Včera bol krásny deň, plný krásnych sľubov, slov a želaní. Moje bolo len také obyčajné:
- Buďte šťastní!
Z neba vám pršalo šťastie. Tak sa to vraj hovorí. Aj dátum bol krásny. Magický. Kiež by to pomáhalo, no ja na čáry-máry neverím. Ja verím na ľudí.
Želám vám nech ste jeden druhému celý život oporou. Nech sa jeden druhému nikdy nikde nestratíte.
Nech sa nikdy spolu necítite sami. Nech si nezabudnete dať pusu pred spaním a nech vám vždy má kto podať teplý čaj, keď budete ležať v horúčkach.
Nezabudni ju chrániť a brániť, byť jej rytierom a sľubuj iba toľko, koľko vieš, že splníš. Počúvaj, keď sa sťažuje i raduje. Utieraj slzy a smej sa s ňou. Jej šťastie, nech je tvojim šťastím a ver, že to bude platiť aj naopak.
Dopraj mu jeho svet a priateľov v ňom, nebuď sudcom ani kazateľom, buď zrkadlom, v ktorom sa uvidí. Buď prístavom, v ktorom vždy rád vyhodí kotvu.
Prajem vám veľa spoločných rozhovorov o láske i neláske, prajem vám nech si viete vždy urobiť čistý stôl, prajem vám srdce na dlani, tak aby ste vždy mohli do tej druhej dlane nazrieť a vidieť, či je šťastné.
Prajem vám, nech vám dnešné bozky a objatia dlho vydržia, nech z nich čerpáte silu a lásku. Prajem vám, nech sú na prechádzkach vaše prsty prepletené tak, ako vaše myšlienky.
Želám vám aj ticho. Spoločné. Nie prázdne, ale naplnené vzájomnou blízkosťou.
Želám vám príjemné spoločné prebúdzania a pokojné rána pri káve. A večerné stretnutia pod zažnutou lampou s otázkou - Ako ti je?
Prajem vám veľkodušné odpúšťania a nádej v zajtrajšok. Nech nie ste dve polovice celku, lež každý sám a celý, no pritom navždy spolu dávajúci a berúci.
Budte spolu šťastní. Aj o dvadsať rokov. Tak, ako v tento deň.
Vitaj v rodine, švagrinka! :-)
