Keď z posledných parlamentných volieb vzišla koalícia SMER-HZDS-SNS tak len málokto si s odstupom času pomyslel, že to nebude cesta do pekla. Najmä kvôli tretiemu koaličnému partnerovi. HZDS už dnes nie je ani zďaleka tým, čo bolo v minulosti, čo môže každého len tešiť. Pán Mečiar je dnes rád, že jeho strana je v koalícii a tak si nedovolí príliš veľké excesy, čo už sa žiaľ o SNS povedať nedá. Keď sa tak spätne pozerám na takmer uplynulé volebné obdobie a hľadám slová, ktoré by ho čo najviac vystihli a ktoré sa používali najviac, prichádzam na 2 - sociálna politika a kradnutie. Nechcem tu momentálne rozoberať to prvé, ale skôr sa zameriam na to druhé - nám všetkým dobre známe - kradnutie a jeho hlavného predstaviteľa v dnešnej koalícii SNS.
Mám rád Slovensko a ľudí, ktorí tu žijú. Čo mi však najviac vadí na povahe Slovákov je takmer absolútny nezáujem o veci verejné. Klasický scenár- čo nie je na mojom dvore ma nezaujíma. Ak by som bol vysoko postaveným slovenským politikom, tak za túto našu vlastnosť by som pánu Bohu ďakoval. Veď čo už je lepšie ako vládnuť mase, ktorej môžete zákonom prikázať takmer čokoľvek, ktorej môžete ukradnúť miliardy a miliardy eur bez toho aby sa nad tým trápila? Každého dokáže rozčúliť ak mu niekto ukradne peňaženku v ktorej mal dajme tomu 100 eur a doklady. Ideme na políciu s nádejou, že sa peňaženka nájde aj s peniazmi. Keď však niekto predá emisie hlboko pod cenu, vybaví mýto za najdrahšiu možnú cenu, či pomocou nástenky doslova rozdá milióny, alebo údajne za ŠTÁTNU dotáciu zoberie do vrecka 15 - 30% tak to už Slovákov netrápi. Nejako podvedome nám to možno vadí, no nič s tým robiť nevieme (alebo nechceme?). Nie som naivný, a tak viem, že to kradnutie je neoddeliteľnou súčasťou politiky. No rozmery, ktoré dosiahlo za posledné roky na Slovensku sú už skutočne obrovské. Príliš rýchlo sme si zvykli na to, že rozkrádanie je tu na dennom poriadku. Poďme však ďalej.
Umelé vytváranie susedskej nenávisti. To je s SNS tak späté, že by si to mohla dať patentovať, a aspoň na niečom zarobiť „poctivo". Zrovnať Budapešť so zemou by bola jednoznačne škoda, otčenáš sa chvalabohu učíme po slovensky a na Kriváni maďarská vlajka neveje. Mám niekoľko známych maďarskej národnosti a nie len tí mi jednoznačne potvrdzujú, že problém majú iba s jednou skupinou Slovákov - politikmi. A viem, že to platí aj z druhej strany Dunaja. Strany, ktoré svojich voličov oslovujú na vopred vykonštruovaných nepravdivých tvrdeniach, či extrémizmom, alebo sústavným ukazovaním na nebezpečenstvo, ktoré samé vytvárajú majú dnes dostatok priaznivcov. Mám toho už dosť. Vadí mi, keď je v parlamente strana, ktorej čelný predstavitelia robia len hanbu a pri akomkoľvek upozornení na tento fakt reagujú v zmysle, že jedine my máme pravdu, my sme tí slušní a správny politici a ostatní sú lajná, hnoje, buzeranti...Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy, kapela od bubeníka a strana od predsedu. V tejto strane to asi platí. Veď prečo nepodpísať šéfa na prezenčku, keď za taký poslanecký plat si predsa môže dopriať pár hodín zábavy v Delfíne, alebo sa ku každému správať ako k druháčikovi na základnej škole, či podávať trestné oznámenia za nevinné Hudákove žarty (mimochodom, ten diel bol skvelý).
Otázok a vecí, ktoré mi na tejto strane vadia je skutočne veľa. Žijeme však a demokracii a tak nech tá strana existuje. To, že si oni myslia, že konajú správne ma až tak netrápi, keďže najťažšie je poraziť ľudskú hlúposť. Oveľa viac ma však znepokojuje ich podpora zo strany verejnosti. Kto dá hlas tejto strane má rovnaký podiel na ich politike ako oni samotní. A dobrovoľne sa rozhodnúť pre primitivizmus, klamstvá, krádeže je skutočne vec na zamyslenie. Preto by som týmto článkom chcel vyzvať všetkých, ktorý plánujú v nasledujúcich voľbách dať hlas tejto strane nech si tento fakt uvedomia. SNS totiž nie je o vlajkách, národnej hrdosti, patriotizme, rozvoji slovenskej kultúry, a pod. Tieto veci u len ich zámienkou na ich skutočný cieľ - byť pri koryte a vyžrať ho tak ako sa len dá.
