A aby pôsobila dostatočne ľudomilne a prosociálne, vzala si so sebou na výpravu aj malú Jozefínku z detského domova v Bernolákove. Pravé a nefalšované opustené dieťa. Veď treba ukázať odchov našich šťastných a usmievavých detí z ústavov.
Asi sa pani ministerka ešte nestihla dozvedieť o tom, že by sa mala skôr hanbiť, než okato prezentovať to, že Slovensko je na poprednom ôsmom mieste v umiestňovaní detí do ústavnej starostlivosti. Asi jej ešte nestihol nikto povedať, že to nie sú výstavné exponáty, ale malí ľudia, ktorých prenasleduje celý život utrpenie. Asi sa jej ešte na stôl nedostala agenda o tom, že Slovensko hrubo porušuje svoje vlastné zákony aj medzinárodné dohovory o právach dieťaťa. Že tu rok po vtúpení paragrafu do platnosti stále máme v ústavoch takmer 200 bábätiek, ktoré by mali vyrastať v profirodinách.
Úvod podujatia patril Fóru venovaného deťom, v rámci ktorého dominovala diskusia „ Je súčasný svet pre nás vhodný?"
Odpoviem bez diskusie - nie, nie je. Aspoň pre nás Slovákov nie. Ak si nevieme vážiť život vlastných detí, ak šliapeme po zákonoch, ak sme bezcitní ignoranti neschopní akejkoľvek zmeny len preto, že by vyžadovala úsilie, tak pre nás súčasný svet vhodný nie je.
Asi by sa mali aj hlavouni v OSN dozvedieť o tom, ako sa u nás zaobchádza s ich dohovorom o právach dieťaťa. Keby to totiž vedeli, myslím že by veľmi rýchlo pochopili absurdnosť celej komédie.
Rozprával mi účastník jednej konferencie, ktorá sa zaoberala deťmi z detských domovov. Bolo to tesne pred tým, než pani ministerka začala ministrovať a pripadla jej tá milá povinnosť, ukončiť celý seminár záverečným preslovom. Tento končil vraj nasledovným výrokom: " Dúfam, že sa deti z detských domovov dožijú pokojnej staroby."
Obávam sa, že ak sa cez takúto optiku bude pozerať pani ministerka aj naďalej, tak jediný svetlý bod v celom živote detí z detského domova bude skutočne len a len pokojná staroba. Na ňu si tie deti ale budú musieť ešte chvíľu počkať. A potom už len samé pozitíva a sociálne istoty.
