Nejednému občanovi ide vyklať oči príjem poslancov. Problém však nie je výška ich platov. Problémom je to, že mnohí používajú tento plat len ako vreckové. Niečo na prilepšenie. Ich nadštandardný život saturujú príjmy, o ktorých sa občan zväčša nikdy nedozvie.
V skutočnosti nejeden z nich prepísal pred odchodom do funkcie svoje firmy a podiely na blízkych príbuzných alebo známych. Aby v zmysle zákona zostal čistý. De jure nevlastní žiadne majetky. De facto jeho hlavnou pracovnou náplňou zostáva angažovanie sa vo svojich podnikateľských aktivitách.
Je to obchádzanie zákona. No nebolo by na tom nič katastrofálne. Ak teda stíha svoje povinnosti.
Katastrofálne je, ak ho výkon funkcie stavia do permanentného konfliktu záujmov. Teda ak pretláča zákony, ktoré sú výhradne na prospech odvetviu, ktorému sa venuje. Bez ohľadu na to, koho a ako tým poškodí. Alebo ak má rozhodovať o závažných otázkach a jeho rozhodovanie je vedené pohľadom na prospech jeho vlastnému podnikaniu.
Vyšší level katastrofy je, ak poslanec alebo ktorýkoľvek ústavný činiteľ zvýhodňuje svoje podnikanie nielen friendly legislatívou, ale bezostyšne obchoduje so štátom - teda so sebou samým tak, že občanov pumpuje o milióny eur. Tých občanov, ktorým pri nástupe do funkcie sľuboval na Ústavu, že bude chrániť ich záujmy.
Ak tak činí jeden z najvyšších ústavných činiteľov, je čas sa z tohto morálneho bahna konečne vyhrabať.
