Osobne si myslím, že je to práve preto, lebo sme sa príliš vzdialili od toho, na čom sme ako národ vznikali a nemyslím teraz len rok 1993. Staršia literatúra, historické pramene a kultúrne obyčaje nám podľa mňa prináša celkom verný pohľad na Slovákov a ich život. Určite nie sme ideálni a máme množstvo chýb, ale to, čo na nás bolo pekné boli práve hodnoty, ktoré sme vyznávali, úcta k blížnemu, prírode, viere, skromnosť, samostatná obživa, a podobne. Vieme teda aká kultúra bola niekedy, ale akí sme dnes? Individualisti, karieristi, orientovaní na materiálne hodnoty, vlastné blaho a namiesto poctivej práce špekulantstvo. Samozrejme, do tejto situácie sme sa nedostali len vlastným pričinením. Zmenou režimu logicky prišla aj (aspoň čiastočne) zmena myslenia, kedy sme sa čo najskôr chceli činmi a zmýšľaním prispôsobiť kultúre Západu. Robili sme to však bezhlavo a s pocitom, že čo je tam je predsa určite lepšie a správnejšie ako to, čo bolo u nás dovtedy. Tempo zmien bolo príliš rýchle na to, aby sme sa zamýšľali nad ich dôsledkami. Tam niekde sa podľa mňa začala naša kríza, ktorá je vo svojich dôsledkoch ešte horšia ako tá finančná, či hospodárska. Veľmi sme sa vzdialili od svojich koreňov. Strom, ktorý nemá pevné korene sa ľahko vyvráti, rastlinu bez koreňov odfúkne vietor kdekoľvek. Žiaľ, takým stromom sme aj my. A práve vďaka tomu, si s nami naši vládcovia môžu robiť čo chcú. Pri jednej facke nastavíme aj druhé líce, pod palicou vždy chrbát ohneme. Chýba nám hrdosť a schopnosť postaviť sa svojvôli moci. Chýbajú nám pevne korene a rešpekt k prirodzeným autoritám, k ľuďom, čo svoj život zasvätili tomu, aby mal tento štát aspoň kúsok hrdosti, chýba nám schopnosť kričať keď sa dejú zlé veci, a hlavne v tom vydržať.
Je však nádej to zmeniť? Ja si myslím, že je, avšak je to na každom jednom z nás. Vráťme sa ku svojim koreňom. Samozrejme nechcem aby sme teraz išli všetci pásť ovce, alebo pracovali na gazdovstve, ale návrat k našim hodnotovým koreňom. Uvedomme si našu identitu a nenechajme si ju len tak vziať. Rozprávajme o tom, aký štát chceme mať, prezentujem svoje názory, hľadajme ľudí, ktorí s nami súhlasia. Jedného je ľahko ignorovať, masu už nie. Najdôležitejšie je však vydržať, nezabúdať a nenechať sa ovplyvniť medovými rečami tých, ktorí svoju politickú kariéru chápu ako koryto a nie ako službu. Možno som veľký idealista, ale dobrým pocitom ma napĺňa práve to, že pocity aké mám ja má aj množstvo ďalších ľudí. Z každej strany počúvame ako chcú mladí ľudia odísť a začať nový život niekde, kde to bude lepšie. Možno to čaká aj mňa. Oveľa radšej by som však zostal tu, kde som sa narodil a kde žijem a pre tento štát pracoval s pocitom, že chcem veci zmeniť k lepšiemu. Ak človek to čo robí, robí s cieľom byť užitočný a chce tým pomôcť svojmu okoliu, efekt sa znásobí. Buďme teda užitoční a hlavne nerezignujme. Nie je dobré ak rezignuje staršia generácia, ak však rezignuje generácia nastupujúca, je to tragédia. Nie len jednotlivca, ale nás všetkých.
