Už pred štyrmi rokmi si mnohí Trnavčania bolestne povzdychli nad tým, keď po komunálnych voľbách do poslaneckých lavíc mesta zasadla pohodlná väčšina SMERákov. Stalo sa to z čírej ješitnosti tých, ktorí si hovoria pravičiari. KDH a aj SDKÚ si postavili hlavu, že v meste chcú mať svojho primátora. Každý svojho.
Na tomto fakte a na boji o miesta na kandidátke skolabovali pokusy o dohodu. Preto pozliepali každý svoju kandidačnú listinu a hlasy pravicových voličov sa tým roztrieštili. Na druhej strane barikády stál jednotný SMER. Výsledkom bolo, že terajší primátor za KDH Vladimír Butko bol odkázaný počas celého volebného obdobia na milosť a nemilosť smeráckeho zastupiteľstva, čo ho zrejme znechutilo natoľko, že v nastávajúcich komunálnych voľbách už kandidovať nebude.
Jeden by si pomyslel, že všetci sa poučili.
Dúfajúc som teda ako regionálna predsedníčka SaS oslovila potenciálnych pravicových partnerov k tomu, aby sme vytvorili širokú pravicovú koalíciu, ktorá by bola nádejou na potrebnú zmenu. Odpoveďou mi bolo, že karty sú už dávno rozdané. KDH, SDKÚ, NOVA a OĽaNO si všetkých tridsať jedna miest na kandidátke rozdelili a nikoho iného nepotrebujú.
Déjà vu.
Predstavte si, že ste človek neveriaci a potrebujete si odskúšať každý hazard, kým uveríte dobre mieneným výstrahám. Čiže ak vám niekto povie – „nevyskakuj z okna, dolámeš sa!“ a vy napriek tomu z okna vyskočíte a dolámete sa, je určitý predpoklad, že pri normálnej inteligencii a v dobrej psychickej kondícii tento pokus už opakovať nebudete. Empiricky ste prišli k poznaniu, že výstraha bola zmyslupná.
Ak ale ten istý počin idete spáchať opakovane, určite tým spôsobíte šok, pobúrenie a hlboký nesúlad s tými, ktorí to s vami mysleli dobre.
Použime jednoduchú matematiku a vychádzajme z najčerstvejšie prieskumu verejnej mienky. KDH - 9,3%, OĽaNO - 7,6%, SDKÚ- 5,1%, NOVA - 3,4% = 25,4 percenta hlasov voličov pre túto koalíciu.
SMER – 32,2 percenta.
Koalícii zjavne chýba 6,8 percenta na to, aby bol volebný boj aspoň vyrovnaný. Tie kritické percentá má SaS. A svoje sily ponúkala k tomu, aby mala pravica v tomto zápase šancu na zmenu.
Zdá sa, že „širokú pravicovú koalíciu“ (ako sami seba bez ostychu nazývajú) vôbec nemätú žiadne zbytočné počty a ani fakt, že za kandidáta na primátora postavilo KDH nikým nepoznaného Jána Žitňanského. Pričom SMER ohlásil kandidatúru Bystríka Stanka. Ten to v minulých voľbách prepásol v súboji s Butkom len o 900 hlasov a stal sa tak jeho viceprimátorom.
Budúcnosť?
Táto „široká pravicová koalícia“ v počte 4 strany to v komunálnych voľbách, tak ako minule, zasa prehrá na plnej čiare. SMER vymaľuje zastupiteľstvo na červeno a tento krát sa už nebude musieť trápiť ani s KáDéHáckym primátorom, lebo Trnave bude vládnuť Bystrík Stanko.
To nie je katastrofický scenár, to je reálny odhad.
A teraz si predstavte, že ste regionálnym politikom a pozeráte sa na to, ako niekto úmyselne podniká cestu skazy pre svoju absolútnu zaslepenosť. Čo by ste pre svoje mesto či dedinu urobili vy?
Máte niekoľko možností.
Tá prvá, ku ktorej vás budú pobádať emócie je – vykašľať sa na to. A povedať si, že v týchto našich politických reáliách nemá vôbec význam o niečo stáť a bojovať. Nad záujmami občanov stojí ego politikov a neotrasie ním ani porážka, ani hanba.
No vykašľať sa na to, znamená zmieriť sa so stavom a ignorovať ho.
Druhá možnosť je, pozbierať hlasy tých voličov, ktorí nepotrebujú vyskočiť z okna, aby vedeli, že je to nebezpečné. Tých, ktorým tiež nie je a nikdy nebude sympatické, že ich hlavy sú pokladané na oltár egoizmu mocichtivých jednotlivcov. To znamená ísť si vlastnou cestou s vedomím, že ak vás čaká víťazstvo, tak hlavne morálne. A zdrvujúca prehra takmer koaličných partnerov vás tešiť tiež nebude.
Najsmutnejšie na celej situácii je, že ju už všetci občania považujú za normálnu. Desať päťpercentných strán sa bije o to, kto z nich bude kohútom na smetisku. Odmietajú pochopiť, že oni nie sú žiadne kohúty, ale len brojlery pripravené na porážku.
Pokiaľ sa nespoja a nevytvoria synergický efekt vzájomnej podpory a spolupráce.
Trnava je mojim rodným mestom. Záleží mi na ňom. Nerada vidím, ak je zapredané za tridsať strieborných. Alebo za jedno euro. No pomôcť môžete iba tomu, kto je ochotný pomoc prijať.
Veľmi nerada budem po voľbách konštatovať – Ja som to hovorila! To totiž nikomu nepomôže. A politikou otrávení ľudia budú voľby naďalej ignorovať, lebo im reálnu zmenu neponúkajú.
