- Je to hrôza!- hovorí mi jedna z nich. -Odkedy je detské do osemnástich rokov, takto to tu vyzerá každý víkend.
A naozaj sa každý víked dočkali. Okolo jedenástej hodiny zazvonil na sesterne telefón. Už jednu vezú. Na vozíku leží polomŕtva, opitá, zvracajúca žabka. Ťažko uhádnuť, či má už občiansky preukaz. Nasleduje výplach žalúdka, infúzky. Padajúce nástroje, výkriky, zvuky zápasu s nepríčetnou. Po čase na intenzívke stlmia osvetlenie. Už to bude asi v poriadku. Sestričky lietajú do labákov s odbermi a nakoniec na chodbe opäť nastane pokoj. O hodinu sa všetko opakuje. Až na to, že službukonajúci lekár privoláva políciu. Mladá je samá modrina. Nevie sama od čoho alebo koho. Sobota je tiež rušná. Ráno prechádzajúc okolo iisky vidím od plaču opuchnuté tváre zdobené čiernymi monklami od maskary z minulého večera. Verím, že im je to ľúto a verím, že sa to nestalo naschvál. Rodičia poväčšinou pohovoria s lekárom a žabku ponechajú jej osudu. Sestričky namietali, že by si za to aspoň mali platiť, vraj by tak prinútili rodičov, aby si viacej strážili svoje deti.
Úprimne som sa podivila frekvencii príchodov týchto diskotékových žabiek. Za našich časov to bývalo skôr raritou ako každodenným chlebom zdravotníkov. Pamätám na kamarátku, ktorá si takýmto spôsobom uhnala potrat v pätnástich rokoch a doteraz, keď to spomína je jej zo seba veľmi zle. Prenedávnom som si na ňu spomenula, pod vplyvom televíznej reportáže, kde si takúto opitú žabu pri istých chúlostivých veciach filmovala jej kamarátka. Chalan má na krku prokurátora. Pre svojich zostal možno stále hrdinom, ale dotyčej už ani vyhratý súd na mene nepridá.
To sú ale prípady, o ktorých sa vie. Na diskotéku už vo svojom veku zavítam asi raz do roka a ďalší rok mi trvá, kým sa dám znovu nahovoriť. Na zafajčenom nabitom parkete džemujú Nástky zvierajúce v rukách plastové poháriky s ktoviečím, ovíjajú sa okolo miestnych playbojov, ktorí nemusia ani loviť. Korisť sa im sama ponúkne. Nechcem domýšľať, ako to asi po takej diskotéke končí. Tuším iba veľa sklamania a smútku.
Tento článok nebude mať záver, pretože jednoduché riešenie asi neexistuje. Viem, že puberta je závažná choroba meniaca milé deti na odvrávajúcich spratkov, ale čo robiť, aby sa po nej vrátili do fázy milých dospelých s čo najmenej boľačkami na duši, to neviem. Viem len, že svoju dcéru na diskotéku pred osemnástkou nepustím.
