Tento návrh zákona je populistický nonsens, ktorý vznikol na vyvolanie dojmu.
Všetci totiž dobre vieme, že žiaden zákon nesmie byť retroaktívny. To znamená, že zákon platí len od chvíle, kedy bol schválený a netýka sa ničoho, čo sa udialo pred ním. Z toho vyplýva, že zmena má navodiť len dojem, že osadám je koniec. Opak je pravdou. Všetky osady zostanú stáť na svojich miestach, lebo vykonateľnosť zákona sa spúšťa jeho účinnosťou. A zákon ešte účinný nie je. Návrh chce medzi riadkami povedať, že sa vysporiada s tou bandou sociálnych vyvrheľov, ktorí okupujú cudzie územia. Modrí chlapci tvrdia, že "riešia dlhodobý problém". Že ich huba nebolí! Riešia stavby vzniknuté až po 1. októbri tohto roku. Absolútne neriešia problém, ktorý dvadsať rokov kulminuje.
Teda neriešia toto:
Ani toto:
Ba dokonca neriešia vôbec nič. Hypoteticky pripusťme, že by sa jedného pekného dňa osadníci zobudili a rozhodli by sa po náhlom hnutí emócií hromadne kočovať z katastra jednej obce do druhej. Ich prístrešky by v konečnom dôsledku musel likvidovať stavebný úrad. Zaplače. Ak by aj mal financie na ich likvidáciu, v susednej obci by likvidoval o mesiac znovu. Rovnaké prístrešky tých istých ľudí.
Pretože ako všetci dobre vieme, v našom bioklimatickom pásme sa striedajú štyri ročné obdobia a jedno z nich je obzvlášť nepriaznivé na prežitie bez obydlia. Preto o dva mesiace znovu likvidujú povedľa inej dediny. A o chvíľu zasa. A skončí to tak, ako celý problém v podstate začal. Nikto nebude mať silu, chuť, motiváciu a hlavne peniaze, aby zmysluplným spôsobom splnil úlohu. Lebo používa na jej riešenie primitívny nástroj. Potichu tolerované a nikým akože nevidené osady budú existovať naďalej. Pretože problém nie je v tom, že stoja, ale v tom, prečo stoja.
V tých osadách totiž žijú ľudia. Prečo v nich žijú a prečo takto? Prečo nie lepšie? Prečo nemajú prácu, peniaze? Prečo majú veľa detí? Ani na jednu z týchto otázok nezodpovie toto takzvané opatrenie. Tým, že zbúram chajdu, nevygumujem ľudí, ktorí v nej žili. Len nechávam čierneho Petra inému starostovi. A kolobeh problému v prírode je zaručený.
Som presvedčená, že napríklad taký pán Talapka by si operatívne vedel nájsť náhradné obydlie.
A tiež som presvedčená, že ľudia, ktorí majú v občianskom preukaze adresu trvalého pobytu Košice, Golianova ulica, sa už nikdy do svojho bytu nevrátia. Lebo boli o svoje obydlie obraní. Napriek tomu za nich mesto dostáva podielové dane, napriek tomu ich radní páni umne "presviedčajú", aby ich volili. Tento konkrétny prípad je názorným príkladom toho, že ľudia nie sú igelitky. Nedajú sa prenášať a ani zahodiť. Problémy nemiznú, ani nevyhnijú. Problémy sa množia, pokiaľ ich niekto seriózne nerieši.
Lacné populistické riešenia však pomáhajú iba politikom. Majú za ne svoj honor, plat a moc. Nejde o to, či zákon slúži, ale či dobre vyzerá. A tento vyzerá veľmi dobre. Na prvé počutie.
