Spoznala som niekoľko utrápených mladých manželov, ktorí na sebe vytrvalo a bez ustania nechávajú testovať všetky medicínske objavy a to s cieľom venovať svoju lásku a život malému človiečiku. Ak však opakovane zlyhajú všetky procedúry, nevyhnutne prichádza beznádej. Pre nich a pre všetkých, ktorých to zaujíma som sa rozhodla vyrozprávať príbeh a to náš vlastný.
Kvasilo a dozrievalo v nás pomaly závažné rozhodnutie. Sme mladá rodina, máme dvoch chlapcov, byt v paneláku a sociálne- tak vyšší stred. Poviete si - bolo koze dobre- išla sa na ľad kĺzať. Ano, bolo nám dobre, ale ešte trochu toho dobra sa k nám pomestilo.
A keď už to dozrelo a dokvasilo, zaklopali sme na dvere sociálneho oddelenia vtedajšieho okresného úradu. Zobrala si nás na starosť milá pani, ktorá nás krátkou exkurziou zasvetila do tajov pokrútených paragrafov a praxe okolo nich. Odniesli sme si formulár a oči pre plač. Veci sa vraj majú tak: najprv prinesiete vypísaný obsažný formulár, potom sa necháte psychologicky vyšetriť, potom podľahnete nájazdom sociálnych pracovníčok a to na váš vlastný domov, čiže spálňu, detskú izbu, prípadne chladničku a keď budete oficiálne vyhlásený za normálneho človeka a dostanete na to aj guľaté razítko, môžte si pokojne sadnúť a čakať, potrvá to asi tak štyri roky, veď môžete sa presvedčiť-práve vybavujú žiadosti z roku 1998.
Čo si bežný človek počne s takouto informáciou? Najskôr asi hodí milú žiadosť do koša a bude sa ďalej maznať so svojimi depresiami. Veď dieťa chce teraz a nie o päť rokov, dokedy sa ktoviečo udeje. Povedali sme si - skúsime to inak, zvolíme si pestúnsku starostlivosť, možno to pôjde rýchlejšie, pretože do pestúnskej je vhodné takmer každé dieťa i to, ktoré má rodičov čo oňho prejavujú záujem.
Z novým entuziazmom sme sa hodili do vody, hoci sme vôbec nevedeli plávať. Boli sme pozvaní na psychologické vyšetrenie. Pozostávalo z troch sedení, na ktorých sme okrem osobných pohovorov odpovedali na približne 600 testovacích otázok. Pánu doktorovi sme evidentne nešli do palice. -No, viete, ja ani neviem vzhľadom na čo vás mám posudzovať, takýto prípad som v praxi ešte nemal, - čim myslel asi to, že - bolo koze dobre...
Všetko predpísané sme však absolvovali a priblížil sa deň, keď sme si mali ísť pre záverečnú správu. Keď som s napätím vysvetľovala všetko kamarátke, že po takýchto testoch sa predsa musíš dozvedieť, aký si vlastne človek, ona ma odpálila svojim postrehom: - Natala, to akože keď zistia, že z teba dobrá matka nebude, tak ti zoberú aj tie vlastné?
