Odporúčanie sa zatiaľ vzťahuje na Českú republiku, kde baby boxy prevádzkujú v podobnom móde, ako je tomu u nás i v mnohých susedných štátoch. Ak sa stane, že Čechy tomuto apelu podľahnú, bude to precedens pre ostatné krajiny.
Verejné inkubátory zachránili v Česku 50 a na Slovensku už 30 detí.
Pomaly si zvykáme, že z nadnárodných organizácií sú vypudzované mnohé perly ducha, ktoré zodpovedajú úrovni kolektívneho rozhodovania a za ktoré nie je nik konkrétny zodpovedný.
My však máme tvár na ktorú sa môžeme obracať a myslím, že právom by sme mali očakávať zastávanie sa záujmov našich občanov a tými sú rozhodne i deti.
Vo výbore OSN Slovensko zastupuje PhDr. Peter Guráň, PhD., vedúci odboru výskumu a práv dieťaťa Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Ako sa svojej úlohy zhostil, posúďte sami.
Pán doktor sa vyjadril, že o danom probléme nebolo treba ani hlasovať, pretože to bolo jednomyseľné uznesenie výboru a teda i vyjadrenie názoru jeho samého.
Domnieva sa, že baby boxy porušujú Dohovor o právach dieťaťa, ktorý každému dieťaťu garantuje právo na identitu, čiže právo poznať svojich rodičov.
Týmto výrokom dal jasne najavo, že nadradil otrocké byrokratické naplnenie Dohovoru nad najlepší záujem dieťaťa a dokonca nad jeho život.
Ďalej uvádza že: „Nikde nie je dokázané, že matky by deti zavraždili alebo odložili do kontajnera, ak by baby boxy neboli."
Určite mnohých z nás by zaujímalo, ako by pán doktor chcel dokazovať to, že matky by inak deti zavraždili. Aby to bolo vedecko-technicky dokázané, mohli by sme skúšobne jedno z detí uložených v Hniezde záchrany z neho zobrať a nikým nepozorovaní ho uložiť späť na prah rodičke. Potom by sme ju naďalej z húštia sledovali a ak by ho v zúfalstve zavraždila - jupííí! - máme to dokázané a môžeme považovať hniezda záchrany za opodstatnené.
Potrebu poznať identitu rodičky odôvodňuje takto:
„Ak sú neznámi rodičia, môže sa stať, že lekári nevedia dieťaťu pomôcť pri zdravotných komplikáciách, lebo nepoznajú, akými chorobami trpí matka."
Teraz si iste všetci adoptívni rodičia robia prstom koliesko na sluchách.
Takáto odpoveď je totiž známkou flagrantnej neznalosti týkajúcej sa procesov.
Náhradný rodič dostáva pred adopciou k dispozícii správu o dieťati, kde sú iba zlomky informácií o biologických rodičoch. Nikdy a nikto okrem ošetrujúceho lekára nemá právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie biologického rodiča.
Biologický rodič nie je prítomný žiadneho pojednávania o zverení dieťaťa do predosvojiteľskej a osvojiteľskej starostlivosti z dôvodu, že vypršaním lehoty nezáujmu stratil svoje rodičovské práva. A hlavne preto, aby bolo chránené právo dieťaťa na novú identitu a chránené právo nových rodičov vykonávať v plnej miere prisúdené rodičovské práva k tomuto dieťaťu.
Z tohto istého dôvodu žiaden adoptívny rodič nenavštívi neskôr biologickú matku preto, aby sa opýtal, či nemá náhodou cukrovku alebo alergiu.
Netuším, akými chorobami trpí biologická matka môjho dieťaťa, ale spolieham sa na progres v medicínskych vedách. Lekár vie pomôcť i človeku, ktorého nájde ležať na ulici a to bez toho, že by analyzoval jeho rodokmeň. Vie určiť diagnózu a nastaviť liečbu.
Na otázku redaktorky - Chcete, aby sa u nás zrušili baby boxy?, odpovedal náš zástupca v OSN nasledovne:
„Radšej by som bol, keby sa využívali iné formy, trebárs spomínaný utajený pôrod. Keď tehotná mamička nechce, aby o tom vedelo okolie, môže porodiť v inom meste alebo odísť do detského domova na opačnom konci republiky."
Prečo to robiť jednoduchšie, keď sa to dá komplikovanejšie. Otázkou je, čo robí pán Guráň v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva, keď nevie, že tieto ženy pochádzajú zväčša z jednoduchých pomerov, o utajenom pôrode vedia starú belu, financií majú sotva na prímestskú dopravu a nevydajú sa na cestu s neistým výsledkom. Nedostatok financií uvádzajú aj matky detí z detských domovov ako kardinálny dôvod toho, prečo nemôžu chodiť dieťa navštevovať.
Toľko zástupca slovenských detí a jeho argumenty.
Je tu systém, ktorý spoľahlivo a takmer beznákladovo funguje a je predpoklad, že zachraňuje ľudské životy. Prečo zrazu začal prekážať? A hlavne, prečo prekáža zástupcovi Slovenska, kde hniezda záchrany sprostredkovali tridsiatim deťom plnohodnotné rodiny, ktoré uvítali tieto deti s otvorenou náručou?
Človek by si pomyslel, že ak treba riešiť vo výbore OSN baby boxy, musí to byť vo svete s právami detí skvelé, keď už len niekdajšia identita chýba deťom, ktoré si šťastne žijú v náhradných rodinách.
Týranie, hlad, zanedbávanie, sexuálne zneužívanie, detská práca, suicidné trendy, narkománia a detská prostitúcia je zrejme už vyriešená.
Česť Vašej práci!
