Ráno
- No ale keď ideme na Rozsutec cez Diery, tak musíme ísť cez rebríky, to pes nezvládne.
- Ani nemusí. Pôjdeme cez malé Diery.
- Tam nie sú rebríky?
- Niééé. Sto percent.
- No dobre, deti, tak berieme aj psa, tato hovorí, že pozná inú cestu.
O hodinu
Mladší syn mokrý prostredníctvom potoka:
- Šak ju nejako preneseme, tato. Má len 50 kilov, ty máš oveľa viac.
- Hm...hore by vyšla , ale dolu by som ju fakt musel zniesť. ...ale ten rebrík tam museli dať teraz niekedy, nie?
Starší:
- No jasné, predtým sa chodzilo hore tým vodopádom.
O hodinu
- Fakt by som prisahal, že tam žiadny rebrík nebol.
- Šak dobre už.
- Tak sorry. No. Ale tá lanovka je dobrý nápad, nie?
- Je. Už sme obedovali pod dvoma kopcami.
- Tu zme boli na školském výlete. Vtedy tu šlahol blesk do lanovky. Len také iskry lítali...
- Hm...tak dík.
- Pes má lístok len za dve éčka. Jak zadarmo.
O hodinu
Teplota vzduchu 30'C.
- Ten pes je smädný.
- Neny. Šak nescel pit.
- Ten jazyk - to má len klímu zapnutú, že? On ti z ruky piť nebude.
- To dá. To je chvíla. Šak tot kukaj - Veľký Kriváň 1709 mnm.
O hodinu
Na Kriváni
- Mami, čo hľadáš?
- Nemáte tu niekto nožík? potrebujem rozrezať prázdnu fľašku a urobiť psovi misku na vodu. Už sa na neho nemóžem kukať.
- Nemáme nožík.
- Tato, čo to mama robí?
- Vyrába si pazúrik.
- Načo?
- Chce rozrezať fľašku. Ale to sa ti nepodarí...s týmto. Slabý pračlovek si.
O minútu
- Hm...to som netušil, že ten pes bol taký smädný.
- Ja som tušila. Vypil nám celú minerálku. A že slabý pračlovek...
- Tato, si zabudol - mama je praposlanec.
- Si radšej dávaj pozor pod nohy, aby si nedostal prašmyk a nerozbil si prahlavu.
- Alebo prahubu.
O hodinu
Pod kopcom
- A zajtra skúsime zas ten Rozsutec. Bez psa a zo Štefanovej.
- To by zme si mali rozmyslet, tato. Už tutok bola mama hysterická a čo potom na hentakom kopci.
- Potichu, lebo ťa začuje.
- Počujem vás!
- Tak bez psa, bez rebríkov a bez mamy.
- Ja chcem mamúúú.
Pekný víkend Vám všetkým prajem!
