Práve som sa dozvedel smutnú správu. Včera nás opustil jeden z výnimočných ľudí, Ing. Jozef Kehér.
Jeho súhlasný podpis stál na mnohých strategických energetických dokumentoch ktoré vytvorili aj dnešnú energetiku, ktorá dávala život Slovensku a cez hospodárstvo mnohým našim generáciám spoluobčanov.
V krásnom veku 89 rokov ho už zradilo srdiečko. Pohreb bude mať asi v pondelok 6. Mája 2024 v Piešťanoch na cintoríne pri letisku.
Na snímke je Ing. Jozef Kehér spolu s ďalšou jadrovou legendou - našou fotogratkou Martuškou Ďurišovou.
Narodil sa 13 januára 1935 a titul inžiniera získal na SVŠT v Bratislave (1959) a následne absolvoval aj postgraduálne štúdium na ČVUT. V r. 1967 nastúpil do Jaslovských Bohuníc na jadrovú elektráreň A-1, kde bol vedúci technologického odboru a jeho prvé profesionálne kroky boli preto spojené s výstavbou a prevádzkou jadrovej elektrárne A1. Už po piatich rokoch (1972) ho vymenovali za námestníka riaditeľa Atómovej Elektrárne Bohunice pre prevádzku a techniku, z ktorej pozície osobne riadil spúšťanie JE A-1. Za úpechy ho v roku 1976 zvolili do Ústredného Výboru KSS, čo mu neskôr efektívne pomáhalo v presadzovaní ťažkých a mnoho krát aj nepríjemných problémov spojených s dodávateľskými firmami a jadrovým dozorom. Po úspechoch ho poslali ďalej a v rokoch 1977-1978 pracoval už na generálnom riaditeľstve Slovenské Energetické Podniky ako riaditeľ pre výrobu a rozvod. A situácia sa zopakovala - ako úspešného a rozhodného manažéra do Slováci posunuli na federálnu úroveň. V rokoch 1978–1981 pracoval ako námestník ministra Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a v rokoch 1982-1990 bol námestníkom ministra Federálneho ministra palív a energetiky a zároveň aj zmocnencom Československej Vlády pre výstavbu jadrových elektrární. Ako je známe program jadrových elektrární typu A1 bol nakoniec po jej havárii ukončený prechodom na bloky VVER. V diskusiách odborníkov i laikov v minulosti ale niekedy ešte aj dnes zaznievajú protichodné názory na to, či bol program A1 z pohľadu ďalšieho rozvoja jadrovej energetiky prínosný, alebo neúspešný. Ing. Kehér patril ku generácii odborníkov, ktorí verili, že program A1 naštartoval rozvoj jadrovej energetiky v Československu. Koordinovaným úsilím veľkého počtu organizácií zapojených do návrhu projektu JE A1, od akademickej prípravy vysokoškolských odborníkov, cez výrobu jej komponentov, výstavby a nakoniec i prevádzky však tento jadrový program pomohol vytvoriť široký káder odborníkov všetkých profesií nutných pre zvládnutie jadrovej energetiky. Jednoducho povedané, na tomto projekte vyrástla minimálne jedna celá generácia jadrových odborníkov, ktorá následne plynule prešla do realizácie jadrového programu na báze reaktorov VVER. Z tohto pohľadu je možné program A1 považovať za mimoriadne prínosný a užitočný.
Na snímke zo spustenia prvého reaktorového bloku JE V-1 z roku 1978 je Ing. Kehér v strede (tlieskajúci). Vpravo je vtedajší riaditeľ EBO Ing. Kostovský, a vľavo generálny riaditeľ SEP Ing. Lukačka.
Aj po rozdelení Československa v rokoch 1991-1992 ešte využívali bohaté skúsenosti a schopnosti Ing. Kehéra ako poradcu na Federálnom Ministerstve hospodárstva ČSFR. Odtiaľ potom ako činorodý človek prešiel do dodávateľskej sféry. V rokoch 1992-1995 pracoval na Škode Praha-Montážnej správe Bohunice (neskoršie Energoservis) ako obchodný a technický námestník riaditeľa a v roku 1996 prešiel do Mochoviec.
S výnimkou reaktorových blokov EMO-3,4 bol Ing. Jozef Kehér v zodpovedných riadiacich funkciách pri spúšťaní všetkých jadrových blokov v Čechách i na Slovensku.
Ale Ing. Kehér má zásluhu aj v niečom inom a to veľmi dôležitom!
Zo svojej pozície Zmocnenca vlády pro výstavbu jadrových elektrární zodpovedal Ing. Jozef Keher za výstavbu všetkých blokov v bývalom Československu. Jeho riadiacich štábov sa okrem hlavných dodávateľov pravidelne zúčastňovali i zástupcovia štátneho dozoru Československej komisie pre atómovú energiu (ČSKAE), ktorí niekedy vystupovali i s kritickými stanoviskami a občas mu spôsobovali vrásky na čele, zvlášť keď niektoré stanoviská poukazujúce na technické nedostatky behom výstavby ohrozovali plánované termíny výstavby a spúšťania jednotlivých blokov. Ing. Kehér síce nakoniec vždy našiel so štátnym dozorom kompromis, pretože pochopil, že tlak na čo najvyššiu kvalitu realizácie našich jadrových blokov je len k prospechu veci a tak prispel k tomu, že tieto bloky sú i dnes po toľkých rokoch stále bezpečné. Ale chcel viac - ako zmocnenec vlády vedľa výstavby jadrových blokov prevzal na seba aj poverennie nad vypracovaním návrhu nového Zákona o štátnom dozore nad jadrovou bezpečnosťou a povolal si k tomu Dr. A. Ševčíka, bývalého námestníka ministra FMPE.
Nový zákon bol aj vypracovaný a vydaný pod číslom 28 v roku 1984 a bol na svoju dobu veľmi moderný, lebo už vtedy dával štátnemu dozoru významné právomoci, vrátane možnosti zastaviť prevádzku jadrového bloku. Napriklad stanovoval že ak by organizácia prevádzkujúca JE dala na zodpovedné miesto spojené s jadrovou bezpečnosťou človeka bez splnenia oprávnenej kvalifikácie, teoretickej a praktickej prípravy, lekárskych, psychologických a bezpečnostných kritérií – mohla byť (okrem odstavenia reaktorového bloku) ihneď pokutovaná sumou 1 milión československých korún. To bola vtedy astronomická suma a taký zákon bol proste prelomový! Ako je možné? V komunistickom systéme? V systéme kolektívneho plánovania? Ing. Kehér si totiž vo svojej zodpovednosti a pozície ako aj videnia budúcnosti nepochybne už vtedy, s ohľadom na vývoj vo svete, uvedomoval, že jadrová energetika sa aj u nás neobíde bez náročnej kontroly štátu nad všetkými fázami jej realizácie.
Práve preto chcel od autorov tohoto zákona, aby štátny dozor bol v našom jadrovom programe takým silným partnerom, ktorý bude mať potrebnú autoritu a všetky právomoci nutné k účinnému výkonu kontroly jadrovej bezpečnosti od samého začiatku až do konca. A to mu kolektív autorov pod vedením Dr. Ševčíka splnil. Je preto osobitnou zásluhou Ing. Jozefa Kehéra, že Zákon č. 28/1984 Sb. bol z tohto pohľadu na svoju dobu v štátoch bývalého sovietskeho bloku výnimočný.
Pamätníci si na neho určite spomínajú ako na veľmi energického a zanieteného jadrového energetika. Mal som tú česť s ním osobne spolupracovať, bol to správny chlap na správnom mieste.
Česť jeho pamiatke!
