Summit G7 2026 z iného pohľadu.

Keď porovnáme oficiálnu agendu a dohody z G7 v Éviane (15.–17. júna 2026) s tým, čo dominovalo v mainstreamových médiách, môžeme vidieť typický rozdiel medzi hĺbkovou diplomatickou prácou a mediálnym zjednodušením.

Médiá sa sústredili na geopolitiku (hlavne Blízky východ, Trumpov deal s Iránom, Hormuzský prieliv a Ukrajinu), zatiaľ čo menej atraktívne, ale dôležité témy dostali minimálny priestor.

O čom sa naozaj diskutovalo a dohodlo (oficiálne výstupy):

Lídri prijali deväť samostatných vyhlásení (nie jedno veľké comuniqué) a to v týchto hlavných oblastiach:

• Geopolitika a krízy — Silná podpora Ukrajine (zvýšenie vojenskej pomoci vrátane protivzdušnej obrany, tlaku na Rusko cez sankcie na ropu/plyn). Vítanie Trumpovho MOU s Iránom, znovu-otvorenie Hormuzu, stabilita Blízkeho východu. Indo-Pacific, boj proti severokórejským kyberútokom atď.

• Ekonomická a energetická bezpečnosť — Vyhlásenie o vyváženom, odolnom raste a makroekonomických nerovnostiach. Kľúčovou je Deklarácia o zabezpečení dodávateľských reťazcov kritických minerálov (Critical Minerals Resilience Alliance) – diverzifikácia od Číny, financovanie, sledovateľnosť, recyklácia, zásoby pre energiu, EV, obranu a AI.

• Medzinárodné partnerstvá a rozvoj — Spoločne prospešné partnerstvá s vývojovými krajinami (Brazília, India, Keňa, Južná Kórea), reforma solidarity, financovanie rozvoja mimo tradičnej pomoci.

• A tiež síce menej viditeľné, ale dôležité témy:

  • Ochrana detí online (bezpečnejší digitálny priestor).

  • Boj proti rakovine (zdieľanie dát, výskum, ciele).

  • Boj proti pašovaniu ľudí - migrantov, drogovej kriminalite a organizovanému zločinu.

  • Ebola (koordinovaná reakcia na prepuknutie v Bundibugyo).

  • Umelá inteligencia - AI, digitál a dlhodobá ekonomická reziliencia.

Ďalšie ministerské stretnutia počas predsedníctva pokrývali environmentálnu oblasť (biodiverzita, dezertifikácia), financie, obchod a kritické minerály.

Čo médiá väčšinou ponúkli (a čo vynechali):

• Ponúknuté dominantné témy v novinách: Trumpova dohoda s Iránom, reopening Hormuzu, Ukrajina (ako sekundárne), geopolitické napätie a ekonomické riziká. Veľa pozornosti na osobnosti (Macron, Trump) a krízy. Pomaly najdôležitejšou tému bolo, že kto sa s kým odfotil, a kto o to dokonca prosil… (sic!).

• Nedostatočne informované / skoro takmer ignorované:

  • Kritické minerály a energetická odolnosť  — Veľmi dôležité pre budúcnosť (prechod na zelenú energiu, AI, obranu), ale dostalo menej priestoru ako "horúce" krízy.

  • Ekonomické nerovnováhy a dlhodobý rast (makroekonomická koordinácia, monitoring IMF/OECD).

  • Zdravie (rakovina, Ebola) a ochrana detí online — Takmer marginálne.

  • Hĺbkové partnerstvá s Global South a reforma rozvojovej pomoci.

  • Environmentálne a udržateľné témy (napriek francúzskemu predsedníctvu).

Skrátka médiá žiaľbohu stále ešte uprednostňujú krátkodobé drámy a konflikty (81 % podľa niektorých analýz), zatiaľ čo dlhodobé systémové témy (ekonomická bezpečnosť, zdravie, digitál) idú do úzadia.

V stručnom zhrnutí sa dá povedať že  Summit G7 bol pragmatický – riešil aktuálne krízy, ale posunul aj štrukturálne veci (kritické minerály, partnerstvá, odolnosť).

Na hanbu médií treba zase ukázať, že svoj dôraz dali hlavne "headline" geopolitiku, ale vynechali podstatu francúzskeho predsedníctva - dialóg o nerovnováhach a budovaní odolnosti v multipolárnom svete.

Rozbor témy kritických minerálov na G7 v Éviane (2026)

Toto bola jedna z najvýznamnejších dlhodobých priorít francúzskeho predsedníctva (spolu s ekonomickými nerovnováhami a energetickou bezpečnosťou). Nadväzuje na predchádzajúce summity (Critical Minerals Action Plan z Kanady 2025 a japonské iniciatívy). Lídri prijali samostatnú G7 Leaders’ Declaration on Securing Supply Chains for Critical Minerals (podporila ju aj Austrália).

Prečo je to dôležité? - Pretože kritické minerály (lítium, nikel, kobalt, vzácne zeminy, grafit atď.) sú "nová ropa" pre:

• Energetickú transformáciu (batérie, obnoviteľné zdroje, veterné turbíny).

• Digitálne technológie a AI (čipy, dátové centrá).

• Obranu a high-tech priemysel.

Problémom je že tu existuje veľmi vysoká koncentrácia Číny, tá dominuje v ťažbe až cca ~70 % vzácnych zemín a v spracovaní vyše >90 %.

Takže určité riziko ekonomického nátlaku (exportné obmedzenia) tu jednoznačne existuje.

Kľúčové body deklarácie G7:

• Strategický význam — Kritické minerály sú kľúčové pre ekonomickú prosperitu, energetickú transformáciu, digitálne technológie (AI), batérie a obranu.

• Ciele diverzifikácie — Žiadna jediná krajina mimo G7+partnerov by nemala dodávať viac ako 60 % vzácnych zemín a permanentných magnetov do roku 2030 (ambícia ďalej na 50 %). Cieľom je znížiť zraniteľnosť.

• Nová aliancia — Vytvorenie nezáväznej G7 Critical Minerals Resilience and Production Alliance (odolnosť a dodávky a koordinácia). Zjednodušuje existujúce iniciatívy, koordinuje s partnermi, ale zatiaľ je nezáväzná!

• Konkrétne opatrenia:

• Financovanie a investície — Mobilizácia kapitálu do ťažby, spracovania a lokálnej hodnoty v partnerských krajinách - spoločná prospešná spolupráca s "rovnako mysliacimi krajinami (vrátane Austrálie)” na základe vysokých štandardov (transparentnosť, environment, sociálne, pracovné práva).

• Sledovateľnosť a štandardy — Pilotné harmonizované systémy (začiatok s lítiom a niklom).

• Zásoby (stockpiling) — Koordinácia strategických rezerv v G7 (verejný aj priemyselný sektor).

• Recyklácia a cirkulárna ekonomika — Podpora sekundárnych surovín (recyklovaný obsah, stimuly).

• Krízový mechanizmus — Spolupráca s IEA na monitoringu dodávok, rizík a narušení dodávok.

• Diverzifikácia ťažby, spracovania a priemyselnej kapacity.

Proti ekonomickej nátlaku je už silná kritika ne-trhových praktík, ekonomickej koercie a arbitrárnych exportných obmedzení (implicitne Čína).

Kontext a limity

• Pokrok — Nadväzuje na predchádzajúce plány, pridáva konkrétnejšie ciele a alianciu. Podpora "rovnako zmýšľajúcich partnerstiev" (Austrália atď.).

• Výzvy — Nezáväzné (non-binding), žiadne pevné mechanizmy na zdieľanie nákladov alebo obchodné bariéry. Niektoré vývojové krajiny (napr. Brazília) vyjadrili obavy z "consumer clubu" – G7 ako spotrebiteľský blok bez dostatočného zapojenia producentov.

• Geopolitický rozmer — Reakcia na nedávne čínske obmedzenia a energetickú krízu z Blízkeho východu.

Celkovo ide o strategický posun k ekonomickej bezpečnosti v ére znižovania rizík. Nie je to revolúcia, ale systematické budovanie odolnosti, ktoré bude mať vplyv na energetiku, autá, technológie a obranu v nasledujúcich rokoch.  Deklarácia nadväzuje na predchádzajúce plány a zameriava sa na dlhodobú odolnosť dodávateľských reťazcov. Je pragmatická, ale nezaväzujúca.

Čo sú to vlastne tie kritické materiály, resp. kritické suroviny?

Podľa definície sú to suroviny s vysokou ekonomickou dôležitosťou pre EÚ a vysokým rizikom narušenia dodávok. (Kritickýcke suroviny EÚ (Critical Raw Materials – CRM) podľa Critical Raw Materials Act (CRMA). EÚ ich pravidelne hodnotí podľa ekonomickej dôležitosti (pre zelenú/digitalnú transformáciu, obranu, zdravotníctvo), a podľa rizika dodávok (koncentrácia produkcie, importná závislosť, substitúcia).

Aktuálny zoznam (2023/2024, platný v 2026): 

Zoznam strategických surovín EÚ (Strategic Raw Materials – SRM) podľa Critical Raw Materials Act (CRMA) (stav 2024/2025, bez zásadných zmien v roku 2026): 34 kritických surovín, z toho 17 strategických (najcitlivejšie).

Strategické suroviny EÚ (17 položiek)

Tieto materiály sú považované za najkritickejšie pre zelenú transformáciu, digitalizáciu, obranu a energetiku (vrátane jadrovej).

Poznámka - Niektoré materiály (napr. meď, nikel, grafit) sú na zozname strategických aj keď nie všetky spĺňajú všetky kritériá CRM – kvôli ich významu pre energetiku.

Prečo je tento zoznam dôležitý? Pretože určuje, ktoré projekty dostanú status strategického projektu (rýchlejšie povoľovanie, podpora EÚ). Ďalej slúži ako základ pre diverzifikáciu dodávok a recykláciu. A pre jadrovú energetiku sú kľúčové najmä: urán, grafit, hafnium, zirkónium (nie vždy explicitne na SRM, ale podporované).

Plný zoznam kritických surovín EÚ (34)

Strategické suroviny (17) – najvyššia priorita (zelená energia, digitalizácia, obrana):

• Antimón, arzén, bauxit/hliník, bizmut, koksovateľné uhlie, kobalt, meď, fluórové zlúčeniny, galium, germánium, grafit, hafnium, hélium, lítium, horčík, mangán, nikel, niób, fosforit/fosfor, platinové kovy, vzácne zeminy (REE), skandium, kremík (kovový), tantál, titán, volfrám, urán, vanád.

Ostatné kritické suroviny (dopĺňajú zoznam):

• Azbest (historicky), baryt, bentonit, boráty, uhlie (energetické), koks, diatomit, živica, fluorit, grafit (prírodný), sadra, indium, ílové minerály, kaolín, kremík (metalurgický), lítium (ďalšie formy), magnezit, prírodný grafit, perlit, fosfát, REE (ťažké + ľahké), rutil, stroncium, síra, talk, telúr, cín, titanová ruda atď.

Prečo sú dôležité pre energetiku (vrátane jadrovej)?

• Jadrová energetika: Urán (palivo), grafit (moderátor), hafnium/zirkónium (obaly tyčí), REE (magnety, riadenie), volfrám/titán (zliatiny pre vysoké teploty).

• Obnoviteľné zdroje: Kobalt, lítium, nikel (batérie), REE (veterné turbíny), meď (vedenie), galium/germánium (solár).

• Digitalizácia: Galium, germánium, tantal, REE (čipy).

Geopolitické riziká

• Čína dominuje v REE (80–90 %), grafite, galium, germánium, kobalte (spracovanie).

• Rusko/Kazachstan – urán a obohacovanie.

• Kongo – kobalt.

• EÚ dováža viac ako 90 % mnohých CRM.

Opatrenia EÚ (CRMA)

• Ciele do 2030:

  • 10 % ťažba v EÚ.

  • 40 % spracovanie v EÚ.

  • 25 % recyklácia v EÚ.

  • Max. 65 % z jednej tretej krajiny.

• Strategické projekty — urýchlené povoľovanie (24–27 mesiacov).

• Monitorovanie — dashboard rizík, spoločné nákupy, rezervy.

• Circularita — tlak na recykláciu (napr. permanentné magnety).

Terajší stav v roku 2026

• Prebieha implementácia + RESourseEU akčný plán (ďalšie financovanie, zjednodušenie povoľovania, partnerstvá s krajinami ako Kanada, Austrália, USA).

• Na Slovensku sa sleduje najmä v kontexte jadrovej energetiky (Mochovce, Jaslovské Bohunice) a potenciálnej domácej ťažby.

A ako je na tom Slovensko a kritické suroviny – aktuálny stav (2026)?

Slovensko je v oblasti kritických surovín (CRM) výrazne závislé od dovozu, ale má určitý potenciál a strategickú polohu vďaka jadrovej energetike. Stručný prehľad:

1. Celková pozícia SR - Slovensko nepatrí medzi veľkých producentov CRM – väčšinu (vrátane uránu, lítia, REE, kobaltu atď.) dovážame. Podľa CRMA EÚ sme však aktívni v implementácii – podporujeme diverzifikáciu a recykláciu. Naša silná (ale zároveň aj slabá) stránka je jadrová energetika (Mochovce + Jaslovské Bohunice) – keďže spotrebúvame významné množstvo uránu a súvisiacich materiálov (zirkónium, hafnium, grafit).

 2. Ťažba a potenciál na Slovensku - Historicky sme kedysi mali veľmi bohatú ťažbu (Banská Štiavnica – striebro, Kremnica – zlato), dnes je produkcia minimálna, ale prebieha prieskum. V oblasti uránu existovala v minulosti historická ťažba, dnes nie je aktívna žiadna. Existujú ložiská, ale environmentálne a spoločensky odporované. EÚ však tlačí na domácu produkciu a Slovensko by mohlo byť súčasťou európskeho reťazca.

Lítium:

Lítium je jednou z najstrategickejších surovín EÚ (je na zozname strategických SRM v CRMA). Slovensko má reálny potenciál stať sa jeho producentom, hoci zatiaľ ide hlavne o prieskumné štádium. Hlavné lokality prieskumu sú v okolí Rimavskej Soboty a okolia (južné Slovensko, Gemer-Malohont región) — najvýznamnejší projekt. Ložiská sú viazané na vulkanické horniny a geotermálne systémy. Spoločnosti ako European Lithium, Slovak Lithium alebo lokálni partneri (napr. v spolupráci s austrálskymi/kanadskými firmami) tu vykonávajú geologický prieskum. Sú aj ďalšie oblasti - Banská Bystrica región, stredné Slovensko (historické ložiská spojené s antimonitovými rudami), Kremnica-Štiavnica oblasť (vedľajší produkt pri zlate). Stav prieskumu (2026) je v štádiu (väčšinou) prieskumných vrtov a geofyzikálnych meraní. Niektoré projekty sú v štádiu tzv. “scoping study” alebo “pre-feasibility”.

Výsledky zatiaľ potvrdzujú anomálie s obsahom lítia v pegmatitoch a geotermálnych vodách. Koncentrácia nie je extrémne vysoká (v porovnaní s Austráliou alebo Južnou Amerikou), ale pri súčasných cenách ekonomicky zaujímavá. Z pohľadu plánu ťažby sa dá predpokladať, že ak prieskum dopadne dobre, prvé ťažobné povolenia by mohli prísť v rokoch 2028–2032. Ide o tvrdú horninu (pegmatity) alebo prípadne geotermálne vody (tzv. brine lithium) – druhá možnosť je environmentálne menej náročná. Sú tu však aj ťažkosti - Silný odpor miestnych komunít (obavy z kontaminácie vody, krajiny), pretože Gemer je citlivý región. Potom aj v povoľovaní to nie je ľahké, pretože  slovenské zákony sú prísne – EIA procesy trvajú roky. Možno by CRMA EÚ mohla pomôcť urýchliť strategické projekty. Ďalej ide aj o to, že z pohľadu kapitáli závisí väčšina projektov od zahraničných investorov (EÚ fondy, kanadské/austrálske firmy). Na Slovensku by sa však dali využiť moderné metódy s nižším dopadom (direktná extrakcia z vody). Z pohľadu významu pre SR a EÚ je lítium kľúčové pre batérie (úložiská energie pre jadrové elektrárne a OZE). Ide aj o strategickú autonómiu - domáca produkcia by znížila závislosť od Číny a Južnej Ameriky. No a samozrejme z pohladu ekonomiky je to potenciál nových pracovných miest v regióne s vysokou nezamestnanosťou. Takže prieskum lítia na Slovensku pokračuje pomerne aktívne, ale stále sme v ranom štádiu. Najväčší pokrok je v Rimavskej Sobote. Ak sa podarí prekonať environmentálne a povoľovacie bariéry, mohli by sme mať do konca dekády prvú ťažbu.

Urán:

Prieskum uránu na Slovensku – aktuálny stav (2026). Urán je strategická surovina EÚ (na zozname CRM/SRM v CRMA) a pre Slovensko má osobitný význam kvôli jadrovej energetike (naše elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach ho potrebujú). Z historického kontextu malo Slovensko v minulosti aktívnu ťažbu uránu (najmä v 20. storočí v oblastiach ako Novoveská Huta, Železné alebo v okolí Brezna). Ťažba bola zastavená v 90. rokoch kvôli ekonomickým, environmentálnym a politickým dôvodom. Dodnes však existujú staré bane a ložiská, ktoré boli čiastočne sanované. Aktuálny prieskum (2026) je taký, že prieskum prebieha obmedzene – hlavne geologické mapovanie a overovacie vrty. Nie je to aktívna ťažba.

Hlavné lokality sú v Novoveskej Hute (región Spišská Nová Ves) — kde je historické ložisko, a stále sa skúma potenciál. Potom Brezno a okolie (Stredné Slovensko). A opäť Gemer-Malohont a ďalšie vulkanické oblasti (spolu s inými kovmi). Zapojené sú štátne spoločnosti (Štátny geologický ústav Dionýza Štúra) a súkromné firmy (často v spolupráci so zahraničnými partnermi z EÚ). EÚ tlačí na domácu produkciu uránu kvôli diverzifikácii od Ruska/Kazachstanu.

Aj tu sú environmentálne problémy v silnom odpore verejnosti (radiácia, kontaminácia vody). Ale sanácia starých baní je stále veľmi aktuálna. Opäť môžeme spomenúť pomalé a dlhé povoľovanie, ktoré je veľmi prísne (EIA, ochrana prírody). CRMA EÚ by mohla urýchliť strategické projekty, ale na Slovensku to ide pomaly. Z pohľadu ekonomiky je pri nízkych cenách uránu ťažba nie vždy rentabilná. Aktuálne ceny však rastú kvôli jadrovej renesancii. Z pohľadu geopolitiky chce EÚ znížiť závislosť od dovozu – a SR by mohla byť súčasťou európskeho reťazca (ťažba + spracovanie). Slovensko má geologický potenciál (nie obrovský, ale relevantný pre domácu spotrebu). V kontexte CRMA a plánov na predĺženie životnosti našich blokov + prípadných nových reaktorov (SMR) je prieskum uránu strategickou témou. V najbližších rokoch sa očakáva intenzívnejší prieskum + diskusie o možnej ťažbe po 2030, ak by EÚ poskytla podporu. V zhrnutí sa asi dá konštatovať, že na rozdiel od lítia je prieskum uránu opatrnejší a pomalší kvôli historickej záťaži a citlivosti témy. Je však veľmi dôležitý pre energetickú bezpečnosť SR.

V oblastiach antimónu, zlata, a striebra sú stále malé ložiská, historická ťažba (Šturec pri Kremnici – zlato so striebrom ako vedľajším produktom). Existujú aj ďalšie, ako mangán, baryt, kaolín, živica – menej strategické, ale využívané. Pre recykláciu existuje dobrý potenciál (elektronický odpad, batérie) – podporované fondmi EÚ.

3. Naše výzvy a riziká - máme vysokú závislosť. Takmer 100 % dovoz strategických CRM (z Číny, Ruska, Kazachstanu atď.). Povoľovanie a ťažba sú na Slovensku komplikované (environmentálne zákony, NIMBY odpor obyvateľov). V rámci energetiky naše jadrové elektrárne závisia od stabilného dovozu uránu. Takže diverzifikácia (napr. cez EÚ partnerstvá s Kanadou/Austráliou) je priorita. Existuje reálna príležitosť - SR môže profitovať z CRMA – strategické projekty by mohli získať urýchlené povolenia a financovanie.

4. Aktivity a stratégie SR - Slovensko sa aktívne zapája do európskych iniciatív (Raw Materials Alliance, RESourceEU). Ministerstvo hospodárstva a geologický prieskum sledujú nové ložiská.

Vláda podporuje zelenú transformáciu – lítium a recyklácia sú v hre pre batérie a skladovanie energie. No a v kontexte jadrovej energetiky vlastne plány na predĺženie životnosti reaktorových blokov a prípadne nové reaktory vyžadujú zabezpečenie CRM.

Takže, keby sme to chceli zhrnúť -  

Závery G7 z Evianu sa nás bezprostredne dotýkajú, aj keď to v novinách nebolo zdôraznené. Slovensko je vo vzťahu ku kritickým surovinám skôr spotrebiteľ ako producent, ale má geologický potenciál a silnú jadrovú pozíciu. Najväčšou výzvou je urýchliť prieskum a ťažbu udržateľným spôsobom, aby sme znížili závislosť. V porovnaní s krajinami ako Česko alebo Poľsko sme síce mierne pozadu, ale EÚ fondy a CRMA nám dávajú šancu dobiehať.