Kaplnka, v ktorej sa dnes už nekonajú pohrebné obrady je na Dušičky zaliata svetlom sviečok. Každý, kto cintorín navštívi, zapáli tu aspoň jednu za tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Blikajúca nádhera núti ľudí postát, zamyslieť sa, pomodliť sa...
No tento krásny a pokojný výjav sa môže znenazdajky zmeniť na sálajúce peklo.
Ľudia z hrôzou pozorovali, ako plamene oblizujú kaplnku a ustupovali pred mocnejúcim živlom.
Privolaný hasiči prišli o pár minút
Na moje podivenie však začali hasiť vodou. Na vysokú hasičskú som síce nechodila, ale mala som pocit, že olej by sa vodou hasiť nemal.
Pri dotyku s chladnou vodou sklenené nádoby praskali a uvoľnovali ďalší roztopený vosk.
Plamene si však po chvíli dali povedať.
Okolie kaplnky zahalil biely dym.
Bolo dobjované.
Pamiatkou na nepríjemnú udalosť zostali iba začiernené steny a plášť Panny Márie.
Pri jej nohách začali ochvíľu opäť pribúdať sviečky tých, ktorí sem prišli ticho spomínať.
