Do Smoleníc sa dá ísť v ktorúkoľvek ročnú dobu. Vždy je tu krásne. Na jeseň hrajú listy všetkými farbami, v zime sa deti sánkujú na miernych briežkoch, v lete poteší tieň voňavého lesa. Na jar tu cítiť silu života, ktorý sa prebúdza.

Kráčali sme si cestou popod zámok. Jediné, čo rušilo celkový dojem, boli zlisované mŕtvolky žiab na ceste. Ako je to možné, keď po tejto ceste prejdú dve autá denne?

Malý potôčik čiastočne zodpovedal na našu otázku. Kde-tu sme na kameňoch uvideli ropuchu. Teda nie jednu. Dvojice ropúch, ktoré si plnili svoju každoročnú a zároveň jedinú celoživotnú povinnosť diktovanú prírodou.

Pri všetkej neforemnosti možno aj na ropuche nájsť niečo krásne. Napríklad oči. Zrenice sú vodorovné a dúhovky výrazne sfarbené.

Stúpali sme vyššie smerom k jazierku a zamilovaných dvojíc pribúdalo. Samčekovia sa zakliesnení na svojich samičkách venovali zachovaniu rodu a z tejto činnosti sa nedali ničím rušiť. Nečudo, ich pud je tak silný, že sa dobrovoľne stanú účastníkmi dopravnej nehody len preto, aby sa vrátili každú jar na to miesto, odkiaľ vzišli oni sami. Sú verní svojmu rodisku a iné nehľadajú.

V ich ríši je to zariadené účelne. Samička má okolo 12 cm. Samček je oveľa menší. Inak by tá chuderka jeho vytrvalosť asi nezvládla.

Prichádzame k jazierku. Hladina, ktorá vyzerá byť z diaľky čerená len pár vlnkami, z blízka vrie. Len máloktorá samička na brehu nie je osedlaná.

Vo vode sa to len tak hmýri. Rozmnožovací inštikt samčekov je taký silný, že ak je núdza o partnerku, vrhajú sa všetci na jednu tak náruživo, že ju utopia.

Bojuje sa všetkými zbraňami.

Pre toto. Kde-tu plávajú chuchvalce vajíčok. Ropucha vypúšťa vajíčka, ktoré sa ponášajú na korálky navlečené na šnúrke. Tieto retiazky majú neraz až 10 metrov. Ochvíľu z nich budú žubrienky.

Zo žubrienok žabky.

A tie sa o rok vrátia na rovnaké miesto, aby si tu našli svojho partnera a zanechali tu svoje potomstvo.

Ožije voda, brehy okolo nej, aj suché lístie, spod ktorého rašia prvé stebielka trávy.

Jarné slnko robí asistenta reprodukcie.

Odchádzame. Hladina sa zdá byť z diaľky pokojná.