Z prejavu štátnej tajomníčky Lucie Nicholsonovej na stretnutí riaditeľov detských domovov:
"...Chceme viac profesionálnych rodičov, viac pestúnov, viac adopcií a oveľa viac návratov detí do svojej biologickej rodiny. Chceme zlepšiť podmienky detí, ktoré žijú bez rodičovskej starostlivosti a vytvoriť systém, v ktorom bude absolútnou prioritou dieťa. Ak toto ako svoju prioritu doterajšie vlády deklarovali len na papieri v programovom vyhlásení, tá súčasná to myslí vážne.
Ak chceme viac profesionálnych rodičov, musíme zmeniť ich postavenie. Cez zmenu zákonníka práce im umožniť byť zamestnancami so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane napríklad dovolenky. Musíme sprehľadniť a zjednotiť systém ich odmeňovania tak, ako ideme zjednotiť systém fungovania ich zamestnávateľov, teda detských domovov. Pravdepodobne viete o snahe ministerstva presunúť zriaďovateľskú kompetenciu detských domovov pod ústredie práce...
Od tejto zmeny očakávame najmä vyššiu efektivitu riadenia detských domovov, vyrovnanie regionálnych rozdielov v kvalite zabezpečovania starostlivosti o deti okrem iného aj jednotnou metodickou činnosťou, vyváženejšie financovanie ako i celkové zlepšenie profesijného zabezpečenia výkonu súdnych rozhodnutí.
Spustíme diferenciáciu profesionálnych rodičov podľa toho, aké deti si berú. Podľa toho, či majú v starostlivosti deti handicapované, s poruchami správania alebo veľké súrodenecké skupiny, či staršie deti, malo by sa variovať aj ich odmeňovanie. Rovnako by sme mali valorizovať ich platy. Motiváciou pre profi rodičov by však okrem peňazí mal byť aj ich jasne zadefinovaný status v spoločnosti.
Ak majú byť detské domovy len krátkou prestupnou stanicou dieťaťa na ceste do profi rodiny, potrebujeme profi-rodičov viac. Je však neprípustné, aby sme v snahe naplniť tento náš cieľ, robili na pozície profesionálnych rodičov nábor a nie výber. 60 hodinová príprava jednoducho nestačí. Sitom do procesu prípravy profi-rodiča musia byť jasne koncipované psycho-testy. Na príprave profi-rodičov musia participoveť odborníci z detských domovov.
Najväčším nedostatkom inštitútu profesionálnych rodičov je absencia podporného servisu, odborníkov, ktorí by mali profi-rodiča na jeho neľahkej ceste sprevádzať. Nemôžeme ho tak ako doposiaľ hádzať do vody a kričať „Plávaj", lebo spolu sním sa utopí aj dieťa. Uvažujeme nad tým, kde vytvoriť sieť podporných štábov pre profesionálnych rodičov, ale aj pestúnov a adoptívnych rodičov, ktoré by im boli pri výchove dieťaťa nápomocné 24 hodín denne.
Počula som o prípadoch profesionálnych rodičov, ktorí deti nezvládli a vrátili ich do domova. A počula som príbehy o profesionálnych rodičoch, ktorí si deti tak obľúbili, že si ich chceli adoptovať. Skončili bez detí a bez zamestnania. Je toto cesta, ktorou chceme ísť? Nie. Lebo toto jednoznačne nie je v prospech dieťaťa..."
Zmeny, ktoré budú onedlho súčasťou platnej legislatívy prinesú rýchle a zásadné zmeny.
Deklarácia práv dieťaťa hovorí, že každé dieťa má právo na lásku, porozumenie a starostlivosť.
Šťastné dieťa to všetko má. Lebo láskou a porozumením je obdarené prostredníctvom svojich blízkych. Starostlivosť je toho prirodzenou súčasťou.
No starostlivosť bez lásky - to sú len úkony.
Šťastné dieťa musí niekto milovať. Chystané zmeny otvoria mnohé brány k tomu, aby sa dalo ľahšie nájsť každému drobcovi jeho človeka na lásku a starostlivosť.
Teším sa, lebo prišla doba, keď sa o tom veľa píše, veľa hovorí a ešte viac robí.
