Ano, niekedy je to smiešne, inokedy trápne, niekedy plné krivdy, inokedy plné dôvery a lásky. Také sú súrodenecké vzťahy. Lebo vzťahy medzi ľuďmi bývajú väčšinou komplikované. Ak sú to skutočné hlboké vzťahy.
"Ach!" - neraz počujem kolegyňu povzdychnúť si nad kartou, ktorá sa jej dostala do rúk. Už tuším o čo asi ide. Súrodenecká skupina. Štyri, päť, či šesť detí, ktoré treba umiestniť do rodiny. Spolu. Prečo? Lebo sú súrodenecká skupina.
Najstaršie dieťa má 8 rokov a najmladšie sotva dva. Všetky sú osvojiteľné. To znamená, že o ne ich biologická rodina nejaví žiadny záujem. Sú vhodné na adopciu. No v aký druh hlbokého altruizmu treba veriť, aby si nejaká rodina zobrala naraz päť detí?
Ich biologická matka ich v postupnosti v akej rodila, zverovala do výchovy štátu. Jej deti sa stretali v skupinách v detskom domove, nevediac o tom, že ich viaže biologické puto. Avšak na jeho základe tvoria balíček. Balíček, ktorý si nikto nikdy neprevezme.
Aj štvorročný Peťo a dvojročná Alenka tvoria akýto balíček. Oboch matka opustila ešte v pôrodnici. Sú súrodenci. A nepísané pravidlo káže, umiestňovať súrodencov spolu do jednej rodiny.
Peťkovi sa to kým bol sám nepodarilo. Čas, čo strávil v náručí ústavnej výchovy mu v jeho vývine neveľmi pomohol. Výrazne zaostáva vo všetkých oblastiach, prejavuje sa uňho veľmi silná psychická deprivácia. Nedostatok lásky a pozornosti sa dá čítať z každého jeho gesta či pohybu. S rozbehom naráža hlavou do steny, trhá si vlásky, až má na hlave malé plešinky. Nerozpráva. Keď chce na seba upútať pozornosť, pokaká sa a prinajlepšom pociká. Ubližuje všetkému živému či neživému, čo sa dostane k jeho dosahu.
Alenka je tiché a zmierlivé stvoreniatko, tým, že je dievčatko, trochu lepšie sa vyrovnáva s nedostatkom citov a podnetov. Plienky ešte nosí, to je pravda, ale je komunikatívna a hravá.
To je náš súrodenecký balíček. Skôr ideálny prípad. Nie je v ňom jeden komplikovaný pubertiak, dvaja záškoláci, malá škôlkárka a batoľa. Aj také sú.
O tieto dve deti prejavia záujem náhradní rodičia. Už pri prvých kontaktoch prepadajú dezilúzii o tom,že by takto komplikovanú situáciu v rodine zvládli. Začínajú pochybovať a po niekoľkých týždnoch sa tejto myšlienky úplne vzdajú. Majú zdravý odhad. Doma majú jedno vlastné dieťa, ktorému sa treba venovať a mali by pribudnúť dve, čo budú potrebovať ich plnú podporu.
Uplynú ďalšie týždne, kým príde k inému kontaktu s inými potencionálnymi rodičmi. Scenár bude ale zrejme totožný. A to sa ešte nevie o tom, že biologická matka týchto súrodencov je opäť v očakávaní.
Čo sa dá v tomto prípade robiť?
Čo robiť s našim balíčkom? Pýtajme sa na to najdôležitejšie. Kde je najlepší záujem detí. V ich prvoradom záujme je to, aby vyrastali v rodine. Logika káže - rozdeliť.
Pre Alenku by to bola okamžitá šanca ocitnúť sa láskyplnom prostredí, nadviazať vzťahy a začať žiť normálny život, podobný jej dvojročným rovesníčkam. Mať mamu, otca, možno súrodencov. Mať lásku a pozornosť.
Pre Peťka by to bola šanca na záchranu. Ešte je malý. V rodine, kde by boli rodičia schopní sa mu plne venovať, príznaky jeho psychickej deprivácie by pomaly odoznievali a každým ďalším dňom by doháňal to, čo za tri roky stratil.
No logika káže, ale pravidlá držia. Nezmyselné pravidlá súrodeneckej skupiny nedávajú ich členom žiadnu šancu na záchranu.
Kedy to má zmysel?
Keď sú skutočnými súrodencami. A takí súrodenci nepotrebujú spoločné genetické informácie na to, aby sa tak cítili. Vedia, že sú svoji. Žili v jednom dome, sedávali na jednej lavičke, chodievali na svoje pieskovisko, mali sa radi, ochraňovali sa, iba ich mama napr. podľahla alkoholu a je v liečebni, preto sa ocitli v detskom domove, čo však na ich vzájomnej láske nič nezmenilo. Vedia, že k sebe patria. Toto je skutočný balíček. Obsahuje lásku a vzťah.
Chcem tomu rozumieť, no nenachádzam jediný rozumný dôvod, prečo sa takto zaobchádza aj s deťmi, ktoré boli rodené a opúšťané tou istou matkou. Iba pre jej nezodpovednosť sú považované za skupinu. Len preto, že použili ten istý východ. Ako sa mohli v skupine plnej iných detí spoznať? Ako sa mohli medzi inými deťmi navzájom uprednostňovať? Ako sa mohli mať radi, keď ich ani nikto nenaučil, ako sa to robí?
A o pár mesiacov pribudne do balíčka ďalší člen. Nikde to nikto nikdy nenapísal, iba sa to povedalo. Vraj nech majú z tej "rodiny" aspoň niečo. Nech majú aspoň toho súrodenca. Budú mať pocit, že rodinu skutočne majú. V ústave.
Je to veľká cena za ilúziu.
