Preto považujem za problém, ak sa akékoľvek názory a idey predkladajú ako všeobecne platné, jediné pravdivé a neomylné. Ide totiž o svetonázor a ten má každý jednotlivec úplne špecifický. Tvoril ho svet okolo neho, výchova v rodine, skúsenosti, radosti a sklamania. Je to štýl, akým prijímame realitu a ten nemôžu mať totožný ani dvaja blízky ľudia.
Môj svetonázor nikomu nenaočkujem, pretože som ho skladala desiatky rokov z jednotlivých tehličiek poznania. Rovnako preto nebudem nikoho nútiť, aby mal na veci rovnaký pohľad a reagoval ako ja, napriek tomu, že by mi to možno v istej chvíli vyhovovalo.
Všetky nátlakové podujatia sú vopred odsúdené na neúspech. Ak má človek pocit, že ho niekto núti jednať proti svojej vôli, automaticky sa postaví do opozície.
To platí pre všetky chúlostivé témy tak často prepierané v médiách, v politike a na diskusných fórach.
Spomeňme tému interupcií, asistovanej reprodukcie, homosexuality alebo predmanželského styku.
Názory jednotlivcov na túto tému sú v zásade iba tlmočenie ich svetonázoru. Ak by to zostávalo pri tlmočení, bolo by všetko v poriadku. No nanucovanie určitého správania, ktoré má hlboké základy v jeho osobnosti tým, ktorí majú základy úplne iné je len platformou pre nezmieriteľný konflikt.
Presvedčovaním a nátlakom sa z nikoho nestane ani veriaci ani neveriaci človek, preto sú tieto diskusie neustálym otváraním starého konfliktu plného emócií.
Chýba citlivý prístup a každé kategorické vyhlásenie vyvolá ďalšie antipatie.
Ak sa záležitosti svetonázoru aplikujú do vecí verejných, tento konflikt sa stáva celospoločenský.
Prenášanie náboženskej ideológie do legislatívy podľa mňa znamená nedôveru veriacich v božie plány a v zmysel slobodnej vôle. Teda nedôveru v Boha alebo nedôveru v cirkev, že svojich veriacich dokáže viesť tak, aby sa správali v súlade s prikázaniami.
Prečo zákony, zákazy, tresty? Prečo nevyzdvihnúť zodpovednosť priamo súvisiacu so slobodnou vôľou? Veď ak bola ľuďom darovaná, má jej existencia zásadný význam.
Základom kresťanskej filozofie je odpúšťanie, vedenie dobrým príkladom a dôvera v človeka. Nie násilné pretláčanie svojej ideológie. Pri takomto prístupe by prvotné misie boli odsúdené na neúspech a kresťanstvo by nikdy neprekročilo hranice Jeruzalema.
Cirkev vznikla preto, aby šírila myšlienky lásky a tolerancie, pomáhala ľuďom objavovať duchovné hodnoty a hľadala v nich dobro. Aby veriaci - nositelia týchto myšlienok pôsobili stmeľujúco, nie konfrontačne.
Lebo násilím sa láska nedá vynútiť.
