Ako sme si išli adoptovať (časť 3.)

Vykročili sme z ordinácie do pochmúrneho, vlhkého novembrového dňa a zdalo sa, že nám došli slová. Boli sme unavení rozprávaním aj premýšľaním. Večer sme si spolu sadli a už nám to opäť trochu myslelo. Napriek tomu, keby sme boli komiksové postavičky, vznášal by sa nám nad hlavou v bubline otáznik.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Keď už som sa dostatočne rozohnila na adresu pána doktora, ktorý sa mi javil ako nastrčený protisociálny agent, do široka som sa venovala antifašizmu a vyvrátila všetky jeho tézy, trochu sa mi uľavilo. Aj nahlas, nielen vduchu tie moje zneli logickejšie. Manžel ma slobodne nechal vypúšťať paru, tak som sa ho na záver opýtala, či so mnou súhlasí. A on na to: - Ano, ten vrchný je nejaký divný!

 Keď sme si k tomu predstavili reklamu, ktorá práve doznela, rozosmiali sme sa oslobodzujúcim smiechom. Bolo to za nami.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z úradu nám oznámili, že evidujú to, že sme normálni. Vypýtali si ešte nejaké to potvrdenie od zamestnavateľa, či dosť zarábame, od lekára, či to prežijeme a o skutočnom stave a sociálnej situácii sa museli poinformovať sami, čiže námatkovou kontrolou.

Každé ráno som vstávala skôr ako obyčajne, chopila som sa metly a prachovky a hneď som čistila, drhla a riadila. Nevedela som totiž, čo je považované za štandard. A pravdou je, že u nás býval dosť často tak trochu binec. Pri troch chlapoch, ktorých som si nenaučila upratovať a pri mojom šťastí, že neohlásené návštevy chodili zásadne v najnevhodnejšiu dobu, som so strachom očakávala nejakú tragédiu.

SkryťVypnúť reklamu

Ale nesplnilo sa. Prvá kontrola prišla v ten najsprávnejší čas. Práve som odložila metličku a lopatku, keď sa ozval zvonček. Naše dve známe dámy stáli pred dverami a nevedeli pochopiť, prečo sa im tak neskrývane teším. Pozreli si byt - detskú izbu, šatníky, spálňu, kuchyňu, spýtali sa, či môžu nazrieť do chladničky a bolo im povolené. Potom sa spýtali na zásoby potravy, tak som im otvorila špajzovú skrinku, nevediac, čo si mám pod tým termínom predstaviť. Na mestskom sídlisku, kde pred domom stál Kaufland a za domom Tesco, som naozaj nemala potrebu škrečkovať. Boli s tým trochu nespokojné, tak som si pomyslela, že sa späť blíži druhá fronta a zásoby treba mať bezpodmienečne

SkryťVypnúť reklamu

V podstate na záver odchádzali veľmi spokojné a ani nevedeli, aká spokojná som bola ja. Asi o hodinu to tam totiž príčinlivosťou mojich detí vyzeralo ako po výbuchu a stopy mojej práce absolútne nebadataľné.

Vyhrozili sa však, že ešte určite prídu, takže som v snažení nepoľavovala.

Natália Blahová

Natália Blahová

Bloger 
  • Počet článkov:  369
  •  | 
  • Páči sa:  53x

Som sociálna poradkyňa. Ľudské práva, práva dieťaťa, rodinná a sociálna politika sú témy, ktorými sa zaoberám celý svoj pracovný život. Túžim po slušnom štáte, ktorý by fungoval pre ľudí a myslel aj na tých najslabších. Zoznam autorových rubrík:  RodinaúvahyPoéziapocitovkyknižnicaKomentáreu násPolitikafotonezaradené

Prémioví blogeri

Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
INESS

INESS

107 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu