Nasťa ďakujem, alebo o vlastenectve mojimi očami

Krátke zamyslenie nad vlastenectvom...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

2. marec 2010. Tak tento dátum si budem ešte veľmi dlho pamätať. Na prvý pohľad bežný utorok, pracovný týždeň. V tento deň som však zažil niečo, čo som počas môjho takmer 20 ročného života ešte nezažil. Banská Bystrica vítala olympionikov na námestí. Nie je žiadnym tajomstvom, že dvaja najúspešnejší - Anastasia Kuzminová a Pavol Hurajt- majú svoj domovský klub práve v tomto meste a tak nečudo, že sa mesto rozhodlo „svojich" patrične privítať. Akcia to bola skutočne skvelá. Niekoho možno upútala prítomnosť médií, či pieseň, ktorú Kuzminovej zložili dve mladé dievčatá, no u mňa to bolo niečo iné. Nebola to ani tak prítomnosť medailových olympionikov ale skôr reakcia ľudí. Na námestí sa zišli stovky nie len športových fanúšikov aby obrovským potleskom privítali zlatú Nasťu a bronzového Hurajta. Stovky nadšených tvári sa pozeralo, ako tieto dve hviezdy priviezol jaguár naprieč celým námestím až na pódium. Pesnička Nas nedogonat vhodne zapadla do tejto scény. Na tom námestí boli ľudia rôzni. Ani ja sám nie som výrazný športový fanúšik a priznám sa, namiesto skorého vstávania som uprednostnil možnosť pozrieť si ráno výsledok na internete. Ako Slováka ma vždy potešilo, keď bol výsledok dobrý, o to viac ak bol medailový. Keď som sa dozvedel o príchode reprezentantov na námestie, nechcel som tam chýbať a s hrdosťou som tlieskal skandoval spolu s ľuďmi okolo mňa. Premohla ma národná hrdosť a dojatie. Prvýkrát som mal chuť zakričať „Som Slovák a som na to hrdý!" Tento pocit ma odtrhol od reality toho bežného utorka, a nachvíľku som bol mysľou úplne inde.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Návrat do reality bol však bolestný. To, čo som si prečítal necelú hodinku po tejto krásnej akcii definitívne zatienilo všetko to pekné, vlastenecké, čo som uplynulé minúty prežíval. Vlastenecký zákon z dielne tej najnárodnejšej strany prešiel 3. čítaním a bol schválený. Pravdupovediac, do poslednej chvíle som dúfal, že poslanci v sebe nájdu tu silu a zahlasujú proti tomuto zákonu. Žiaľ, nestalo sa tak a školáci si (možno) 1. apríla zaspievajú štátnu hymnu nie zo žartu. Osobne dosť pochybujem, že náš náhodne mysliaci a závodne jazdiaci prezident vráti zákon do parlamentu. O tom, či je tento zákon skutočne potrebný sa diskutovalo už dosť. Myslím si, tak ako väčšina, že veci skôr uškodí ako prospeje. Vlastenectvo je určite potrebné, o tom snáď nikto nepochybuje. Zamýšľal sa však nad otázkou či som vlastenec. Otvorene vyhlasujem - Ja vlastenec nie som. Mám rád Slovensko, ale pocit národnej hrdosti vo mne nie je. A podľa toho kam smerujeme ani dlho nebude. Mrzí ma to, ale vlastenectvo je niečo čo sa neprikazuje zhora, ale pochádza zdola. Od bežných ľudí, postupným vývojom. Akékoľvek nariaďovanie a povinnosť vykonávať „vlastenecké rituály", či naivita, že sľub vernosti štátu zníži korupciu, alebo zvýši efektivitu úradníkov sú slušne povedané trápne. SNS však musím aj poďakovať. Možno to vyznie ironicky, ale niečo urobili dobre. To, že tému národnej hrdosti, či vlastenectva priniesli na parlamentnú pôdu je jednoznačne krok správnym smerom. Naivne verím, že ak poslanci budú mať úprimnú snahu posilniť vlastenectvo u ľudí, začnú od seba. Na začiatok veľa netreba - stačí elementárna slušnosť a zdravý rozum. K prvému by som odporučil minimálne účasť na rokovaniach (v triezvom stave a s osobnou účasťou), neohováranie menšín, nezneužívanie imunity a prizanie majetku. A zdravý rozum hovorí sám za seba - schvaľovať také zákony, ktoré mu neodporujú. Nie je to až také ťažké, samozrejme, ak sa chce. Kde nie je vôľa, tak tam cestu márne hľadať budeme.

SkryťVypnúť reklamu

Nasťa ma veľmi potešila. Pozitívne prezentovala Slovensko vo svete a svojím výkonom mu urobila dobré meno. Nie len jej, ale aj ostatným členom našej výpravy, ktorý dosiahli významnejšie úspechy chcem v tomto mojom krátkom zamyslení poďakovať. Lebo práve na takéto momenty v slovenskej histórii budeme môcť byť hrdí a možno o pár rokov si väčšina z nás povie „Som Slovák a som na to hrdý!" A verím, že oprávnene a hlavne- bez zákona.

Martin Nastišin

Martin Nastišin

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Občas ma niečo tak zarazí, alebo poteší, že mám chuť písať. Tak píšem. Zoznam autorových rubrík:  PolitikaPrírodaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu