Sedíme, kávičkujeme a jedným uchom počúvame správy na STV.
Vraj bude náš parlament čoskoro elektronický a ušetrí 9 ton papiera ročne. Skvelé. Tam sa šetrí!
A naši poslanci začali aj rozmýšľať, ako by zdokonalili kontrolu svojej dochádzky. Nominujú jedného poslanca z opozície a jedného z koalície a títo dvaja budú kontrolovať podpisové hárky. Ak by zistili, že si navzájom podpisujú účasť na rokovaní, budú vyvodené disciplinárne dôsledky. Tiež skvelé. Kontroly nikdy nie je dosť.
Taká obyčajná správa, len sa netreba zamýšľať. Urobili sme chybu:
- Hm, to som zvedavá, či dostanú tí dvaja rýchlokurz grafológie, aby spoľahlivo odhalili podvodníka.
- Už to vidím! No keby tam mali podpisový vzor, ako v banke, tak by sa to dalo.
- Myslíš, že budú porovnávať každý podpisový vzor stopäťdesiatich ľudí?
- Hm...Tak potom podpis na elektronickú tabuľku, a počítač verifikuje, či si to ty.
- Lepšie by bolo použiť otlačok prsta. To je absolútne spoľahlivé.
- Presne! Jednoduché. Účelné.
- No ale nedávno som videla na Discovery, že skener na otlačok prsta sa dá ošáliť obyčajným nakopírovaným otlačkom. Jednoducho priložíš kúsok papierika, na ktorom sú cudzie papiláry a si v systéme.
Nastala minúta ticha venovaná hlbokej pravde.
- Moje nervy, a to kde sme, aby sme rozmýšľali nad tým, či ľudia chodia riadne do roboty?!
- V parlamente.
