Áno, podarilo sa mu nechvalne mediálne presláviť už v jeho štrnástich rokoch.
Denis je podľa synových slov nespratný chalanisko. Vymýšľa cez hodiny i cez prestávky. Najväčšou jeho záľubou je fandenie Spartaku. Verím, že učiteľov už neraz dožral a nevedeli si s ním dať rady.
Jedného pekného dňa si od samej dobroty chlapčisko uviazal cez prestávku na plece červenú pásku s hákovým krížom a veselo hailoval na spolužiakov. Keď to uvidel učiteľ, prvé, čo ho napadlo bolo, zavolať políciu. Policajti Denisa odviedli z vyučovania na výsluch, v rámci ktorého sa na veľké prekvapenie všetkých bez mučenia priznal k tomu, že je fašista. Trestná sadzba je v takýchto prípadoch od pol roka do troch rokov, pričom sa mladistvým skracuje na polovicu.
Toľko zo života jedného ôsmaka.
Na celej veci ma zarazilo hneď niekoľko momentov a hlavne to, prečo učiteľ volal políciu?
Možno sa vám táto otázka zdá neopodstatnená - veď preto, lebo bol spáchaný trestný čin - propagácia fašizmu!
Brala by som však na zreteľ, kým a v akom prostredí bol spáchaný a aká je miera jeho nebezpečnosti.
A ako učiteľ by som sa spýtala, či sa to naozaj nedá riešiť inak.
Osobne - keby bol mojím žiakom, zatiahnem si ho do kabinetu a spýtam sa ho, čo to propaguje? Rozumie hlavným myšlienkam? Vie, o čom bol fašizmus? Vie, o tom, aké zverstvá sa v mene tejto ideológie popáchali?
Ukážem mu fotografie z koncentračných táborov, nech sa pozrie na umučených a na kosť vychudnutých ľudí, nech vidí hromady šiat, zubov, vlasov a vecí dennej potreby, ktorých boli tí ľudia zbavení, lebo v plynovej komore ich nepotrebovali.
Urobím si naňho ten čas, a namiesto dejepisu či občianskej náuky premietnem celej triede film Život je krásny. Budeme sa o ňom rozprávať a v závere bude aj jemu jasné, že fašista je niekto iný. Nie on. Že sa tým iba chcel votrieť do priazne starším parťákom, chcel byť zaujímavý pred spolužiakmi, chcel provokovať.
Nie, nechce vraždiť, ani čistiť rasu. To v štrnástich rokoch naozaj nechce nikto. Nestihlo sa mu ešte natoľko pokriviť detské svedomie. Obsahuje to oveľa viac skazenosti, než vie taký mladý človek pojať a spracovať. Myšlienkovo aj emocionálne.
De facto nie je fašista. Je to len pubertálny macher a teraz trochu prestrelil.
O týždeň má súd. Možno ho jeho starší kamaráti tiežfašisti potľapkajú po pleci, že už patrí medzi nich. Veď už ho chytili fízli, a bol aj na súde. A má podmienku, záznam v registri tak, ako väčšina z nich. Zasa od pýchy o kus povyrastie a bude sa cítiť ešte zaujímavejší a v parte uznávaný.
To bude podľa všetkého celý výchovný efekt tohto opatrenia. Chvíľa strachu na fízlárni a na súde mu predsa za to pevné bratstvo stojí.
Policajti nemajú v popise práce výchovne pôsobiť na zadržaných. Majú vyriešiť prípad a posunúť ho k súdu.
Sudca nemá v popise práce vychovávať obžalovaných a dávať im lekcie. Má vyhodnotiť na základe spisu, aký trest previnilcovi prináleží.
Ak ako učiteľ a vychovávateľ viem, že môžem na dieťa pôsobiť, vyskúšam najprv všetky dostupné metódy, až potom volám políciu. Učiteľ je od slova "učiť" a vychovávateľ od slova "vychovávať".
Spoločenská nebezpečnosť Denisa je v tejto chvíli ešte nepatrná. Pokiaľ mu to ale v najbližších rokoch nikto patrične nevysvetlí, možno sa to zmení.
Ale už v tejto chvíli môžeme predpokladať jeho poškvrnený register trestov.
No o čo spoločensky nebezpečnejšie sú sofistikované vyjadrenia dospelých ľudí, ktorým nemal kto a kedy vysvetliť, že každý človek je neopakovateľná individualita.
Že jednotlivé ľudské rasy majú svoje špecifiká, ktorými sa odlišujú, však oveľa viac je toho, čím sú si podobné.
Rovnako národy formované inými historicko-spoločenskými podmienkami majú svoje rozdiely, no tvoria ich jednotliví ľudia a ich osudy podobné nášmu.
Že postihnutí, či už mentálne alebo telesne si zaslúžia žiť plnohodnotne a svojmu okoliu neraz dávajú oveľa viac než berú.
Títo duševní invalidi šíria naďalej svoje myšlienky medzi nami, v tomto duchu vychovávajú svoje deti, presviedčajú o nich kamarátov v krčme alebo moderne na diskusných fórach.
Nehanbia sa virtuálne likvidovať cigáňov, homosexuálov, postihnutých, Maďarov, Židov, kresťanov či nevercov. Každému podľa jeho gusta.
A hlasne sa budú pohoršovať nad takýmito Denismi, ktorých vychovali, ktorí zatiaľ ešte nevedia nenávidieť tak, ako oni, no dali si z blbosti na sveter červenú pásku.
Miesto toho by si ale mali položiť otázku: Kto je viac fašista? Ten, kto nesie ich znak alebo ich myšlienky?
