Dojímajú svojou jednoduchosťou a krásou. Pre deti ich písali ľudia, ktorí deťom rozumeli.
Mária Rázusová-Martáková : MôJ MACÍK
(prebásnila pre deti z ruského originálu Z. Alexandrovovej: Moj Miška)
Šijem, šijem pomaličky
košieľku i nohavičky
a ty Macko ticho seď,
oblečiem ťa hneď.
Môj Macík je ideálnou prvou knihou pre deti. Listovala som tvrdými stránkami leporela, obdivovala pekné obrázky a recitovala si veršíky, ktoré si pamätám dodnes. Potom som zobrala svojho medvedíka Brumka a tak isto som mu varila kašu, umývala rúčky, kŕmila ho a brala von na prechádzky. Pre deti a ich hry je macko inšpiráciou.
Keď som prvýkrát čítala Macíka môjmu synovi nemal ešte ani 2 roky. Viezli sme sa niekam ďaleko a snažili sme sa spríjemniť si cestu. Potešila som sa, keď som videla, ako ho to zaujalo a ako sústredene počúva. Usmieval sa a prikyvoval. Až do chvíle, kým neprišlo k vyvrcholeniu deja.
Juj nehoda veliká,
stiahla voda Macíka,
všetky labky hore dvihol.
- Bodrík, Bodrík, chytaj mi ho!
Vtedy sa z detskej sedačky ozval srdcervúci nárek, ktorý sme sa snažili eliminovať po zvyšok cesty. Pre deti - dramatický príbeh.
Včera som mu ju ako šesťročnému na jeho žiadosť čítala pred spaním po stý krát zase. A viem, že ak bude mať svoje deti, ich prvá kniha bude Môj Macík. A možno to bude práve táto. Pretože také upatlané, ochytané a rokmi skúšané majú pre deti a rodičov najväčšie čaro. A možno svojim deťom povie - z tejto mi čítala mama, keď som bol ešte malý.
Ľudmila Podjavorinská - Už ho vezú!
(zbierka básní pre deti)
Keď pršalo, mrholilo,
žabiatko sa narodilo.
žabiatko, ver silné ani buk.
Otvorilo sivé očká, skríklo:
- Mama, kŕk!
Poznáte, že? Poznajú ju všetky deti. Možno z prvej triedy, možno z Hollého pamätníka a možno vám ju čítali, kým ste to ešte sami nedokázali. Krátke zveršované príbehy museli učarovať každému dieťaťu. Je tam žabiatko, ktoré sa nechcelo nechať len tak stískať a mágať celou rodinou - pre deti známa situácia, je tam starý lenivý syseľ, včielka s rozbitým hrnčekom, Bodrík - hypochonder a mnoho iných zvieratiek a detí, čo nás pobavili.
Ja som túto knižku objavila až ako školáčka. Keď som raz prišla k babičke, hneď od dverí mi zvestovala: - Krásnu básničku dávali ráno v rádiu. Tu som ti ju napísala...
A podáva mi stenografický záznam, štyri slohy na malom lístočku.
Zima je, zima je vietor si hudie,
ako to, čože to s nami len bude...
Prosba vtáčikov. Aj moje deti, odkedy tú báseň poznajú, každú zimu kŕmia vtáčiky. Pre deti je knižka aj motiváciou a výchovou.
Ján Smrek - Maľovaná abeceda
(pre deti, ktoré sa chystajú do školy)
F
Filoména, chudera
sadla vedľa šoféra.
Filoména jajká,
že mu smrdí fajka.
Nemuseli ste poznať abecedu, aby vám tieto rými vliezli do ucha na prvý šup. A keď vám ich ako deťom čítali zas a znova, pomaly ste zisťovali, že abecedu poznáte. Pre deti prestane byť abeceda záhadou.
- Mami ešte Béčko a potom ešte T.
- A prečo T, Alžbetka?
- Lebo tam som ja!
Telefón si k uchu dám,
volám - Haló, kto je tam?
- Haló, tu je tetka.
- A tu malá Betka.
A veršíky plynuli kolom dokola, usadili sa deťom v malých hlávkach a snáď dali základ tomu, že budú radi spoznávať veľké myšlienky.
Marianna Grznárová - Maťko a Kubko
(próza pre deti)
Pre deti sú jednoducho rozprávkoví. Dvaja valasi - dlhý Maťko a bacuľatý Kubko. Kamaráti, akých by sme chceli všetci. Sú k sebe láskaví a milí a keď sa aj pochytia, netrvá to dlho. Pri pasení oviec zažívajú svoje malé-veľké dobrodružstvá. Keď ste si ich čítali ešte ako deti, bolo to napínavé a zábavné. Optikou dospelého úžasne vtipné a trefné.
Deti na mňa neraz čudne pozerali, keď som sa uprostred pre nich vážnej pasáže začala šúľať od smiechu.
Keď mal Jakub asi tri roky, veľmi vhodne tieto výroky používal.
- Kubík, pozri, prší ešte vonku?
- Nie, ani ovčí bobok necupne na zem...
A tie nádherné opisy... Vždy na ne myslím, keď som obklopená krásnou prírodou. V takej sa dá žiť krásne jednoducho. Oheň horí, priatelia sú priatelia ... a iskry vyletovali do neba a miešali sa s hviezdami...
Balada pre deti aj pre dospelých.
Ľudmila Podjavorinská - ČIN ČIN
Najlepšie prirodzene na záver. Pre deti je Čimo starým známym.
Čimo - vrabec, chalanisko ako každý. Trochu lenivý, trochu neporiadny, trochu zábudlivý, ale pre lásku pripravený do bitky.
Že bol smelý, že bol malý,
doma si ho radi mali.
Vonku v kriku v rozbroji,
doma žil si v pokoji.
So svojou vrabčicou Čimkou, za ktorej lásku zaplatil monoklom, sa rozhodol žiť.
Viem to naspamäť celé. Ešte z mojej knižky, ktorá sa vekom už rozpadá a stránky sú celé zažltnuté. Našla som ju, keď som mala asi 20 rokov. A tiež sa mi po čase čítala celkom inak. Nebola o vrabcoch. Bola o živote. Čimka a Čimo, ich život a starosti, keď na ňho zostali iba sami dvaja. Ale nielen rozprávky končia dobre...
A z obloka, krásna, živá
jeho Čin-Čin volá, kýva:
-Ako dobre, že si tu,
čakám si ťa od svitu!
Kdeže toľko zlô ťa nosí?
Poď len dnuka - máme čosi.
Radostný on dnuka vletí
a čo vidí? Plná piecka malých detí!
Načítal ich dve a štyri,
a to čivká: - čivy-čiry...
A sa smiali a sa smiali
a detičky čivikali:
- Čivy-čivy-čivy čvik!
Boli šťastní ako nik.
Tieto knižky sú pre deti od nula do sto rokov. V knihách pre deti môžete byť vy, vaše deti a vaše príbehy. Ja som v nich a ony sú vo mne.
Urobte si chvíľku pre deti. Prajem príjemné počítanie s tým najlepším obecenstvom!
