S deťmi sme sa zhromaždili pred pódiom, na ktorom dve sympatické anjelinky vyspevovali džinglbels. Náhle ich však vystriedal rodák Patrik Herman a tvrdil, že o chvíľu budeme mať spojenie s Mikulášom, ktorý má príhovor z balkónu radnice. To mi už napovedalo, že sme trochu mimo. Mikuláš ale zrejme vysielal na iných vlnách, tak program pokračoval svojím smerom.
Keď Paťo začal odpočítavať pred rozžatím stromčeka, napochytre som sa snažila umelo vyvolávať sviatočnú atmosféru. Trvala zlomok sekundy, lebo pódium náhle začal obliehať Robo Mikla. Bože, dúfam, že sa nebude vyzliekať! Aspoň to sa mi splnilo. Vianočná pohoda pokračovala rozdávaním pežoťáckych darčekov. Darčekov bolo ale akosi málo a detí plné námestie. Moderátori sa k tomu postavili súťaživo a napochytre vymysleli veľmi kreatívne hry ( napr. v ktorej ruke držím kľúčik) a tým vyselektovali tie šťastnejšie deti, ktoré vyhrali autíčko.
Zaujímavý program bol prerušovaný výzvami, že o chvíľu nám už Mikuláš zamáva zo svojich saní. Keď čas pokročil a moje deti uznali, že k tým pár darčekom sa dostanú len priebojné rómčatá a Mikuláš so svojimi saňami musí byť už dávno za horami, zavelili na odchod. Trochu smutné hryzkali svoj medovník, iba najstarší sa potutelne usmieva pozerajúc z diaľky na pódiu.
- Mami, kukaj. Došiel Mikuláš!
Obzriem sa a z úcty k tradíciám a tým malým, dávam prst na ústa. - Pssst!
Stal tam vysočižný vychudnutý Santa Claus. Žiadha mirta ani palica, iba hompáľajúci sa gongolec na čiapke. Za zvukov diskotékovej hudby pokračoval s deťmi v milých súťažiach. Detičky mali v rukách papierové gule, ktorými triafali Svätého Mikuláša. Do ruky a nohy jeden bod, do brucha dva body a do hlavy tri body. Kto má najviac bodov vyhráva!
