Naša Ebinka je štyridsaťkilové šteniatko Bernského salašníckeho psa. To je to čierne s bielym fľakom medzi očami, čo na vás mrká z každej psej konzervy. Zaujímavé, ako zapadla medzi osadenstvo našej rodiny. Veselá, ojašená, nespratná, milá, drzá. Samozrejme robí psie kusy a núti nás robiť veci, čo by sme inak nikdy nerobili.
Napríklad.
Pravidelná údržba záhrady. Môj drahý manžel má veľmi háklivý nos. Raz som musela narýchlo odbehnúť do obchodu a nechala som ho doma s polročným batoľaťom. Keď som zastala s taškami vo dverách, chvíľu mi trvalo, než som analyzovala celý výjav. Drahý sa skláňal nad potentovaným bábätkom. Okolo tváre mal omotané detské pančušky naparfémované šibačkovou voňavkou, spod ktorých sa aj tak v pravidelných intervaloch ozývali neklamné zvuky obracania žalúdka.
Preto ma veľmi prekvapuje, keď ho sledujem z okna, ako pátrajúcim pohľadom blúdi po záhrade a lopatkou naberá produkty Ebinkinej činnosti.
Naši pravidelní návštevníci vždy neomylne a promptne zareagujú na heslo - Ebinka! a oboma rukami si prichytia poháre na stole. To mal zase pes náhly nával radosti zo spoločnosti. Po obídení stola na ňom zostanú iba veci pridržané. Zistili sme takto silu švihu jej chvosta, keď zmietla na zem aj preťažký sklenený popolník. V IKEA nás už asi poznajú. Poháre nakupujeme pravidelne a vo veľkých sadách.
Mýlili by ste sa, keby ste si mysleli, že takýto obor si užíva hlavne priestranného výbehu našej záhrady. Je zásadne tam, kde my a to je najčastejšie v obývačke. Mysleli sme si, že si obľúbi vonkajšie prostredie ak tam bude mať svoj kútik. Milého psíka sme zmerali a tahet do obchodu, zadovážiť jej peknú búdu. Búdu nám priviezli na nákladnú rampu, pekne naplocho zbalenú. Aj v tomto stave mala ale stále 2x1 meter. Manžel operatívne privolal pána s vysokozdvižným vozíkom. - Na strechu? Údiv v jeho očiach dokazoval, že také čosi tu ešte nemali. Pravdou je, že keď ten stokilový kolos dosadol, auto ľahlo na brucho. Búdu so synom dávali do neplochého stavu asi týždeň, preto nám je veľmi ľúto, že si to Ebinka vôbec neváži a naďalej leží pod stolom. Malá hovorí: - To nič mami, je to pánska rasa.
Bola už neskorá noc. Hore som bola iba s Levom Tolstojom a Vzkriesením. Bolo to napínavé. Nechľudov za svojich študentských čias sprznil mladučké dievča a odišiel. Po rokoch sa dozvedel, akú skazu v jej živote spôsobil, chcel všetko napraviť a byť lepší. Tak ako to skončí ? Vezmú sa s vyslúžilou prostitútkou? Vyslobodí ju z väzenia? Bude na ňu čakať? Alebo sa vráti do starých koľají?
Nie, už nevládzem. Odbili tri hodiny, už trochu škúlim, slzia oči. Posledných desať strán. Nuž čo, vychutnám si ich zajtra. Pokladám roztvorenú knihu na stôl a zhasínam.
Áááá! To nemôže byť pravda! Preberám sa... Je to pravda. Zem je pokrytá drobučkými ožužľanými kúsočkami mojej novej knižky. Plazím sa po štyroch a snažím sa dať dokopy posledných desať strán. Bohužiaľ, zdá sa, že tie jej chutili najviac.
Ty... ty.. ty... pes! - kričím a Ebinka sa snaží od ľaku vpasírovať pod stoličku!
Kynológia prináša zo sebou aj mnoho otvorených otázok.
Napríklad či sa Nechľudov s Maslovovou zobrali.
