SMENA a boj za slobodu prejavu
Za svojich mladých čias som čítavala SMENU a veľmi rada. Bolo to najčitateľnejšie, čo u nás v deväťdesiatych rokoch vychádzalo. Svojou naivnou mysľou som sa nesnažila ani pochopiť, prečo odrazu existuje aj SMENA a aj denník SME NA pondelok, SME NA utorok, SME NA stredu...
Po čase ostalo len SME. Boli v tom vlastnícke a zriaďovateľské práva a lámanie sa dejín. Vnímala som to intenzívne, intuitívne a bez porozumenia.
Ale bola v tom i politika. Odpor voči područiu ministerstva, ktoré denník vydávalo, sa spojilo s odporom redaktorov a nádejných investorov, ktorý ponúkali svoje možnosti a peniaze. Tak vzniklo SME.
Markíza a boj politikov za slobodu prejavu
História sa bude opakovať, kým sa z nej nepoučíme. Pamätáte si ešte, ako pán Fico a pán Dzurinda na jednom pódiu bránili nezávislosť komerčnej televízie Markíza? Pre pripomenutie video. Nebudete veriť vlastným ušiam:
Za všetkým je politika. A realista v tom ani nemôže vidieť nič iné. Boj o Markízu vznikol vďaka nedôslednosti vtedajšieho riaditeľa Ruska. Jeho obchodný lapsus okamžite použili politici na svoju kampaň a vlastnými telami utekali brániť slobodu prejavu voči dvom legitímnym obchodným partnerom. Nárokujúci bol Gamatex, ktorý mal 51 percentné vlastnícke práva. Väčšinové.
Mesiac pred voľbami ale kandidáti vyňuchali výbornú pôdu na politický boj. Pôvodný zámer Mečiara bol zrejme utlmiť opozičný hlas Markízy, ale dobre zmenežované reakcie opozičných politikov teda Dzurindu a Fica, túto situáciu obrátili vo svoj prospech, lebo sa mohli ukázať v médiách, ako bojujú za vec. Za dôležitú vec. Slobodu médií. A to sa počas kampane viac než hodí. Na Ruska, ktorý situáciu spôsobil, lebo zabudol, že svoj podiel sľúbil, sa pri tom v mene politického boja pozabudlo.
Prinieslo to však výborné volebné výsledky tým, ktorí kričali za záchranu komerčnej spoločnosti.
Situácia je iná, leda že by nebola
Dnes Penta ide kupovať SME. Má na to legitímny nárok, pretože to je sloboda. Kto na čo má, to si môže kúpiť. A podľa českého vzoru - kto má médiá, má pravdu. Tak sa vyhrávajú voľby. Pretože mnoho ľudí je do dnes skalopevne presvedčených, že to, čo je v médiách, to je pravda. Veď inak by to tam nedávali.
No teraz nikto z politikov nestojí na tribúne, aby zachránil SME od politickej manipulácie. Tí, ktorí by sa možno postavili, sú už šedými eminenciami a tí ostatní nemajú megalomanské vízie spojené s absolútnou mocou. Situácia je však rovnaká ako pred rokmi. Blížiace sa voľby treba pozichrovať. A ten, kto chce vyhrať, musí mať pravdu, takže médiá.
SMER je v úzkych
Strana SMER je na tom biedne. Lundrovať štátnu pokladnicu a eurofondy sa dá len do určitých hraníc. Ale ak už máte príliš veľa zaviazaných ľudí, príliš veľa chýb, veľmi málo výsledkov a veritelia a čakatelia stoja v dlhých radoch na refundácie svojich investícií, potrebujete bezpodmienečne ďalšie volebné obdobie na splatenie pohľadávok. A to generuje činy zúfalstva.
Napríklad treba byť priateľ s Putinom, lebo jeho hlavné mesto, má trikrát viac obyvateľov, ako celé Slovensko. A to, čo kvapne z ruského rozpočtu do Moskvy, snáď rád kvapne za protihodnotu na Slovensko. Politické záruky nie sú zadarmo.
Treba aj obmedzovať zákonodarnú iniciatívu poslancov a nedovoliť rokovať o ich návrhoch.
Prestupovať zákony, vymýšľať zástupné témy a rozprávať oplzlé vtipy v kulturákoch a peniaze všetkých, rozdávať tým svojim.
Väčšia berie
SME má poslúžiť pokračovaniu absolútnej moci podľa vzoru Česko. Situácia je priaznivá. Pravicové strany sa bili o svoj priestor urputne a zabudli, že na pravej strane nikdy nebude len jeden víťaz. Na ľavej je to jednoduché - sľúbiť istoty. Na tej pravej bude volič náročný a kritický. Až do tej chvíle, pokiaľ nebude pravica vládnúcou koalíciou, nebude môcť presvedčiť voliča o tom, že aj niekoľko strán vie spolu konštruktívne vládnuť.
Dnes už nikto nepovstane na barikáde za zachovanie SME, pretože to by bol rovnaký prehrešok voči trhu, ako keď Fico s Dzurindom vydobíjali slobodu Markízy, ktorá patrila konkrétnym ľuďom. Bolo to ich vlastníctvo. A politici z toho mali kampaň zadarmo.
Ten, kto ponúkne dobrú cenu, ten má kartu. Väčšia berie.
Platím Piano a kúpim si aj papier
Redakcia SME sa vo vzácnej a nevídanej zhode uzniesla, že radšej, než byť v područí investora, ktorý zasahuje do objektivity informovania a do ich práce, sú pripravení podať výpoveď.
Považujem to za čin občianskej statočnosti. Lebo nevolajú na zodpovednosť nikoho, neregrutujú ľudí, aby kričali, žalovali, zhromažďovali sa. Neregrutujú politikov, aby im robili šaškáreň na pódiu pred redakciou... Jednoducho deklarovali, že odchádzajú.
Preto som presvedčená o tom, že ak k transakcii príde, nebude to koniec, ale nový začiatok. Začiatok oveľa lepší. Ak týchto sedemdesiat skúsených ľudí a odborníkov bude vystupovať ako súdržná skupina, viem si predstaviť, že zakrátko nájdu investora, ktorý bude rád vlastníkom média, kde novinári píšu slobodne a dobre. Penta si teda nakoniec kúpi len prázdny obal bez obsahu.
A keď sa tak stane, sťahujem celý blog, lebo rovnako nechcem obsahom i keď nepatrným, prispievať k čítanosti SME. Nový denník má moje predplatné isté. A Piano predlžujem. Viem, že peňazí v tejto sfére je málo. A ja chcem čítať dobré články, kvalitné analýzy, komentáre a postrehy od skvelých žurnalistov.
