Verím, že nebude považované za útok na médiá, ak sa posnažím slobodne vyjadriť svoj nasledovný názor:
1. My blogeri a občianski aktivisti, ktorí sme blogovali zo zúfalstva, z nespokojnosti a preto, aby sme ľudí nenechávali v ľahostajnosti, sme tu stále:
Richard Sulík ostatný článok 27.9.
Jozef Kollár ostatný článok 16.10.
Igor Matovic 5.10.
Martin Chren 8.10.
Kamil Krnac 16.9.
Ondro Urban 19.9.
Robert Mistrík/ 6.10.
Natália Blahová 26.9.
a mnohí iní.
2. Z niektorých nás blogerov, občianskych aktivistov a nespokojných občanov sa stali ústavní činitelia, čím sa nám splnil náš sen - aktívne sa podieľať na tom, aby sme svoju nespokojnosť s minulou vládou mohli pretaviť do konštruktívnej práce na tom, aby nám všetkým bolo lepšie. Narozdiel od minulých garnitúr nikto z nás nešiel do politiky s postranným úmyslom, ale s úmyslom robiť veci inak a lepšie.
3. Z tohto faktu vyplýva, že usilovne pracujeme a naše plné nasadenie nám nedovoľuje venovať sa natoľko blogom a diskusiám, ako tomu bolo v minulosti, čo neznamená, že sa nevenujeme komunikácii s občanmi. Denne odpovedáme na niekoľko desiatok emailov, absolvujeme množstvo osobných stretnutí, komunikujeme s ľuďmi v rámci regiónov pred komunálnymi voľbami.
4. Píšete, že blogy nám šli lepšie než politika. A ja sa pýtam, podľa čoho súdite. Resp. s kým nás porovnávate? S Ficom? Kaliňákom? Paškom? Počiatkom? Slotom? Tým ide politika skvele. Máte pravdu. Ešte stále tu však zostáva moment motívu. A na našej strane je úmysel čistý a tomu zodpovedá i nasadenie.
5. Namietate, že menej píšeme - nuž budeme písať viac, ak je taká potreba a budeme teda ešte menej spať, ak je to nutné.
No nečudujte sa nevôli s takýmito komentármi, pretože napriek tomu, že sme v politike, ešte stále máme právo na názor.
Ak teda smiem vyjadriť svoj názor na tento komentár, tak by som stručne zhrnula, že jeho pointa behá ešte teraz niekde po Sade Janka Kráľa. Vami spomínanú "demontáž mediálneho obrazu" robia podobné výkriky do tmy a nie my - "bývalí" blogeri.
Je mi ľúto, že ste zabudli na časy, kedy vás Fico na tlačovke nazýval otvorene idiotmi. Vaše pokorné ticho ma hnevalo a vtedy som si bola viac než istá, že jediný možný liek na ticho je zmena.
Vo vašich očiach toto nie je zrejme tá správna zmena.
My sa budeme napriek všetkému snažiť robiť svoju prácu čo najzodpovednejšie, nech to je vykreslené akokoľvek. Verím, že výsledky prehovoria za nás a tiež verím, že sa o nich bude dať niekde dočítať.
Prajem úprimne všetko dobré a veľa úspechov v práci.
