
Reakcia:
"Záleží ako to kto vidí zo svojej stránky. Mám prečítané všetko od pani Natálie aj reakcie. Plne s ňou súhlasím, čo sa týka detí z DD. Keby niekto prijal aspoň jedno dieťatko, vedel by o čom hovorí. Sme náhradná rodina, ktorá prijala 3 detičky.
Chcete pomôcť opusteným deťom - je to nádherne. Kto to nezažil, nevie o čom píšem. Máte domov obšťastnený novými úžasnými ľudmi. Je v dome veselo, učíte sa spolu smiať, plakať. Učíte ich, ako sa žije život. S braním ale aj dávaním. Vy dávate lásku ,ale dvojnásobne ju dostávate.
Ale je to aj o inom. Zrazu nestačí auto pre štyroch. Musíte naškrabať peniaze aspoň na auto pre sedem členov rodiny. V trojizbovom byte sa nespracete a keď chcete prijať ešte jedno a soc.pracovník vám povie , že byt máte malý, tak si zoberiete úver a kúpite si rodinný domček.
Ale deti sú spokojné a vy tiež. Ste totiž rodina, aj keď podľa sociálnych pracovníkov ste nie "normálna rodina".
Je úžasné, keď vidíte dvojročnú prijatú dcéru ako si vezme do ruky metličku a tak ako vidí vás, tak usilovne sa snaží dať špinku zo zeme na zmetáčik. Nemala pod stromčekom drahé darčeky ale celé Vianoce bola na rukách ocina a to jej nedá žiadny domov, ani hračky za drahé peniaze. Takže o to ide, že tie deti nepotrebujú sponzorov. Tie a všetky deti potrebujú rodičov. A je jedno či sú to náhradní alebo adoptívni.
Tie deti zo všetkého potrebujú lásku a náruč. A tá sa nedá zobrať a ukázať v televízii ako šek v rukách generálnych riaditeľov. Tá sa musí žiť. A pokiaľ ju nebudeme prežívať a deliť sa o ňu, detské domovy budú preplnené nechcenými deťmi, ktoré dostávajú všetko materiálne, to čo síce potrebujú k životu tak ako aj my, ale nič čo si odnesú do života. Vedenie čo je láska, súcit, prežívanie spolupatričnosti v rodine,vedieť dávať a deliť sa s ostatnými.
Vyrastú nám ďaľšie slobodné mamičky,ktoré nikdy nezacítili pravú rodičovskú lásku a otcovia, ktorí nikde nevideli ako sa treba o rodinu postarať.
Prajem pani Natálii veľa, veľa síl bojovať za tieto deti ale aj za nás, ktoré tieto deti milujeme a sami zažívame, že zákon nie je dobrý k deťom, ktoré sú už tu na svete, ale žiaľ, ktoré sa ešte narodia."
Moja vďaka patrí Vám majone za krásne slová a komplimenty, ktoré skutočne neviem prijímať a preto ich radšej presmerujem na ľudí, ktorí sa denne zasluhujú o to, že robia opusteným deťom život krajší.