Stretol sa deň s nocou a gazda vo dvore stojí a za príšernej zvukovej kulisy vyberá z auta veľkú škatuľu. Jeden by si myslel, že v nej prenáša koncentrované peklo. Krik, nárek, jačanie a zúrivý buchot. Keď sme sa chceli zbližša pozrieť na tie úbohé zatratené duše, uvideli sme na dne škatule malé mača nevalného výzoru. Jednak bolo počurané a druhak strašne škaredé. Srsť si zatiaľ nerozmyslela, akej farby chce byť, na vrchu hlavy dve vygúlené oči, ktoré si rozmysleli byť bez farby, za to bolo vidno, že rebrá má dobre formované a bez fraktúry.
No čo už. Veď na súťaž krásy sme ho prihlásiť nehodlali, chceli sme, aby chytal myši (nevzdali sme sa tohto naivného šlabikárového klišé). Dostal meno po neboštíkovi - Kocúrik. Rada by som napísala, že Kocúrik rástol do krásy. Lež nerástol. Stal sa z neho čierny mačací Chuck Noris. Niekedy prišiel domov s rozkúsaným uchom, niekedy s krvavou labou, inokedy s oholeným chvostom. Raz prišiel oskalpovaný. Vtedy sa ťahal popri stene a evidentne mu pri koordinácii prekážalo, že má až štyri nohy. Netušili sme, či ho tak doriadilo auto, sok, alebo mačacia slečna, ktorú chcel násilím presvedčiť k rozmnožovaniu. Vyspal sa z toho, ale zakrátko sme spozorovali trvalé následky.
Kocúrik bol mentálne postihnutý. Prejavovalo sa to rôzne, ale najviac vtedy, keď po fláme zaparkoval uprostred kuchyne a úporným zavíjaním sa dožadoval misky. Na tom by nebolo nič divné. Nasypali sme mu dobroty z mačacieho balíčka, po ktorých reklamné cicenky spokojne vrnia, majú krásnu srsť a pevné hovienka. Pustil sa do toho. V tom buchli dvere a milostivý bol vyrušený. Zodvihol hlavu, skontroloval terén a... Zabudol, čo do pekla tu robí. Spomenul si - aha, hladný som. Tak sa postavil doprostred kuchyne a začal si s nárekom pýtať misku . Ktorá stála plná pár centimetrov od neho. Ukazujem na ňu, posúvam mu ju... nič.
Po márnych pokusoch mi napadlo zopakovať celý rituál so sypaním do misky. Tak som sa tvárila, že znovu otváram balíček a znovu kladiem misku na podlahu. Podarilo sa. Ale ja som pojala akési podozrenie. O chvíľu som cinkla tanierom a proces sa opakoval. Pozrel, kto to, čo to, zabudol čo robil pred pár sekundami a začal sa zasa dožadovať svojej misky. Kŕmenie zvera teda prebiehalo v niekoľkých strastiplných etapách. Keď sme ani po dlhšej dobe nespozorovali zlepšenie jeho psychického stavu, prispôsobili sme podmienky tak, aby sme zvukovo izolovali priestor kuchyne, nech preboha nie je nikým pri konzumácii rušený. Bolo celkom možné, že by zdochol hladom vedľa plnej misky.
Následky havárie sa prejavili aj v iných oblastiach. Ak predtým chodil dobitý, teraz chodil dorandaný jak sirota. Viem si predstaviť prečo. Postavil sa zoči voči súperovi. No poď sa biť, ty zbabelec! Urputná bitva za sprievodu pekelného jačania začala. Súper bol skoro na lopatkách, papuľa plná chlpov... V tom obďaleč prešlo dieťa na bicykli. Vyrušený z činnosti si obzrel situáciu. A potom - Čo som to chcel? Jáj, chcel som tohto zbiť. A bitka začala od začiatku, bo zabudol, že už ho raz zbil.
Problém s tým mala najmä babka, ktorá strážila za mojej neprítomnosti vnúčatá aj zverinec. Uprostred pracovného nasadenia mi zvoní telefón. Hneď som si predstavila všetky katastrofy - vyhoreli sme, prasklo potrubie, niekto je na pohotovosti, niektorý sa nevrátil zo školy...
- Kocúr prišiel zase celý zbitý, stojí v kuchyni, vrieska po mne a keď mu slnko mu svieti do očí a vyzerá jak démon. Fuj.
Tak som babke opísala procedúru k nasýteniu kocúra od tej chvíle zvaného Démon. Démon nezostal svojmu menu nič dlžný a každý deň udivoval originalitou zranení.
Nedávno došla trpezlivosť aj gazdovi.
- Démon sa mi váľa v posteli. Okamžite ho dajte vyšetriť, lebo vyzerá jak frontový vojak a nech ho boh chráni, keď od neho niečo chytíme.
Išla som teda na veterinu, kde som zaplatila osemdesiat eur a za odmenu mi povedali, že je škaredý ale zdravý. Pri vypisovaní dokumentácie sa doktorka chápavo pousmiala nad jeho menom a vyriekla, že ak chceme vylepšiť jeho dizajn a zbaviť ho nutkania zmárovať každého dedinského kocúra, bude musieť bezpodmienečne prísť o kus svojho tela, ktorý ho pobáda k rozmnožovaniu.
Dnes sme tú potupu spáchali. Démon sa urazil, zaliezol pod posteľ a nevychádza. Rozumiem mu. Toto by babám nevysvetlil ani Chuck Noris.
My sme napriek tomu v očakávaní zázraku. Držte palce.
