Som presvedčený o nutnosti spolupráce medzi západnými integračnými zoskupeniami a Ruskom. Význam NATO a aj Ruska je v dnešnom svete obrovský. Takmer v každom súčastnom konflikte nájdeme či už priamo, alebo nepriamo zapojenú jednu z týchto mocností. No a tak isto sa bez ich angažovanosti nekoná takmer žiadne dôležité rokovanie o otázkach bezpečnosti a iných aktuálnych témach. Dnes už možno povedať, že NATO a Rusko nestoja proti sebe a to aj, dovolím si tvrdiť, napriek novej ruskej strategickej doktríne, ktorá definuje NATO ako svoju najväčšiu hrozbu. Množstvo spoločných projektov, na ktorých aktívne participujú obe strany sa zvyšuje. Myslím si, že Rusko si začína uvedomovať, že hra na silného medveďa mu veľa pozitív neprinesie, skôr naopak. Je síce vojenský hegemón, čo mu umožňuje pri otázkach bezpečnosti spoľahnúť sa samo na seba, no na druhej strane aktívne vzťahy, či už diplomatické, ekonomické, alebo politické tak s európskym, ako aj euroatlantickým priestorom sú pre neho nutnosťou. V dnešnom globalizovanom svete je podľa môjho názoru nutné hľadať si partnerov, či spojencov aj tam, kde nám história ukázala, že cesta nevedie. Každá minca má však aj druhú stranu. Môžeme sa snažiť o dobré vzťahy s Ruskom, no z druhej strany sú prejavy zväčša opačné. Dobrým príkladom môže byť nedávna vojna v Gruzínsku. Reakcia NATO prišla okamžite. NATO prerušilo spoluprácu s Ruskom. No trvalo len skutočne krátko a bola obnovená. Otázkou je, o čom tieto pro forma kroky svedčia. NATO potrebuje Rusko oveľa viac, než to platí naopak, a tak sú ochotné tolerovať rôzne ruské excesy. Rusko si je tohto faktu vedomé a tak si dovoľuje oveľa viac.
Aká je teda budúcnosť vzťahov NATO a Ruska? Som toho názoru, že v ceste vzájomného zbližovania a partnerstva treba pokračovať. Mali by sme hľadať skôr to, čo nás spája, než to, čo nás rozdeľuje. Druhý výročný prejav pred oboma komorami ruského parlamentu a členmi vlády, ktorý predniesol ruský prezident Medvedev je odkazom, že Rusko si uvedomuje svoju zaostalosť. Severoatlantická aliancia mu musí veriť, že tak ako sa Rusko snaží zreformovať svoje hospodárstvo, zreformuje aj niektoré svoje postoje. Cesta vedie vždy cez dialóg. Obyčajné diktovanie a provokácie nikam nevedú a budovanie si suverenity na úkor partnerstva ma podľa mňa zlý efekt. Taktiež nová strategická koncepcia NATO vyzýva na intenzívne a priateľské vzťahy s Ruskom. Nie sa čomu diviť, keďže spoločné projekty sú úspešné. Napriek všetkým negatívam, ktoré ovplyvňujú vzájomné vzťahy s Ruskom som optimista a verím, že v budúcnosti sa história nezopakuje a bipolarita je zažehnaná. Správna cesta totiž vedie cez dialóg a spoluprácu.
