Tá po smrti Natálkinho otca rozohrala neuveriteľnú hru s osudom niekoľkých ľudí. Požiadala súd, aby jej zveril dieťa - svoju sesternicu. Ako dôvod uviedla, že otec zomrel a matka je v nemocnici pre psychiatrické ochorenie a teda sa nemá kto o dieťa postarať.
Na základe vydaného predbežného opatrenia a v sprievode polície si prišla sesternica pre Natálku. Boli dva dni do Vianoc.
Nikomu nebolo podivné, že v predbežnom opatrení stojí, že o dieťa sa nemá kto starať, no napriek tomu berú dieťa z rúk matky a starej mamy. Prítomný nebol kolízny opatrovník ani žiaden iný sociálny pracovník, ktorý by na mieste chránil práva maloletej.
Na opakované intervencie matky kolízny opatrovník odpovedal, nech sa nepokúša dieťa navštevovať, pretože by to na dieťa pôsobilo traumaticky.
Na odvolanie matky voči predbežnému opatreniu reagoval Krajský súd v Bratislave rozhodnutím, z ktorého mne vyplýva, že nikto sa neunúval spis riadne preštudovať.
Odvolanie obsahovalo totiž potvrdenie od ošetrujúceho lekára o tom, že matka je spôsobilá sa o dieťa starať a že je v záujme pevných väzieb medzi dieťaťom a matkou, aby boli spolu.
Pre potreby Krajského súdu sesternica uviedla, že požiadala o zverenie Natálky do pestúnskej starostlivosti, je zaradená do zoznamu pestúnov a predložila o tom doklad.
Zdôvodnenie Krajského súdu sa opieralo o vyjadrenia, ktoré pre istotu poslal kolízny opatrovník UPSVaR Malacky v dvoch zneniach. Jedno pozitívne - že je v záujme dieťaťa, aby išlo k matke, a druhé negatívne - že je v záujme dieťaťa, aby zostalo u sesternici.
Napriek tomu, že v odvolaní boli uvedené dôkazy, že matka je doma a pripravená sa o dieťa starať, Krajský súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Malackách, že Natálka má zostať u sesternice.
Na záver uviedol, že stará matka nemôže brániť matke v styku s maloletou. Jediná žijúca stará matka však bývala spolu s matkou a dieťa v tej chvíli nevidela už tri mesiace. Ale to bola už len čerešnička na torte. Pod týmto rozhodnutím je podpísaná JUDr. Bianka Gelačíková - predsedníčka senátu KS Bratislava.
Tak matka žiadala OS v Malackách, aby jej predbežným opatrením zveril dcéru späť. Okresný súd sa odvolal na to, že v súčasnom stave nie je ohrozený život a zdravie maloletej a nato, že Krajský súd potvrdil predbežné opatrenie v plnom rozsahu, takže nemá dôvod vydať nové predbežné opatrenie na zverenie dieťaťa matke. Bodka.
Matka nevidela dieťa už štyri mesiace. Žiadala, UPSVaR Malacky, aby urobil také opatrenia, ktoré by primäli sesternicu, aby dala dieťa svojej vlastnej matke na návštevný pobyt. Odpovedali písomne, že zabezpečovanie styku nemajú vo svojej kompetencii a teda sa na odovzdávaní nebudú zúčastňovať.
Na odovzdávaní dieťaťa sa teda prišiel zúčastniť štáb Markízy. A čuduj sa svete, pred kamery prikvitli aj kolízne opatrovníčky, ktoré odrazu a napriek svojim okliešteným kompetenciám asistovali pri odovzdávaní dieťaťa. Bol máj a Natálka sa prvý krát dostala domov a s radosťou si rozbaľovala svoje vianočné darčeky, ktoré na ňu čakali v izbe úhľadne zbalené už dlhých 6 mesiacov.
Za celý čas žiaden sociálny pracovník nebol na šetrení v domácnosti matky, aby preskúmal podmienky a skutočný stav. UPSVaR Trnava zareagoval až na našu výzvu a to päť mesiacov po začatí problémov a vykonal šetrenie v domácnosti matky a to s pozitívnym záverom.
Medzitým podala sesternica návrh na súd o zverenie Natálky do náhradnej osobnej starostlivosti.
Jej právny zástupca podal na mňa sťažnosť na Okresný súd Malacky pre článok na blogu a rovnako podal sťažnosť na blog.sme.sk, že článok uverejnili a žiadal jeho stiahnutie.
V júni na žiadosť matky sudkyňa konečne zrušila predbežné opatrenie z decembra minulého roku. To znamenalo, že Natálka môže ísť konečne domov k mame.
Odovzdávanie dieťaťa prebiehalo za dramatických okolností a nezúčastnila sa ho už žiadna sociálna pracovníčka.
Okresný súd v Malackách potom vydal na žiadosť sesternice a jej právneho zástupcu ďalšie predbežné opatrenie o úprave styku malej Natálky so sesternicou a to tak, že každý druhý víkend v mesiaci. Matka sa voči tomuto predbežnému opatreniu odvolala. Napriek tomu musela dieťa pravidelne odovzdávať sesternici.
Záverečné pojednávanie vo veci zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti jej sesternice sa uskutočnilo včera. Prizvaných bolo niekoľko svedkov. Tí nakoniec neboli vyslyšaní.
Sesternica stiahla svoj návrh na zverenie dieťaťa. Rozsudkom bolo zastavenie konania vo veci zverenia malej Natálky, s tým, že súd upravil styk so sesternicou na jeden víkend do mesiaca.
Všetci účastníci konania sa vzdali odvolania. Natálka má svoju matku a patrí k nej.
Predbežné opatrenie, ktoré odtrhlo dieťa od matky bolo vydané v decembri 2012. Konečný rozsudok padol v októbri 2013.
Ja sa dôrazne pýtam, kde v tomto všetkom bolo dieťa? Kde bol jeho „najlepší záujem", ktorý sa vinie všetkými zákonmi ako hlavný apel na tých, ktorí sa majú o neho starať?
Ak by niekto chcel písať kazuistiku multizlyhania štátneho systému ochrany detí, odporúčam mu naštudovať si tento prípad. Za asistencie štátnej moci sa dieťa prekladalo ako mech zemiakov. Bez ohľadu na jeho psychický stav, bez ohľadu na jeho záujem, bez ohľadu na jeho práva.
Zlyhala polícia, úrady práce, súdy, ministerstvo aj ústredie práce s ich kontrolnou funkciou. Každý jeden kompetentný štátny orgán prispel svojou nekompetenciou a bezohľadnosťou.
Bolo napísaných niekoľko sťažností, no s úspechom pochybujem o tom, že z prípadu niekto ponesie osobnú zodpovednosť.
V tejto chvíli je Natálka v kruhu svojej rodiny, so svojou matkou a babičkou, teší sa z pozornosti svojich tiet a začala chodiť prvým rokom do školy.
No to, čo sa za ostatný takmer rok dialo v jej živote po smrti otca je jedna obrovská traumatizujúca poškvrna na pokojnom detstve, ktorá nezostane zabudnutá.
Kto povie malej Natálke - prepáč nám to, dieťa? Prepáč nám, že sme ti ublížili. Sme len hlúpi dospelí, ktorí boli zaslepení všetkým možným pre teba nepochopiteľným. Preto sme ťa zobrali tvojej mame.
