Ona skacká na jednej strane chodníka, jednu nohu na obrubníku, druhú na ceste, copíky skackajú s ňou. Ja na druhej strane chodníka. Neskackám. Medzi nami prechádza uponáhľaný dav.
Kríčí mi cez tých všetkých ľudí: - Mami, vieš, že ja už mám frajera?
Usmievam sa. Pravdaže viem.
- Vážne? A koho?
- Šimonka Vojtecha. - hovorí s hrdosťou víťaza.
- A prečo je to tvoj frajer?
- Nóóó....lebo sa so mnou frajerí. - trochu sa začervená a podá mi radšej ruku, aby bola bližšie a aby všetci nepočuli.
- Ale ako sa to frajerenie robí ?
Nepremýšľa ani chvíľu.
- Tak, že Šimonko má také strašne teplé rukavičky a keď má teplé ručičky, zohreje ich aj mne.
- Ale veď ty máš svoje teplé rukavičky.
- No však práve. Keď mám ja teplé ručičky, zohrejem mu ich zase ja.
Zdá sa, že kým sme deti, je nám všetko tak jasné... A ako rastieme, zabúdame, ako je dôležité, mať teplé ručičky.
