o ňom vo veľkej miere diskutuje.
Doteraz sa uskutočnilo len niekoľko štúdií saharských prachových udalostí, ktoré sa vo všeobecnosti zbierali na jednotlivých staniciach na meranie kvality ovzdušia pozdĺž Stredozemného mora alebo boli modelované, a skúmali sa viaceré vlastnosti prachu vrátane umelej rádioaktivity. Pokiaľ ide o koncentrácie rádionuklidov v prachu, predchádzajúce štúdie dospeli k záveru, že tieto prachové udalosti prispeli iba k tomu, že dlhodobá úroveň pozadia umelých rádionuklidov zostávala na stopových úrovniach v atmosfére na celom svete. Napriek týmto predchádzajúcim výsledkom niektoré správy, médiá a sociálne siete stále pripisovali rádioaktivitu týmto prachom výlučne testom francúzskych jadrových zbraní uskutočnených na začiatku 60. rokov 20. storočia v južnom Alžírsku a navrhli, že úrovne rádioaktivity prachu môžu byť významné, čo zvýšilo obavy širokej verejnosti spojené s týmito opakujúcimi sa prachovými udalosťami.
Extrém v roku 2022.
Počas zimy 2020–2024 pár intenzívnych severoafrických vniknutí prachu zasiahlo Európu s takým trvaním a takou intenzitou, ktoré nikdy predtým neboli zaznamenané. Obzvlášť masívne prepuknutie prachu sa vyskytlo v marci 2022.
Udalosť, ktorá sa začala 15. Marca (2022), bola úplne výnimočným transportom prachu zo severnej Afriky do oblasti západného Stredomoria a prekonala všetky rekordy, pokiaľ ide o trvanie a intenzitu, pričom ovplyvnila najmä kvalitu ovzdušia v západnej a strednej Európe. Následne na základe analýzy satelitných snímok bolo ako hlavný zdroj prachu tejto prašnej epidémie identifikované južné Alžírsko. A práve táto časť Alžírska skutočne zahŕňa aj oblasti, v ktorých Francúzsko v období od februára 1960 do apríla 1961 vykonalo sériu „Reggane“, skupinu štyroch jadrových testov atmosférických atómových bômb. Odhadovaný celkový výkon týchto štyroch testov je 72,7 kt, čo je 0,02 % celkového výkonu testovania jadrových zbraní uvoľneného na celom svete v rokoch 1945 až 1980.
Preto už 17. marca 2022 začali vedci spolu s občianskou vedeckou kampaňou s pomocou sociálnych médií X (predtým známych ako Twitter) s cieľom preskúmať potenciálne transport rádioaktívnych izotopov, ako je cézium-137 [137Cs, polčas (t1/2) = 30,2 roka], plutónium-239 (239 Pu, t1/2 = 24 110 rokov) a plutónium-240 (240 Pu, t1/2 = 6563 rokov) v spojení s prachom zo Sahary. Vďaka tejto iniciatíve zozbierali 110 vzoriek saharských usadenín prachu od 69 občanov v šiestich krajinách západnej Európy (Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko a Španielsko) v zemepisných šírkach od 37° do 51° severnej šírky (pozri Materiály a metódy). Vedci skombinovali distribúciu zrnitosti, zloženie ílovej mineralógie a rôzne geochemické analýzy [koncentrácie prvkov a olova (Pb) izotopy], obsah rádionuklidov (137 Cs, 239+240 Pu) a signatúry (240 Pu/239 Pu) v zozbieranom prachu.
Pomocou satelitných produktov a spätných trajektórií vzdušnej hmoty tiež vytvorili všeobecnú kontextualizáciu udalosti. Tento multi-proxy prístup umožnil najprv vybrať vedecky reprezentatívne vzorky (53 zo 110) z tých, ktoré boli zozbierané, a to hlavne na základe distribúcie veľkosti častíc a dátumu odberu vzoriek, a potom presne vysledovať pôvod prachu z veľmi veľkého regiónu severozápadnej Afriky a určiť ich obsah rádioaktivity a zdroj. Publikovaná štúdia predstavuje jeden z prvých multi-proxy súborov údajov, vrátane podrobných analýz umelých rádionuklidov vo veľkom súbore atmosférických ložísk zhromaždených na viacerých miestach po celej západnej Európe počas jednej rozsiahlej prachovej epidémie, čo vedcom umožňuje priamo riešiť otázku spájajúcu opakujúce sa saharské prachové udalosti a ich potenciálnu dodávku rádioaktivity do západnej Európy.
Výsledky štúdie
Prečo teda nenesie saharský prach vačšinu pozostatkov z francúzskych jadrových testov. Ešte raz , je to tým, že detonačná sila francúzskych testov bola len 0,02 % z celkovej detonačnej sily USA a Sovietskeho zväzu počas rokov 1950 až 1970.
Ale veľká časť týchto testov (USA a ZSSR) sa vykonala v približne rovnakej zemepisnej šírke ako je Sahara, pričom rádioaktívne častice dokázali vystúpiť až do výšky 8 kilometrov. Takto to potvrdzuje aj vedecký autor inej štúdie Dr. Xu-Yang pre vedecký portál IFL Science.
Saharský prach sa pohybuje v rámci globálneho umelého spadu
Rádioizotopový podpis a pomery izotopov plutónia v spáde spojené s francúzskymi jadrovými testami uskutočnenými v Alžírsku sa očakávajú nižšie ako 0,07 v dôsledku odlišného zloženia paliva, výšok výbuchu a detonačných systémov v porovnaní s testami USA a ZSSR.
Pomery 240 Pu/239 Pu namerané vo vzorkách saharskej prachovej udalosti v marci 2022 sa pohybovali medzi 0,172 ± 0,014 a 0,192 ± 0,010 (obr. 4A), so strednou hodnotou 0,187 ± 0,016 v prachových časticiach 0,016 nameraných počas prachovej udalosti nameranej počas 0 PM. Francúzsko, s priemernou hodnotou 0,194 ± 0,033. Pomery 240 Pu/239 Pu namerané vo vzorkách z marca 2022 sa preto zhodujú so stredným pomerom 0,18 ± 0,01 uvádzaným pre globálnu signatúru spadu (obr. 4A), v ktorej prevažne dominujú jadrové testy USA a bývalého ZSSR a ktoré označili pôdy z celého sveta. Tento globálny pôvod rádionuklidu v prachu potvrdzuje 137 Cs/239+240.
Pomer aktivity Pu v rozmedzí od 17,3 ± 1,1 do 28,4 ± 2,6, ktorý tiež spadá do rozsahu globálneho spadu [~23,8 až 29,4, korigované na rozpad do roku 2022; Obr. 4B]. Tieto podpisy sa výrazne líšia od pomeru aktivity 137 Cs/239+240 Pu pripisovaný francúzskym jadrovým testom vykonaným v Alžírsku s hodnotami odhadovanými na 0,1 až 8,7 pre atmosférické jadrové testy uskutočnené v Reggane (korigovaný na rozpad do roku 2022; IAEA, 2005).
Záverom možno povedať, že rádio-nuklidové podpisy zistené v saharskom prachu zozbieranom v roku 2022 zostali v rozsahu globálneho spadu zisteného ako signál pozadia v pôdach na celom svete a výrazne sa líšili od charakteristík francúzskych atmosférických jadrových testov vykonaných v južnom Alžírsku.
Zanedbateľný vplyv rádioaktívnej kontaminácie na zdravie
Západná Európa saharským prachom céziovým rádionuklidom (137 Cs) aktivity v zozbieranom saharskom prachu kolísali medzi 2,7 ± 0,3 a 26,4 ± 1,4 Bq kg-1 (obr. 5B), s hodnotou mediánu 14,4 ± 0,8 Bq kg-1. Tieto hodnoty sú v súlade s hodnotami zistenými v prachu uloženom na snehu v Pyrenejach vo Francúzsku počas prachovej udalosti v roku 2021 s hmotnostnými aktivitami rádionuklidu 137 Cs 19,0 ± 0,5 Bq kg-1. Je však nižšia ako hodnoty namerané v jemnejších suspendovaných časticiach (PM10) počas prašnej udalosti v roku 2004 vo Francúzsku (v rozmedzí 32 až 170 Bq kg−1).
Marec 2022 Režimy veľkosti zŕn saharských nánosov prachu sa zmenšovali s rastúcimi zemepisnými šírkami (obr. 5A) v dôsledku gravitačného usadzovania a pohybovali sa od 7 do 37 μm, pričom zostali v triede veľkosti bahna. 137 Cs, ktorý je obohatený o najjemnejšie častice ílu, rozdiel v aktivite cézia oproti vzorkám prachu PM10 v roku 2004 možno pripísať tomuto efektu veľkosti zrna. Aktivity 239+240 Pu vo vzorkách saharského prachu sa pohybovali medzi 0,57 ± 0,02 a 0,82 ± 0,04 Bq kg-1. Tieto aktivity sú porovnateľné s aktivitami hlásenými v nánosoch prachu zo saharských udalostí, ku ktorým došlo vo februári 2004, máji 2004, júli 2005 a máji 2008.
Pozitívna korelácia medzi hmotnostnými aktivitami rádionuklidov 239+240 Pu a137Cs (obr. 5C) naznačuje, že oba rádionuklidy majú rovnaký pôvod. Výsledkom je, že 137Cs nájdené v saharskom prachu uloženom v Európe počas epizódy z marca 2022 sa tiež pripisuje globálnemu spadu a nie jadrovým testom uskutočneným Francúzskom v Alžírsku, ako naznačuje atómový pomer 240 Pu/239 Pu (obr. 4A). Aj keď je obsah 137 Cs v saharskom prachu dodaný do určitej miery umelo, je oveľa nižší ako prahová hodnota povolená Európskou úniou (EÚ) v potravinárskych výrobkoch [1 000 Bq kg-1 pre obilniny, zeleninu, ovocie, mäso, mlieko a mliečne výrobky a 400 Bq kg-1 pre detskú výživu ako príklad (52)]. Okrem toho v prípade intenzívnych saharských prachových ohnísk v Európe sa špecifické aktivity 137 Cs vo vzduchu pohybovali okolo 1 až 7 μBq m−3 v suspendovaných časticiach PM10 (15). Za predpokladu, že objem vzduchu spotrebovaného osobou za 1 deň je 11 m3 (53), je inhalačná dávka v dôsledku expozície 137 Cs v dýchanom vzduchu 11 až 77 μBq deň−1 , čo sa rovná 77 až 540,10−12 mSv deň−1) (prepočítavací faktor pre inhaláciu 137 Cs). Tieto hodnoty sú 108-krát nižšie ako hodnoty povolené EÚ (3,10−3 mSv deň−1 ).
Záver?
Štúdia dospela k záveru, že zdravotný vplyv rádioaktívnej kontaminácie západnej Európy saharským prachom je zanedbateľný!
Teda sa dá povedať, že aj keď sú veľké prachové presuny saharského prachu do (hlavne západnej) Európy pôsobivé, a opakujúce sa a aj keď sú zdrojovo nielen, ale aj z tých oblastí, kde sa v minulosti robili jadrové testy, pokiaľ ide o vystavenie obyvateľstva navyše umelej rádioaktivite, v skutočnosti nepredstavujú pre verejné zdravie riziko. Ľudovo povedané, “niečo tam je..”, ale čo je ale dôležité je to, že takéto množstvo cézia-137 je tak veľmi malé a ťažko namerateľné, že pre ľudské telo má len zanedbateľný vplyv. Napríklad aj ACRO v svojej inej správe uvádza, že tento prach vytvoril nad území Francúzska “tenučkú vrstvu, ktorá je aj veľmi slabo rádioaktívna”. Tieto sedimenty sa tak pridávajú k sedimentom ktoré tam ležia po výbuchu elektrárne v Černobyle.
Aké iné dôsledky teda môže mať saharský prach?
Saharský prach môže výrazne zhoršiť kvalitu ovzdušia aj dohľadnosť v postihnutých oblastiach. Miera zdravotných dôsledkov závisí od ich veľkosti a zloženia. Čím sú prachové častice menšie, tým hlbšie môžu vniknúť do dýchacej sústavy. Meracie stanice namerali hlavne zvýšené koncentrácie hrubších častíc PM10 v ovzduší. Vo všeobecnosti je však saharský prach menej škodlivý než napríklad emisie vznikajúce počas nesprávneho vykurovania domácností. Prachové častice z vykurovania sú menšie a obsahujú aj karcinogénne látky, ako napríklad benzo(a)pyrén.
Ako sa chrániť pred znečisteným ovzduším?
V prípade potreby je možné sledovať aktuálny stav kvality ovzdušia napríklad aj na stránke www.dnesdycham.sk, kde sú aj odporúčania ako sa chrániť pred výrazne znečisteným ovzduším. A v dňoch so zvýšenou koncentráciou saharského prachu je možné prípadne obmedziť pobyt vonku, znížiť frekvenciu vetrania, prípadne zapnúť čističku vzduchu alebo nosiť respirátor, ktorý zachytí časť znečistenia pred vdýchnutím.
Treba si však uvedomiť, že saharský prach je prirodzený fenomén, ktorý sa nedá ovplyvniť. Dostupné dáta potvrdzujú, že ide o stále častejší jav, ktorému sa nedá vyhnúť, a preto je hlavne pre alergikov dôležité venovať mu náležitú pozornosť.
