Jiřina Bohdalová raz rozprávala o svojej stretávke so spolužiakmi po X rokoch. Hovorila, ako hrdé mamičky a babičky vyťahovali z kabeliek fotografie detí, rozdávali ich okolosediacim a potom s napätím očakávali, čo príde. - Ja tedy nevím, co čekali... že někdo poví: jéééé, to je ale ošklivý dítě!
Viem, že tie naše sa nám zdajú vždy najkrajšie. Lebo sú naše a lebo ich máme najradšej. A preto ich vieme tak vidieť.
Pošteklím ťa
Gebroško
Ešte mucku
Tréma pred štartom
Po boji
Šťastná
Som sociálna poradkyňa. Ľudské práva, práva dieťaťa, rodinná a sociálna politika sú témy, ktorými sa zaoberám celý svoj pracovný život. Túžim po slušnom štáte, ktorý by fungoval pre ľudí a myslel aj na tých najslabších. Zoznam autorových rubrík: Rodina, úvahy, Poézia, pocitovky, knižnica, Komentáre, u nás, Politika, foto, nezaradené
