Zúžitkujeme farebné papiere, ktoré deti priniesli z výtvarnej výchovy, lepidlo, nožnice a v garáži vykutáme trochu zabudnutej farby a štetku.
Ďalej budeme potrebovať staré rárohy rôzneho druhu, napríklad kartónové krabice, kúsky polystyrénu, rúrky z toaleťáku, staré kvetináče a jedného či viacerých dobrých pomocníkov.
Následne sa prepneme do tvorivého módu. Ak naše základné vybavenie tento neobsahuje, prenecháme kreatívnu činnosť malým nadšeným odborníkom.
A razom začnú vznikať prvé pracovné verzie stavby, nápadne pripomínajúce hrad.
Keďže sa počas stavebných prác zistilo, že i jemný vánok má na vežu z kvetináčov zničujúce následky, boli jej jednotlivé súčasti, predtým spojené iba lepom, ešte spevnené aj klincami. A môže si fúkať koľko chce.
Ešte posledné variácie a kombinácie a pracovná verzia sa stáva konečnou. Všetky styčné plochy stavebných dielcov, trávnik a chodník boli napatlané lepidlom.
Prichádza ku slovu štetka a farby.
Chvíľu to bude ešte lepkavé, takže čas využijemena to, aby sme z farebného papiera povystrihovali okná. Keď ich je podľa nášho odhadu dostatočné množstvo,opäť sa chopíme lepidla (ak ešte nejaké zostalo) a okná prilepíme na miesto určenia. Z papiera môžeme dotvoriť aj veže a vlastne všetko, čo nás len napadne.
A takto to vyzerá, keď je hotovo. Ale to je iba začiatok zábavy.
Zrazu sa našli aj malí vojačikovia, o ktorých hodnú dobu nejavil nikto záujem. Niektorí obliehali hradby zvonku, iní bránili znútra. Bol to ľúty boj.
Zlí sa zmocnili aj hradnej vlajky a chvíľu to vyzeralo, že zvíťazia. No nakoniec bolo vyhlásené prímerie, lebo sa zistilo, že do hradu sa zmestia všetci.
Po bojovom ošiali pristúpili generáli spriatelených vojsk aj na pózovanie pre bulvárnych fotografov. Ešte pridali zopár šklebov, nech je v tých plátkoch o čom písať.
Tak príjemnú zábavu aj vám !
