Keď hlava bolí a očispánok zatvára,
keď myšlienka je viac nežmeravá,
prichádza pravda zo dnačaše
a všetko čo kedybolo naše.
Počujem dych tvoj, tvojuozvenu
a vetu vprostred zlomenú
a miesto bodky -bodky tri.
Dokončiť ju sa nepatrí.
Nie, nepatrí sa škriabaťv rane,
nie, nepatrí sa dívať nane,
na rany žitím jazvené.
Dohodli sme sa na mene.
Dohodli sme sa na žití
a jeden druhým prežitý
a spolu, stále,navždy...
deň za dňom, ako každý.
Zamotali sme svoje nite
a svoje bytie v preplnenom byte.
Rozmotáme to pri káve
a v malejnočnej rozprave.
A na dne nočnej čaševína
Ty si zas iný a jasom iná.