Rada bojujem slovom. Ale písaným. Mám totiž taký problém. Myšlienky mi v hlave bežia veľmi rýchlo a keď ich ukladám na papier, spomalia sa a dostávajú sa do formy úvod-jadro-záver. A to pred kamerami nejde. Som jednoducho trémista aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá.
Na druhý sa to zdalo asi všetkým, ktorí sledovali včera diskusiu na MTT do ktorej boli pozvané za Úsmev ako dar p. Pukancová a za OZ Návrat p. Kerekešová a ja. Preto mám také nutkanie napísať, čo som vlastne chcela povedať.
- Chcela som povedať, že detský domov je len názov. Pretože domov to je láska, ktorú voči sebe ľudia chovajú, že to je dôvera, s ktorou sa na seba obracajú, že je to súkromie, kde môžete pred svetom zatvoriť dvere a byť sámi.
- Chcela som povedať, že je tam zatvorených 7 500 detí, ktoré nemajú v nikom a ničom oporu iba ak v pravidelnom režime dňa. Že si ich nikto nikdy nepritúlil a možno ani nepritúli a že majú z toho v sebe pocit prázdnoty a nenaplnenia.
- Chcela som povedať, že každé dieťa si zaslúži pocit bezpečia a lásky a je mi veľmi smutno z toho, že naša spoločnosť rieši ich problémy iba čiastkovo. Keď zahynulo 3 000 ľúdí v budove Obchodného centra, plakal celý svet. A keď ubíjame duše siedmym tisíckam malých detí, nestojí to za povšimnutie.
- Chcela som povedať ľuďom, ža ak majú doma a v srdci kúsok miesta, aby pomohli aspoň jednému z tých maličkých. Nie je to také ťažké a zložité, ako ste si mysleli, ani to pri vhodnom postupe netrvá dlho. Pomôže vám pri tom aj Návrat, kde sa vám budú individuálne venovať. Umiestnili už vyše 400 detí k spokojnosti detí aj rodičov. Pomáhajú riešiť aj každodenné problémy spojené bežným fungovaním náhradnej rodiny, odborníci sa snažia liečiť rany z minula, pomáhajú spracovať veľké zmeny v živote, dobrovoľníci pomáhajú s doučovaním, záujmovou činnosťou, rodiny sa spolu stretajú a vymieňajú si neoceniteľné skúsenosti, zúčastňujú sa letných pobytov, kde vznikajú priateľstvá pretrvávajúce celý život.
- Chcela som povedať: Nebojte sa a príjďte, pýtajte sa, čo vás zaujíma.
- Chcela som povedať, že pre dieťa nie je nič horšie ako vyrastať bez rodičov a preto by sme to my všetci nemali nechávať tak.
- Chcela som povedať...
A možno, že som aj povedala, ale veľa si z toho nepamätám. Mediálna hviezda zo mňa nebude, ale je to asi tým, že myslím v pocitoch. Najkrajší pocit by som mala vtedy, keby ten ústav, ktorý voláme domovom neexistoval. Keby ho profesionálna, pestúnska a adoptívna rodina vytlačila do zabudnutia.
Iba toľko som chcela povedať!
