Sadáš si za svoj stôl, dávaš si rannú kávu s čerstvými správami, keď sa poza tvoj chrbát pretlačí mladá kolegyňa:
- Ahoj, ako sa máš ?
- Fajn. Dík.
Zazvoní telefón, v sluchátku známy hlas: - Čau, to si ty ? Ako sa máš ?
Vymeníš svoj lístok za obed a kým dosadneš, počuješ:
- Ako sa máš ?
- Keby bolo lepšie, asi to už neprežijem.
- A ty ako?
- Á, však to poznáš...
Mnohokrát za deň položíme túto otázku. A mnohokrát nečakáme odpoveď. Chceli sme len ukázať, že sme zdvorilí.
Ale "ako sa máš?" to nie je forma pozdravu. Je to námet na diskusiu. Je v našom okolí mnoho ľudí, ktorí čakajú na naše "ako sa máš". Aby sa mohli podeliť so svojim smútkom, radosťou, zážitkom.
Sú to naše deti, rodina, priatelia, kolegovia. Oni tvoria náš mikrosvet. Sú v našom živote podstatní.
Naše "ako sa máš" je jednou z najdôležitejších vecí, ktorú im môžeme dať.
