Obyčajný človek nie je školený v masmediálnej komunikácii a nevie odhadnúť spätnú väzbu. Obyčajný človek sa úplne obyčajne naštve a keď sa ho niekto na to spýta, tak povie, že je naštvaný.
Obyčajný človek svojimi vyhláseniami nekalkuluje. Preto za tým nemožno hľadať politiku a konšpirácie, ale iba to, čo bolo povedané.
Je to pre nás zvláštnosťou. Takí politici tu ešte neboli. Lebo tak, ako si SaS dala do svojho vývesného štítu, že ide na kandidátku bez ŠTBákov a komunistov, rovnako tam dala to, že ide s novými tvárami. A nové tváre znamenajú novú tvár politiky. To sú vedľajšie účinky tohto lieku.
To, čo sme chceli je transparentnosť, čistota, prehľadnosť a pre každého vhľad do situácie. Žiadne šuškandy, žiadne čierne obchody, žiadne hmly.
Za minulých ér by sa takéto správy nikdy von nedostali. Disciplinovaní poslanci sa nechali disciplinovane a potichu korumpovať, fungovali v lobingu, v legislatívnych vývrtkách a robili si svoju politiku tak, aby jej nikto nerozumel a nikto sa o ňu nezaujímal. Zostávalo zopár statočných, ktorých mená poznáme.
Chceli sme transparentnosť a tu ju máme. Vo verejnom priestore sa rieši vnútrostranícky spor. Nemusel by sa. Mnohí by boli o vrásku chudobnejší. Nie je to dobré a nie je to nikomu prospešné. Ale aj o tom je transparentnosť. Viac informácií, ako je nevyhnutne nutné.
Sme už zrelá spoločnosť. Vieme byť tolerantní a vieme vyzdvihovať priority. Ľudia, ktorí nemlčia a komunikujú svoje problémy by nemali byť apriori považovaní za niečo opovrhnutiahodné.
Zrejme je to pozostatok uplynulých desiatok rokov, kedy bolo životu nebezpečné vytŕčať z radu. Nesieme si to so sebou.
Z diskusie s Obyčajnými ľuďmi vyplynula istota, že pevnosť koalície je nenarušiteľná. Nech sa stane čokoľvek.
Rozdiel od minulých čias je v tom, že by sme boli oboznámení iba s touto informáciou. Dnes ich máme oveľa viac. Viac informácií spôsobuje viac emócií. Vidieť do toho, čo sa deje vnútri je benefit pre tých, čo chcú a majú záujem kontrolovať svojich zákonodarcov.
Aj toto je transparentnosť.
